Senát Ruženy Sabovej pri prejednávaní trestnej veci porušuje trestný poriadok, Chartu ľudských práv a judikát Európskeho súdneho dvora

Zametanie námietok a porušovanie prezumpcie neviny pokračuje – koľko za to zaplatíme?

  1. júna začal ďalší deň pojednávania vo veci vraždy Jána Kuciaka a Martiny Kušnírovej. Súd sa mal zaoberať  vypočutím znalcov a ich správy. Mal byť prednesený psychologický posudok na Mariána Kočnera a vypočutá znalkyňa Elena Fortis. Zároveň mal byť predložený odborný posudok experta na počítačové dáta Dušana Mikulaja.

Pred samotným pojednávaním však súd oboznámil prítomných s námietkou Aleny Zsuzsovej, ktorá poukazuje na vedenie priebehu pojednávania, medializáciu výstupov, ako aj spôsob komentovania jej výpovedí a reakcií zo strany právnych zástupcov poškodených. Evidentne tým napáda procesný spôsob vedenia konania, kde sú nielen hlboké zásahy do jej osobnostných práv, ale aj chránených práv účastníka konania priamym vedením pojednávaní. Podľa Aleny Zsuzsovej sudkyňa Sabová dáva priestor na vyjadrenia obhajcom, ktoré nemajú nič spoločné s prejednávanou vecou a dôkazmi.Z tohto odôvodnenia a rozhodnutia teda vyplýva, že sudkyňa Szabová a jej senát pri odsúdení Marčeka postupovala protiprávne, keď v rozsudku neuviedla presné podmienky stíhania obžalovaného, ale rovno ho označila za objednávateľa vraždy bez právoplatného odsudzujúceho rozsudku, ktorých cieľom je iba jej poškodenie a mediálna manipulácia verejnej mienky. V tejto súvislosti Zsuzsová poukázala aj na skutočnosť, že v konaní vystupovali svedkovia, ktorí naďalej komentujú  priebeh procesu a je zjavné, že ich výpoveď bola dopredu pripravená a tendenčná s cieľom ovplyvniť konanie, čomu sudkyňa nezabránila. Taktiež poukázala na svoj osobný vzťah s Lipšicom, ktorý v konaní by mohol byť aj predvolaný a vypočutý a tým by stratil právo v konaní vykonávať právne zastupovanie. Z kontextu jej vyjadrenia vyplýva, že Lipšic je voči nej nenávistný a dokonca sa snaží kompromitovať Janu Teleki, jedinú novinárku, ktorá upozorňuje na podozrenia nezákonnosti senátu špecializovaného trestného súdu. Lipšic dodnes nevysvetlil, odkiaľ získal túto fotografiu a kto vykonával nezákonné sledovanie novinárky.

 

Sudkyňa JUDr. Sabová principiálne porušuje prezumpciu neviny a slobodu tlače

Zsuzsovej námietky voči senátu sa pokúsil prokurátor aj obhajcovia kvalifikovať ako námietku voči zástupcom poškodenej, čo sudkyňa použila pre kvalifikovanie dôvodu zamietnutia námietky a pokračovala v konaní.

Para predniesol opakovane svoju námietku a predložil rozhodnutie Európskeho súdneho dvora zo dňa 28.2.2020

Námietka Zsuzsovej bola doručená senátu špecializovaného trestného súdu 29.5.2020. Zásadným spôsobom sa s prejudicionálnou otázkou vysporiadal Luxemburský súd, či súd, prípadne senát môže konať na základe predpokladu viny a pokračovať v konaní, ak vydáva rozhodnutie, v ktorom odsúdenému ukladá trest na základe skutku, ktorý ešte inému žalovanému nebol dokázaný.

V danom prípade Para argumentoval napadnutím vydania odsudzujucého rozsudku Marčeka, kde sudkyňa Sabová jednoznačne porušila právo Mariána Kočnera a predovšetkým samotný právny inštitút prezumpcie neviny, keď o Mariánovi Kočnerovi vyhlásila v časti rozsudku, že objednal vraždu novinára.

