Predsedkyňa senátu predviedla zaujatosť, priamo na pojednávaní označila Kočnera za objednávateľa vraždy pred dokázaním viny a rozhodnutím súdu




PODPORIŤ

Sudkyňa porušila smernicu Európskej únie, Kočnerov advokát podal námietku voči senátu

Predsedkyňa senátu Mariána Kočnera v oddelenom konaní pri rozsudku o Marčekovi označila za objednávateľa úkladnej vraždy a uviedla ho plným menom a priezviskom. Pritom  neuviedla, že v oddelenom konaní sa jedná o predpokladané konanie. Týmto ako zákonná sudkyňa upustila od zákonného postupu a predpokladu takéhoto vyjadrenia priamo v rozhodnutí voči Marčekovi a hrubo zasiahla do práva obvineného Kočnera, čoho sa dopustila v postavení sudcu pre toto konanie spoločne aj so senátom.

V návrhu na vylúčenie senátu  sa píše:

 

Marián Kočner sa odvoláva na prezumpciu neviny, ktorú mu ako obvinenému zaručuje nielen naša Ústava, ale aj  Smernice Európskeho parlamentu a Rady Európy. Podľa čl. 4 s názvom verejné vyhlásenia o vine Smernice EU 2016/343:

 

Senát špecializovaného trestného súdu ho označil za vinného z objednania úkladnej vraždy s popisom motívu pričom doposiaľ len predpokladanou obžalobou bez toho, že by bol uznaný za vinného.:

V iných krajinách by to pre sudcu, ktorý niečo také čo len vysloví malo tragické následky. V takomto prípade, kde to dokonca použije právnu silu takéhoto vyjadrenia ako dôkazný argument v rozsudku voči niekomu v oddelenom konaní, by to znamenalo dokonca aj zneužitie právomoci. Európsky súd pre ľudské práva také konanie a vyjadrenie zrejme vyhodnotí inak, ako naše súdy, dokonca aj Najvyšší súd SR, ktorý sa k postupu a k vyjadreniu sudkyne Sabovej vyjadril podporne. Ústava však stojí nad zákonmi, a naša súdna a trestná prax ohľadom posilnenia určitých aspektov prezumpcie neviny musí byť prispôsobená smernici EU 2016/343 zo dňa 09.03.2016, ako je to uvedené v podanej námietke.

Tá je odvodená od povinných opatrení štátu urobiť opatrenia pre posilnenie inštitútu prezumpcie neviny a povinnosť vykonávania osvedčujúcich a oslobodzujúcich dôkazov aj oproti prokurátorom podanej obžalobe. V podanej námietka sa píše:

„1. Členské štáty prijmú potrebné opatrenia, aby sa zabezpečilo, že pokiaľ sa zákonným spôsobom nepreukáže vina podozrivej alebo obvinenej osoby, táto osoba vo verejných vyhláseniach orgánov verejnej moci ani v súdnych rozhodnutiach, okrem rozhodnutí o vine, nebude označovať za vinnú.“ Ďalej podľa bodu 2.:“ Členské štáty zabezpečia aby boli k dispozícii vhodné opatrenia v prípade porušenia povinnosti stanovenej v odseku 1 tohto článku neoznačovať podozrivú alebo obvinenú osobu za vinnú v súlade ss touto smernicou , a najmä článkom 10“

Argumentácia, že sa jedná o rozsudok voči obžalovanému, ktorý sa priznal, nijak neospravedlňuje sudcu za predčasné vyslovovanie viny voči inému obžalovanému, ktorý odsúdený nebol. Senát špecializovaného  trestného súdu , ale aj senáty Najvyššieho súdu sú preto viazaný smernicou EU 2016/343 zo dňa 09.03.2016, ktorá pre ilustráciu upravuje v presnom znení práva obvineného na prezumpciu neviny takto:

Podľa článku  3 tejto smernice:

Podľa článku 4 tejto smernice:

 

 Táto smernica v článku 5. dokonca pamätá aj na také opatrenia, ktoré by mohli obvineného prezentovať na verejnosti ako vinného v prípade použitia fyzicky obmedzujúcich opatrení:

 

 

 Sudkyňa Ružová nie len že nezabezpečila Mariánovi Kočnerovi ochranu v režime inštitútu prezumpcie neviny, ale ona sama túto zásadu porušila. Preto môžeme očakávať, že tento jej postup bude preskúmaný opravným prostriedkom inej úrovne, ktorá Slovensko postaví pre Radou Európy do hanebného svetla. Justícia hnaná médiami ktoré aj s podporou sudcov si robia svoj mediálny bulvárny lynč, nahnala sudcov do polohy inkvizítorov bažiacich po mediálnej sláve za každú cenu.

