Musím sa priznať, že sám niekedy príliš podlieham negatívnym emóciám a poukazujem na neschopnosť súčasnej vlády viac, ako sa zaoberám čo so Slovenskom, keď táto vláda skončí. Mám pocit, že okrem nadávania (oprávneného) na chyby koalície sa u nás vôbec nediskutuje o tom, čo nás čaká či už v „pocovidovej“ dobe, ale aj v dobe „pomatovičovej“, ktorá príde dúfajme čoskoro.

Rozdelená spoločnosť a chaos

Dnes pozorujeme dva veľmi výrazné problémy, ktorým čelí Slovensko. Prvým je rozdeľovanie občanov na tábory – na „dobrých“ a „zlých“, „náckov“ a „slniečkarov“, prípadne sa v oficiálnom slovníku zaužívali satirické označenia ako „dezoláti“, „mentálni atléti“, „mudrosráči“ …

Nikdy v modernej histórii Slovenska neboli Slováci tak rozdelení a nikdy sa nedokázali osočovať a hádať ako dnes. Na verejnosti, v médiách, na internete, ale i medzi politikmi nájdete názory, ktoré dokonca hraničia s tým, čo by malo byť tolerované slobodnou občianskou spoločnosťou.

Druhým problémom je všadeprítomný chaos. Ten sa počas pandémie rozšíril presne tak ako Covid, naprieč celou našou krajinou. Chaos pri testovaní, chaos v eurofondoch, chaos v kompetenciách, proste jeden obrovský zmätok, pri ktorom ľavá ruka netuší, čo robí pravá. Takýto chaos vyústil do katastrofálneho nezvládania celej pandémie, od opatrení, cez odškodňovanie pracujúcich a podnikateľov, očkovanie, či návrat detí do škôl.

Dôsledky tohto amaterizmu budeme pociťovať ešte dlho, či už v dôsledku predlžovania lockdownu, krachujúcej ekonomiky alebo generácie detí s problémami v socializácii a vedomostnými výpadkami.

Dôležité bude mať systém, čo najskôr „nakopnúť“ malých a stredných podnikateľov a podporiť slovenských exportérov, keďže sme proexportnou ekonomikou. Jedným dychom bude potrebná reforma školstva, kde budeme musieť „covidovej“ generácii prispôsobiť osnovy tak, aby sme im umožnili dobehnúť učivo a chýbajúcu socializáciu.

Zároveň našou najťažšou úlohou bude v tejto neľahkej dobe zachovať celistvosť Slovenska a jeho národa prostredníctvom moderného národovectva, postaveného na pozitívnych témach, ktoré ľudí spájajú a nie rozdeľujú.

Možno ma označíte za idealistu, no nutnosť držať národ pokope je produktom číreho realizmu. Veď sa pozrite na efekty týchto rozdeľovaní sa na komunity, či strany v zahraničí. Myslíte, že by naši dedovia zvíťazili nad nacistami v 45om počas SNP, keby medzi sebou odmietali spolupracovať ľudia s diametrálnym pohľadom na fungovanie spoločnosti? Odpoveď nechám na Vás…