Predsedkyňa senátu predviedla zaujatosť, priamo na pojednávaní označila Kočnera za objednávateľa vraždy pred dokázaním viny a rozhodnutím súdu

Luxemburský súd upozornil na porušenie a nezákonnosť obchádzania inštitútu prezumpcie neviny

Uznesenie siedmej komory Európskeho súdneho dvora zo dňa 28.5.2020 sa týka “ Charty základných práv Európskej únie- Články 47 a 48 – Verejné vyhlásenie o vine“ vo veci C-709/18, ktorej predmetom je návrh na začatie prejudicionálneho konania. Podstatou tohto právneho rámca je :

Podstatou Parovej námietky bola práve tá skutočnosť, že Sabová porušila nielen bod 1, ale aj článok 3 a 4 Charty:

Aby tomu porozumel nielen laik, ale aj slovenský sudca, rozhodnutie z Luxemburgu dokonca na strane 4 uvádza aj slovenskú právnu úpravu, ktorá by sama o sebe mala byť dostatočná. Ak by naša úprava nebola vyčerpávajúca alebo by bola,  čo len v čiastočnom rozpore s Európskymi právnymi predpismi, tak tieto majú prednosť pre výkon práva:

V bode 22 Uznesenia sú uvedené pôvodné otázky špecializovaného trestného súdu k prípadu, keď sa rozhoduje o vine na základe označenia ďalej obžalovanej osoby skôr, ako je odsúdená:

Na to súdny dvor odpovedal absolútne jednoznačne v bode 28, keď vyslovil, že pri vydávaní takéhoto rozsudku je povinný súd uviesť, že ich vina nebola zákonným spôsobom preukázaná.

Z tohto odôvodnenia a rozhodnutia teda vyplýva, že sudkyňa Sabová a jej senát pri odsúdení Marčeka postupovala protiprávne, keď v rozsudku neuviedla presné podmienky stíhania obžalovaného, ale rovno ho označila za objednávateľa vraždy bez právoplatného odsudzujúceho rozsudku.

V konaní pred slovenským súdom nie sú dodržiavané slovenské ani Európske právne predpisy,  je porušovaná “ Charta základných práv Európskej únie- Články 47 a 48 – Verejné vyhlásenie o vine“ a porušovanie najzákladnejšieho inštitútu právneho štátu, ktorým je prezumpcia neviny je skutočnou realitou slovenskej justície.

Sudkyňa Szabová  túto argumentáciu a právne okolnosti, na ktoré upozornil cez rozhodnutie z 28.2.2020 aj obhajca Marek Para odbila s tým, že táto vec sa už riešila a k rozhodnutiu sa vyjadrila jednou poznámkou: Senát sa s týmto rozsudkom už 29.5.2020 oboznámil. Nie je jasné ako síce mohla túto vec riešiť predtým ako bola vydaná, ale Eurorešpekt upozorňoval na túto skutočnosť už v predošlom texte.

Jalový posudok na Kočnera, kapciózne otázky a nepoužiteľné výroky znalkyne

Posudok Eleny Fortis uvádza, že na priamu otázku k objednávke, Kočner vinu nepriamo poprel s tvrdením, že „ Nič som si neobjednal a nič zlé som neurobil“. Okrem osobnostných charakteristík Kočnera, ktorý je schopný vydráždenej reakcie až po dosiahnutí určitého stupňa napadnutia alebo ohrozenia, sme sa dozvedeli len fatálne, nepoužiteľné popisky k jeho vlastnostiam, čo nepomohli objasniť ani kapciózne otázky zástupcov poškodených na princípe, čo by bolo keby… Na tieto otázky znalkyňa odpovedala, že si nedovolí robiť žiadne výroky ani dikcie na takýchto predpokladoch. Na preukázanie Kočnerovej agresivity boli použité zvukové záznamy s Dobroslavom Trnkom, kde mu vynadal, čo zabralo súdu viac než hodinu. Následne bol na súde prehratý zvukový záznam s Jánom Kuciakom, ktorý si aj Kočner nahral. Ak si uvedomujeme, že zvukový záznam je priamou kontrolou úrovne komunikácie a okrem Kuciakových naivných animozít z nich nevyplýva žiadna agresivita ani vyhrážky zo strany Kočnera, tak je jasné, že na tomto psychologickom profile sa nedá postaviť žiadna motivácia, ani predpoklad k zadaniu vraždy.