Mediálny lynč má svoje následky- Sabová koná mimo rámec svojich právomocí

Média bezhlavo a nenávistne prenasledujú a označujú Kočnera za objednávateľa vraždy bez preukázania viny, dokonca ešte pred jeho vypočutím vo veci. Senát Ruženy Sabovej podľahol  týmto mediálnym vplyvom a stratila súdnosť, ako aj vecný a zákonný prístup k právam obvineného, ale aj k zvládnutiu celého dokazovania hodnotenia dôkazov. Toto má robiť vyrovnane a bez zaujatosti a má zohľadniť všetky dôkazy nielen v neprospech, ale aj v prospech obžalovaných. Z formulovania odôvodnenia pre vymeranie trestu Marčeka ho nadviazala na koniec reťazca objednanej vraždy a bez dokázania viny predčasne a nezákonne označila Mariána Kočnera za objednávateľa úkladnej vraždy, čo svedčí o tom, že súd ešte pred vykonaním dokazovania vypočutím Kočnera si vytvoril pod tlakom verejnej mienky názor, ktorý dokonca aj vyslovil.Ak to robia bulvárne média, je to len pohoršujúce, ale ak to robí sudca v talári ako súčasť výkonu svojich právomocí, tak je to porušenie princípov právneho štátu a uznávaných inštitútov právnych zásad na celom svete. Toto je vážnym porušením nielen pravidiel pre trestné konanie, ale aj priamych povinností a právomocí sudcu. Ohľadom týchto následkov s v návrhu pre vylúčenie senátu sa píše:

„Na základe verejného vyhlásenia rozsudku toto má majoritný význam pre posúdenie vplyvu na verejnú mienku s očakávaním verejnosti na meritórne rozhodnutie súdu, kde materiálny dopad zásahu do prezumpcie neviny vo vo vzťahu k mojej osobe je možné vnímať aj na podklade mediálnych výstupov nasledujúcich bezprostredne po verejnom vyhlásení rozsudku v súvisiacej trestnej veci Miroslava Marčeka, kde média spolu s vyjadreniami prokurátora a splnomocnencov poškodených nastolili diskusiu, či Marian Kočner môže uniknúť doživotnému trestu, tak že mu bude uložený trest odňatia slobody, avšak s celkom nepochybným konštatovaním mojej viny zo spáchania (doposiaľ len obžalobou predpokladaného ) skutku.“

 Námietka sa zamietla pod koberec a pojednávalo sa ďalej

Súd po porade senátu námietku zamietol námietku týmto odôvodnením: „Námietka vznesená obhajcom de facto neguje právny poriadok Slovenskej republiky, ktorým zákonodarca dáva právo obžalovaným uznať svoju vinu. Súd takéto vyhlásenie, ktoré podal obžalovaný Marček, prijal a následne rozsudkom rozhodol o vine a nevykonával dôkazy k otázke viny, len k trestu. Samotný výrok o vine je vyhlásený na základe prijatia vyhlásenia obžalovaného,“

Snáď sa jedná o omyl, alebo vážnu zámenu subjektu práva? Predsa sa nejedná o výrok o vine Marčeka, ale o vyslovenie viny ešte neodsúdeného Mariána Kočnera bez riadneho dokazovania. Alebo si máme myslieť, že senát stratil súdnosť a myslí si že priznanie viny a odsúdenie Marčeka je dôkazom viny Mariána Kočnera za objednanie vraždy?

 Okrem toho, že senát rozhodoval sám o sebe  a vyjadril sa k výroku viny Marčeka a nie k vine Kočnera za objednanie vraždy ako to je v rozsudku treba si všimnúť, že k podstate a k dôvodom námietky sa nevyjadril.

Takto potvrdil, že svoje odôvodnenie výroku o Mariánovi Kočnerovi pred preukázaním viny a vydaním rozsudku vedome porušil jeho právo prezumpcie neviny a v tomto pokračuje naďalej. Senát bude Kočnera  vypočúvať s predsavzatím, že ho už vlastne určil za vinného.

