Tak ako v minulosti prišiel Igor Matovič s návrhom na rozdeľovanie financií z fondu obnovy podľa preferencií získaných vo voľbách, dnes opäť ukázal ako chápe rovnováhu moci a riešenie kríz. Pričom Matovič postavil podmienky svojho odchodu tak, aby v prípadnej volebnej kampani mohol povedať, že bol ochotný vzdať sa premiérskej stoličky a tí ostatní, ktorí nechceli urobiť ústupky, môžu za rozpad vlády.
Návrh riešenia krízy predstavený premiérom nemá základ politického jazyka a tým je slovo konsenzus. Ten možno dosiahnuť jedine vtedy, keď svojim hoci aj oponentom vyrazíte naproti, ale výsledná dohoda by tak trochu mala predstavovať obetu každej zo zúčastnených strán.
Dnes však nič také nevidíme. Na Matovičovom návrhu „riešenia“ vládnej krízy je jasne čitateľná pomsta voči SAS, keďže okrem odchodu Sulíka z vlády si Matovič žiada odchod Cigánikovej z postu šéfky výboru pre zdravotníctvo, zhodou okolností veľkej kritičky Matoviča a Krajčího. SAS má za trest prísť aj o jeden rezort. Zároveň by Matovič mal ostať vo vláde ako jej člen. To v preklade znamená, že by mal viezť ministerstvo, veľmi pravdepodobne to, o ktoré by prišla SASka, opäť na znak potupy svojho najväčšieho rivala. Ak by ale išlo o rezort zahraničných vecí, tak tá potupa by čoskoro bola nie len celonárodná, ale dosiahla by svetovú úroveň. Veď každý pokus Igora Matoviča o reprezentáciu Slovenska (presnejšie by však znelo reprezentáciu seba) v zahraničí, skončil absolútnym fiaskom a hanbou, na aké budeme na Slovensku ešte dlho zabúdať.
No a na záver pre niektorých možno nepochopiteľná požiadavka na odchod Šeligu a Kolíkovej z ich funkcií. V prvom rade to vyzerá ako služba pre Veroniku Remišovú, ktorá sa potrebuje zbaviť konkurencie v strane a zmenšiť vplyv Andreja Kisku operujúceho z úzadia. Šeliga a Kolíková sa tiež radili medzi najväčších kritikov práce premiéra Matoviča a požadovali jeho odchod. Čo dodáva matovičovmu návrhu ešte viac pomstychtivejší rozmer.
Premiér Matovič sa teda pokúša v priamom prenose vypratať problematické články v radoch svojho koaličného partnera a zároveň pomôcť Remišovej upevniť si mocenskú pozíciu. Preto, aby mu ako vazal následne dodala zbytky poslaneckých hlasov. To, že týmto štýlom sa strana Za ľudí stane stranou výlučne Veroniky Remišovej s presne jedným členom bude vedľajší produkt, opäť slúžiaci mocenským záujmov Matoviča.
Osobne si myslím, že aj keď sa k nejakému výsledku naša neschopná skupinka predsedov koaličných strán dopracuje, nebude to konečný výsledok. Takmer mesačná rukojemnícka dráma, kde sme nedobrovoľne svedkami a zároveň aj rukojemníkmi, bude pokračovať. Toto najnechutenejšie divadlo, aké kedy slovenská politika vytvorila sa bude predlžovať.
Ľudské aj odborné dno, osobné animozity, nezáujem o občanov Slovenska a celkovo absencia politickej zručnosti, sú len dôkazom toho, že vláda Igora Matoviča je na odpis. A zároveň všetko čo vidíme, je dôkazom, že okrem biznisu neexistuje dôvod, prečo by akákoľvek forma štvorkoalície mala ďalej pokračovať. Biznisu vo výške 6 miliárd eur z Bruselu.