https://video.azet.sk/embed/3003346/

Vyjadrenie znalkyne k teoretickým možným dôvodom vyznieva asi takto: „Podobne aktivovala agresia obžalovaného vo forme nepriamej agresie ako reakcia na frustráciu z neúspechu pri snahe o sebapresadenie a dosiahnutie vlastných záujmov.”Ak si predstavíme sami seba v podobnej situácii, tak to môže znalkyňa napísať o komkoľvek. Dôkaz, po ktorom ale obžaloba túži neprišiel, pretože  nedošlo k jednoznačnému výroku o motíve, spojitosti a osobnostného predpokladu na strane Kočnera k takémuto násilnému postupu.

Veľmi alibisticky a zúfalo vyznela informácia o tom, že Kočner bol počas väzby 4-krát trestaný, kde znalkyňa ani neuviedla dôvody, ktoré uviedol Kočner. Odmietol sa podieľať na maľovaní cely, pretože pri maľovaní mali byť prítomní dvaja referenti a bola by to strata času, vyrobil si škrabku na zeleninu z čistej nudy, pritom mal po ruke nožničky, ihlu a vyrobený prípravok určite nebola zbraň, neporiadok v knihách a spisoch a podobne. Trochu málo na odsúdenie za vraždu u usvedčenie z motívu vraždy…

Praktická a právne nedefinovateľná správa od svedka Dušana Mikulaja

Z jeho správy sa dozvedáme, ako dva „pracovné“ telefóny používané Szabom a Marčekom, ktoré boli registrované na iné mená, pohybovali sa v dňoch pred vraždou. Zo správy vyplýva, že opakovanie sa ocitli vo Veľkej Mači, často boli oddelené, blížili sa ku sebe na jedno miesto, alebo sa len prezvonili, čo malo byť dohodnutým signálom. K uvedenej časti správy neboli položené otázky. Na otázku Kočnera, prečo končí záznam dňa 26.2.2018 ráno o 7-ej, keď jeho údajný telefón mal byť v Bratislave sa dozvedáme, že z tohto dňa má záznam iba do 7-ej ráno, pretože iba dovtedy dáta poskytol operátor. K anomáliám, ktoré Kočner napadá, že ako môže byť mobil v krátkej dobe na dvoch miestach znalec odpovedá: „Ja tu nemám, čo vysvetľovať. Čo sa vám zdá ako anomália, to sú špekulácie. Ja som mal dať do čitateľnej podoby dáta, ktoré poskytli operátori,” Mikulaj  na otázku zástupcu poškodených Romana Kvasnicu vysvetľuje, že ak sa používajú aplikácie pripojené na wifi, záznam v tabuľke nevidí, čo znamená, že ak nevidí komunikáciu medzi Zsuzsovej mobilom a Zoltánom Andruskóom 22. februára 2018, tak si správu poslali cez aplikáciu a cez wifi sieť. Takýto záznam v tabuľke od operátora nemá. Je to ale, len technické vysvetlenie, z ktorého sa nedá vyvodiť žiadny záver, či komunikácia bola týmto spôsobom, alebo nebola vôbec. Zsuzsová  vykonaný dôkaz interpretuje  tak, že svedok potvrdil, že si s Andruskóom nepísala ani nevolala deň po vražde. Mikulaj na túto reakciu  opakovane povedal, že ak si písali alebo volali cez aplikáciu, v zázname to nemá.

Roman Kvasnica uviedol, že podľa záznamov spracovaných svedkom sa nedá vôbec určiť, kde sa mobilné zariadenie Zsuzsovej, či Kočnera nachádzalo.

K správe Mikulaja sa vyjadruje po procesnej stránke aj Kočner, ktorý upresňuje, že sa jedná o svedeckú výpoveď a nie odborný posudok.