V priebehu predošlých pojednávaní sme si všimli, že sudkyňa Sabová nielenže vstupuje do výsluchu svedkov, ale upravuje aj obsah výpovedí a možnosť vyjasnenia niektorých tvrdení tým, že nepripúšťa otázky, alebo anuluje odpovede na položené otázky na základe námietok obžaloby alebo zástupcov poškodených. Aj keď by bola mnoho krát namieste okamžitá námietka zaujatosti pre takýto priebeh konania a manipulácie dôkazov, v našom právnom systéme sa to schováva pod právomoc predsedu senátu riadiť priebeh pojednávania procesne.

V našej justičnej kultúre, ale len málo sudcov pochopilo význam dôkazov a bezprostrednosti v súdnom konaní tak, ako to právny systém nastavuje. Každý dôkaz musí byť  totiž vykonaný a je na senáte až  potom a následne, ako ho vyhodnotí, aký mu dá význam, a čo z neho odvodí do odôvodnenia výroku rozsudku.

V našej právnej a súdnej praxi je stále dominantný spôsob, ktorý predvádza Sabová aj v tomto konaní, keď  počas vykonávania dôkazu, výsluchu svedka, dokonca  často ešte v priebehu pojednávania rozhodne, či dôkaz bude vôbec vykonaný,  čím si vytvorí priestor k tomu, aby ho vôbec neskúmala. Rozhodne to neprispieva k objektívnosti a k profesionálnosti konania a už vôbec nie k výkonu spravodlivosti v mene štátu.

Čítanie zápisníc dokázalo, že sledovanie Kuciaka bolo z iniciatívy NAKA a nie Kočnera

Podľa svedka Zubčáka sa sledovanie 27 novinárov začalo vykonávať na základe pokynu NAKA a neskúmal ani dôvod vykonania vzťahových analýz. Lustráciu Kuciaka vykonal až dodatočne, pretože sa to považovalo za doplnenie objednávky, ktorá sa zadávala zväčša písomne, ale aj ústne. „Vtedy medzi tými 27 novinármi Ján Kuciak nebol, mal som za to, že je to súčasťou tých predchádzajúcich analýz. Mal som za to, že tá požiadavka je doplnenie týchto analýz, ktoré som niekedy vo februári 2017 osobne vykonával.“

 Splnomocnenec Roman Kvasnica to vyhodnotil ako absolútnu svojvôľu polície pri sledovaní Jána Kuciaka.

Kočner upozornil na rozpor v termínoch lustrácii, ktoré obžaloba ešte neodstránila a nevysvetlila. AJ keď Vorobjov potvrdil, že pokyn od Gašpara nedostal, len sa tak domnieval ( ?!) , napriek tomu Kuciakova lustrácia podľa Vorobjova prebehla začiatkom jesene 2017 a nie na základe údajného pokynu, ktorý mal zadať Kočner sms-kou dňa 3.10.2017 Tóthovi . O ďalšej disproporcii k akcii SIS pri sledovaní baru Apač od jari 2017, kde obsahom spisu sú aj informácie o pohybe Kuciaka sme už písali, že jeho spracovanie bolo pochopené a vykonané zo strany agentov tak, že urobilo niekoľko fotografií, ku ktorým od stola spracovali legendu a niečo k tomu od stola napísalo.

Kočner ale aj to naznačil ,kde je riešenie týchto rozporov nielen v tom, že kto, ale aj kedy  sa začalo sledovanie Jána Kuciaka. Povedal: „Dátum objednania lustrácie Jána Kuciaka 22. augusta nesúvisí s mojou osobou. Nikto nehľadal dôvod, prečo to bolo práve v tento deň. Čo sa stalo v živote Jána Kuciaka v tento deň? K tomu sa možno vyjadrím neskôr.“ Pravdepodobne to súvisí s pripravovaným čítaním Threemy, ktorú pôvodne Sabová ako digitálny dôkaz nepripustila po otvorení hlavného pojednávania.

Mimoriadne opatrenia poznačili nielen priebeh pojednávania a účasť verejnosti na nej, ale aj ukončenie po niekoľkých hodinách, lebo počas obednej prestávky obhájcovia a zástupcovia poškodených nemali  sa kde najesť.

V tomto mal aspoň Kočner prvý krát výhodu počas tohto konania…

 

Súvisiace články

Používame cookies aby sme pre vás zabezpečili ten najlepší zážitok z našich webových stránok. OK Viac info

Cookies