Viete čo nikdy nepochopím?

Kolabuje zdravotníctvo. Nie tým, že by nemali kapacitné možnosti, ale najmä nedostatočným personálnym obsadením, čo je zapríčinené lepším ohodnotením zdravotných pracovníkov v zahraničí, kde naviac v týchto časoch na ten lepší plat pridávajú ďalšie 20% príplatky.

Ak nás v minulosti eú a jej firmy pohltili, tak dnes sú to ich nemocnice.
Kolabuje oblasť služieb a množstvo odvetví, ktoré sú na služby naviazané (doprava, potravinárstvo…)
Doslova krachujú živnostníci, prevádzkovatelia, súkromná oblasť kultúry… čo častokrát vedie k nezhodám a rozpadol rodín

A tu sú medzi nami ľudia, ktorí povedia – som spokojný.
No povedzte, čo to je za človeka, čo povie dnes, som spokojný? Skúšam si to predstaviť a napadá ma iba niekto, kto býva niekde na samote mimo civilizáciu, niekoho koho sa toto netýka. Ok. Chápem.

Ale nikdy nepochopím tu sebeckosť, ktorá mu dáva klapky na oči a uši a vidí iba seba a problémy iných a samotnej spoločnosti ignoruje. A toto je jeden z fenoménov dnešnej doby. Sebeckosť a absolútne žiadny spoločný ťah k úspechom a vyrovnaním sa s problémami.

Chýba mi tá participácia mnohých jednotlivcov. Je mi ľúto, že kapitalizmus vychoval aj takýchto.