Luxemburské uznesenie na záver – ešte raz

Po prednesení správy a opakovaní námietky na začiatku pojednávania sudkyňa Szabová nedala slovo Marekovi Parovi, obhájcovi Mariána Kočnera. Ten si na záver pojednávania slovo zobral a vyjadril sa opakovane k námietke zaujatosti senátu, ktorý porušuje vážny právny inštitút prezumpcie neviny.

Szabová nevyvodzuje žiadnu konzekvenciu a tvári sa, že je všetko v poriadku a odročuje pojednávanie na 17.júna 2020.

Sme svedkami justičného znásilňovania základných ľudských práv, keď už Európsky súdny dvor bol požiadaný o prejudicionálnu otázku k označeniu obžalovaného za vinníka, v štádiu konania, keď ešte nebol odsúdený. Slovensko dostalo jasnú odpoveď a vyplýva z nej, že takýto postup je porušením Charty a ľudských práv zo strany justície, čo je aj prípad senátu sudkyne JUDr. Ruženy Szabovej. Pri takomto právnom závere a záväznosti uznesenia bola usvedčená z porušenia práva účastníka konania, ktoré vedie, čo je priamym dôkazom zaujatosti.

Včera   po otvorení pojednávania mala a mohla urobiť len jednu jedinú procesnú vec. Oboznámiť so stanoviskom Luxemburského súdu všetkých účastníkov konania a seba  aj s ostatnými členmi senátu z konania vylúčiť. Je otázne, či súdna rada, ministerka spravodlivosti, alebo generálny prokurátor nemajú povinnosť konať z úradnej povinnosti, aby v zmysle našich právnych záväzkov boli dodržané vo vnútroštátnom právnom systéme všetky ustanovenia Charty základných práv Európskej únie, pretože v rozhodnutí sa v závere vyslovene uvádza:

„Článok 3 a článok 4 ods. 1 smernice Európskeho parlamentu a Rady (EÚ)2016/343 z 9. marca 2016 o posilnení určitých aspektov prezumpcie neviny a práva byť prítomný na konaní pred súdom v trestnom konaní v spojení s odôvodnením 16 tejto smernice, ako aj článok 47 druhý odsek a článok 48 Charty základných práv Európskej únie sa majú vykladať v tom zmysle, že nebránia tomu, aby v rámci trestného konania začatého proti dvom osobám vnútroštátny súd najprv uznesením prijal vyhlásenie o vine prvej osoby pre trestné činy uvedené v obžalobe údajne spáchané v spolupáchateľstve s druhou osobou, ktorá neurobila vyhlásenie o vine, a následne rozhodol po vykonaní dokazovania vzťahujúceho sa na skutky vytýkané tejto druhej osobe o jej vine, pod podmienkou na jednej strane, že uvedenie druhej osoby ako spolupáchateľa údajne spáchaných trestných činov je nevyhnutné na kvalifikáciu právnej zodpovednosti osoby, ktorá urobila vyhlásenie o vine,a na druhej strane, že v tom istom uznesení a/alebo obžalobe, na ktorú sa toto uvedené uznesenie odvoláva, sa jasne uvedie, že vina tejto druhej osoby nebola zákonným spôsobom preukázaná a bude predmetom samostatného vykonania dokazovania a rozhodnutia.“

Stačilo tak málo pani Sabová – pozornosť, profesionálnosť, zákonnosť a úcta k prezumpcii neviny.

Chvat, nenávisť a zaujatosť nadiktovala iné odôvodnenie rozsudku voči Marčekovi.  Právne následky jednoznačne znamenajú úmyselné porušenie Charty a práv účastníka konania. V danom prípade je  jednoznačná právna kvalifikácia zaujatosti voči účastníkovi, ako aj prejednávanej veci, čo dokazuje množstvo podozrení z procesných nezákonností, spôsob vedenia pojednávaní, dokazovania, či marenia práva obhajoby aj v iných častiach konania senátu.

 

Súvisiace články

Používame cookies aby sme pre vás zabezpečili ten najlepší zážitok z našich webových stránok. OK Viac info

Cookies