Eštébakovi Budajovi evidentne inkvizičné metódy nie sú cudzie …




Keď niekto povie „Pŕŕŕ“ je určite kočišom, ale Budaj predsa býval kotolníkom alebo domovníkom…

Nedá sa inak ako s pohoršením reagovať na slizkú stať v súčasnosti už ministra hnutia OľaNo Jána Budaja, ktorá  v jeho reakcii na vyhlásenie  predsedu Smeru – SD Róberta Fica o odozve a vlažnom prístupe médií k tragédii generála Lučanského ešte v posledný deň odchádzajúceho roka bola zverejnená v Denníku N.

Takže, v úrovni kočiša sa nesie tento jeho komentár, ktorým sa pozastavuje: „ Už som čítal, že je ako Kuciak… Tak to pŕŕŕ! To, že sa pán Lučanský pokúsil o samovraždu z neho nerobí žiadnu obeť, a už vôbec nie tejto vlády. Do väzenia ho neposlala vláda, ale súd, na základe akcie NAKA, ktorej dal ktosi –  asi vedel prečo –  krycie meno „Judáš“.

V ďalšom blogu Budaj argumentuje tým, že samovražda  nimi nezatriasla, je znakom konca jednej éry, a  či Lučanský konal ako Judáš mal vysvetľovať vo väzbe a na súde, ale toho sa nechcel dožiť, lebo výpovede jemu blízkych ľudí, ktorí sa začali „kajať“ signalizovali jeho mimoriadne postavenie – mohol byť korunným svedkom.

Nad váhou argumentov tohto prevteleného vizionára vyčnieva jeho záver o korunnosti svedectva voči neznámym a od nebohého generála ako vysnívaného kajúcnika už vlastne nikdy nezistiteľných  kriminálnikov.

Takto pri rangu jedného z najvyšších predstaviteľov polície si aj laická verejnosť môže domyslieť, že v sledovanom  hierarchickom postavení by zákonite malo ísť o osoby na najvyššom spoločenskom stupni, pôsobiacimi v oblasti politiky štátnych inštitúcií a podnikateľskom prostredí.

Kto by to asi tak mohol byť?  Čoho a akej trestnej činnosti  by sa to asi malo týkať?

Zdá sa akoby v predstavách  vizionára Budaja sa nechcel generál Lučanský dožiť toho, aby po primeranom čase „ mäknutia“ vo väzenskom nápravnom zariadení  sa náležite spamätal a pristúpil na výhodnú protihodnotu súčasného trendu „spolupracujúceho svedka“ – beztrestnosť a  začal sa „kajať“.

Takto, v naznačenej vízii,  už ako korunný svedok, pokiaľ by sa bol chcel toho dožiť, by bol mohol  docieliť, aby dostala šancu NAKA, pod zákonným dozorom na to špecializovaných prokurátorov s podporou  vopred naaranžovaných vybraných šíriteľov pravdy  prikročiť k odhaleniu zločineckej skupiny, mafiánskeho správania a veľkej korupcie na najvyšších miestach.

Už samotné spustenie takého divadla s náležitým prejavom brutality pri predvádzaní pred súd, cielené televízne zábery na založené putá, nezmyselné nútenie do neprirodzenej polohy  a celková necitlivosť  postačuje na potrebné masírovanie verejnosti o tom, že  takto identifikovaná osoba je zaručene vinná, ale  tak jej treba, nemala to robiť.

Aktérom tohto stupňa demokratického výkonu spravodlivosti vôbec neprekáža, že zákon ukladá nielen predvádzajúcemu komandu, ale aj vyšetrovateľom, prokurátorom a sudcom povinnosť „rešpektovať dôstojnosť osoby“.

Ozaj, kto vlastne na Slovensku zaviedol tieto inkvizičné metódy zásahu vykonávateľov zákona voči konkrétnej osobe?   Predsa platí, že keď je voči nej vedené trestné konanie, stále sa až do právoplatného odsudzujúceho rozsudku, ktorým je vyslovená jej vina, považuje za nevinného.

Nepripomína to verejné popravy, ktoré ako divadlo s obľubou sledoval dav necitlivých ľudí?

Naznačená vízia o „kajúcnikom“ vyslovenej „pravde“ zapadajúcej do potrebného scenára NAKA a zainteresovaného prokurátora sa cielene  zameriava na kriminalizovanie konkrétnych osôb.

V prípade generála Lučanského, ako to naznačuje veľavravný náznak jedného z najvyšších činiteľov vládneho hnutia  to mohla byť priama cesta k možnosti, aby sa aj v Belize, Dubaji,  emirátoch, či inde  dala cez vyvolené  médiá ukazovať tabuľka s nápisom „ Majetok Slovenskej republiky“.  To by znovu určite zabralo.

Takto by cieľom mohlo byť, popri ešte trojročnom dovládnutí, pokiaľ sa z našej strany patrične zabezpečí transparentné a primerane intenzívne nezávislé vyšetrovanie a následné konanie pred súdom a uloženie dostatočných nepodmienečných trestov ( nech zhnijú v base), vrátane prepadnutia majetku  následný triumf v podobe znovuzvolenia nám oddanej garnitúry, aby sa nám takto umožnilo  dokončenie sľubov  daných občanom.

Keď však sa generál Lučanský nechcel dožiť možnosti byť korunným svedkom, musíme hľadať iné spôsoby na naplnenie nášho poslania.

Zvrátenosť OĽANO logiky…

Jednou z ciest je transparentnosť pri zväčšovaní osobného majetku s cieľom byť po dostatočne veľkom zbohatnutí nezávislí na nikom a ničom. Verejnosť sa prikloní k nášmu videniu vecí pri obstarávaní antigénových testov, vakcín a ostatného materiálu potrebného na zvládnutie pandémie, však to robíme v ich záujme. Svojimi rozhodnutiami o celoplošnom testovaní zachraňujeme tisíce ľudí.

 

 

 




Súvisiace články

Používame cookies aby sme pre vás zabezpečili ten najlepší zážitok z našich webových stránok. OK Viac info

Cookies