Kolíkovej lži majú krátke nohy

Pamiatku generála Milana Lučanského si uctili tisícky ľudí v uliciach, dokonca aj v Štrbe nebolo len povolených 30 ľudí, ale ďalšie desiatky stáli vonku pred kostolom počas zádušnej omše! To chce ešte naozaj niekto tvrdiť, že toľko ľudí je politicky angažovaných?

Hoci sme sa s generálom rozlúčili slovami “Odpočívaj v pokoji!”, tak otázky okolo jeho smrti nemôžu zostať nezodpovedané!

Ministerka spravodlivosti Mária Kolíková po prvom incidente, keď “relevantné” média upravovali informácie o zbití Lučanského, prípadne o jeho pokuse o samovraždu, vyšla s príbehom, že generál sa pri cvičení, klikoch zranil. Samozrejme, žiadna zmienka o cvičení v dokumentoch neexistuje a ustálenou verziou sa stala dlhá chvíľa krátená prechádzkou po cele (priestor 5 m2) a pristúpenie si šľapky, následné spadnutie na hranu kovovej postele!

Príbeh o cvičení, ktorý verejnosť pobúril sa ukázal ako výmysel Kolíkovej, ktorá buď vedome fabulovala, alebo doplatila na to, že miesto cesty do Prešova volila informácie z druhej ruky… Ale naozaj to mohlo byť aj pri cvičení…

Hodenie šéfa ZVJS cez palubu?

Po smrti Lučanského už vycvičená Kolíková odpovedala na otázky novinárov ako verklík, resp. bifľoška, ktorá je naučená poučku od A po Z a v prípade prerušenia sa rozplače a odíde z pred tabule.

Prvý incident už definitívne patri šľapke a Kolíková nepohrdla informáciou, že pri páde z vozíka v nemocnici bol Lučanský agresívnejší! Kým v prvom prípade nechcela Kolíková o samovražde ani počuť, tak po smrti s istotou oznámila, že o samovraždu išlo, iná možnosť neexistuje, lebo je o tom presvedčená!

Lenže, ak máme vládu, v ktorej je minister vnútra Roman Mikulec presvedčený, že čierna zástava sa vešia len v čase štátneho smútku, a napokon ju v deň pohrebu nechá vyvesiť, aké silné presvedčenie má Kolíková, že ide o samovraždu?

Kolíková si vymyslela príbeh o cvičení a pokus o samovraždu “spochybnila” tým, že Lučanského poslali na psychiatriu! Kolíková vyjadrila dôveru voči šéfovi väzenskej stráže Milanovi Ivanovi, ktorého demisiu prijala s iskrou v oku a napokon Ivan priznal, že demisiu podáva na pokyn Kolíkovej, a to 31. januáru, teda k dátumu kedy mal v pláne skončiť tak,či onak.

Hodila Kolíková verejnosti Ivana ako obetného baránka a nositeľa “objektívnej zodpovednosti” za Lučanského smrť?

Súvisiace články

Používame cookies aby sme pre vás zabezpečili ten najlepší zážitok z našich webových stránok. OK Viac info

Cookies