Ako som už písal vo svojom príspevku som policajt, v súčasnosti vyšetrovateľ.

Zaujal ma § 163 Tr. zákona a to konkrétne trestný čin šírenie nebezpečnej nákazlivej ľudskej choroby, konkrétne COVID 19.

Média a niektorí verejní činitelia sa vyhrážajú občanom, že ak bude pozitívny a bude sa pohybovať po vonku, prípadne sa po vonku bude pohybovať bez platného antigénového testu môže byť trestne stíhaný za vyššie uvedený trestný čin.

Keď si človek prečíta, čo mu za to hrozí tak sa mu pretočia obidvoje oči a tak radšej bude dodržiavať všetko čo mu je nariadené. Lenže podmienkou stíhania (na základe zatiaľ platnej judikatúry – čiže súdnej praxe) za takýto trestný čin je, aby COVID 19 bol zaradený na zoznam nebezpečných nákazlivých ľudských chorôb. Je to vo forme vyhlášky, ktorú vydá príslušné ministerstvo.

V súčasnosti existuje len stále platná vyhláška ministerstva spravodlivosti č. 105 z roku 1987. Čuduj sa svete COVID 19 sa tam nenachádza. Aby choroba bola považovaná za nebezpečnú ľudskú nákazlivú chorobu musí iste spĺňať niektoré kritéria a to hlavne infekčnosť, priebeh choroby, ale hlavne úmrtnosť.

To, že COVID 19 svojou úmrtnosťou nemôže byť zaradený medzi nákazlivé choroby asi vedia aj zodpovední činitelia. To isté platí pri trestných činoch všeobecného ohrozenia podľa § 284 a iné Tr. zákona.

Preto je na mieste otázka, či zo strany niektorých politikov nedochádza doslova k nátlaku prípadne vydieraniu občanom Slovenska lebo si uvedomujú, že tak musia robiť lebo nevedomosť ľudí je to, čo ľudí drží na uzde.

Tak isto, vzniká otázka či aj núdzový stav, ktorý je vyhlásený má zákonné rácio a nie je to len účelové. Tak isto sú aj otázne pokuty za nenosenie rúšok a tak podobne.

Súdruhovia urobili asi niekde chybu.