Dnes pokračuje pojednávanie vo veci zmeniek bez účasti Pavla Ruska, ktorý má byť hospitalizovaný a dal súhlas na čítanie listinných dôkazov. Súd však rozhodol o pokračovaní pojednávania, aj keď na jeho začiatku skutočne sa čítajú listinné dôkazy. Dnešné pojednávanie prinieslo dva rozpory, ktoré média a zástupca obžaloby so zástupcom poškodeného interpretujú inak, ako by to zodpovedalo objektívnym faktom.
Šanta hlása spokojnosť so sebou samým a naznačuje útok voči Ruskovi
Po poldňovom čítaní listinných dôkazov súd nariadil prestávku na obed a Šanta sa okamžite pred bránami väznice postavil pred kamery a mikrofóny, aby mohol programovať verejnú mienku svojim vlastným spôsobom. Uviedol, že je spokojný s tým ako efektívne a procesne ako prokurátor postupuje, a že súd vo veci bude pojednávať, pritom Ruskovu hospitalizáciu považuje za obštrukciu a preto je pripravený rôznymi procesnými a inými vecnými návrhmi reagovať na to ako sa situácia s Ruskom bude vyvíjať. Nateraz je však je vraj spokojný, pretože sa vo veci pojednáva formou vykonávania dôkazov a podľa neho by dokazovanie mohlo byť vykonané do konca roka, aj keď záverečné veci a vynesenie rozsudku očakáva v budúcom roku.
Prokurátor Šanta zjavne zavádzal, nakoľko počas pojednávania súd oznámil ospravedlnenie svedka Frederica Klinkhammera, bývalého viceprezidenta CME, ktorý uviedol, že sa pojednávania môže zúčastniť najskôr v januári. Šantova vypočítavosť spočíva v tom, že navrhol čítanie jeho výpovede z prípravného konania napriek tomu, že pozná zásadu, že dôkaz je ten, ktorý odznie na súde a iba v prípade smrti svedka, alebo inej vážnej prekážky môže byť jeho výpoveď nahradená.
Po obednej prestávke dokonca túto výpoveď prečítal, avšak táto forma dôkazu nenahrádza výpoveď svedka na súde. Šanta podobným spôsobom systematicky selektuje objektívne informácie. Je zjavné, že jeho vyjadrenia o tom aké má pripravené návrhy smerujú, iba ak k manipulovaniu verejnej mienky.
Aj keď sa vyhol priamej odpovedi na otázky, či jeho postup proti Ruskovi nie je účelový, zastrašovací a tendenčný, novinári medzi riadkami pochopili, že Šanta chce mať Ruska vo väzbe a jeho objektívne zhoršenie zdravotného stavu ako medicínsky laik absolútne ignoruje a ako prokurátor hrubo presahuje kompetenciu súdu v tejto veci.
Lipšic sa opäť predvádza ako lekár a sudca
Lipšic sa stáva stále viac známy a osvedčený tým, že jeho právo nahliadať do spisu znamená zverejňovanie aj takých údajov, ktoré sú zákonom chránenými informáciami o osobných údajoch aj v prípade obžalovaného.
Zákon o ochrane osobných údajov je totiž zákonom vyššej právnej normy ako Trestný poriadok a v ňom obsiahnuté právo splnomocnenca poškodeného sa zoznamovať s obsahom spisu. Konkrétne práva a povinnosti sú uvedené v §3 ods. 3 písm. a) a a d) zákona č. 122/2013.
Pokiaľ Rusko nedal splnomocnenie zverejniť svoj zdravotný stav, diagnózu, či s tým súvisiace osobné údaje, tak ani súd tieto informácie nemá právo zverejniť, dokonca pri nahliadnutí do súdneho spisu musí súd prostredníctvom súdneho úradníka poučiť splnomocnenca, že tieto údaje mu nemôže poskytnúť a dokonca súdny úradník je povinný tieto časti spisu nesprístupniť.
Lipšic je buď veľmi slabý právnik ak toto nepozná, alebo zámerne túto zásadu porušuje v záujme mediálnej správy. Podobnú povinnosť má dokonca každý inštitút včítane Zdravotného odboru ZVJS, na ktorého stanovisko sa Lipšic odvoláva, keď tvrdí, že podľa tohto inštitútu Ruskov zdravotný stav nebráni jeho väzneniu a preto podľa Ruska aj Šantu treba vydať príkaz na zatknutie. Lipšic, Šanta, ani zdravotnícky odbor nie sú ošetrujúcim lekárom a na takéto vyjadrenia jednak nie sú kompetentní a už vôbec nemôžu uverejňovať chránené osobné údaje.
Súd musí konať, ale iba v medziach zákona
Medzi vetami unikajú informácie o tom, že súd už dal spracovať stanovisko k zdravotnému stavu a zrejme je objektívne povinný sa ho pridržiavať, no situáciu vlastne rozuzlil Pavol Rusko práve tým, že aj keď trvá na svojej účasti, tak súhlasil s čítaním listinných dôkazov, aby sa vo veci mohlo konať. Na vyjadrenie Šantu a Lipšica sa nedá spoľahnúť, pretože sú zjavne zahmlievajúce a navodzujú stav, že súd sa rozhodol konať a pojednávať napriek neúčasti Pavla Ruska a jeho čiastočného súhlasu pre čítanie listinných dôkazov.
Problém nastane až vtedy, keď sa súd dostane k procesným úkonom, pri ktorých trestný poriadok dáva právo obžalovanému klásť otázky a tieto pre svoju objektívnu neprítomnosť nemôže využiť. Ak by súd toto ignoroval, postupoval by protizákonne a výsluchy svedkov by boli neplatné ex tunc a súd by ich nesmel brať do úvahy, pretože by bolo porušené právo obžalovaného.
Šanta aplikuje v prokurátorskej praxi metódy inkvizície?
Pred nedávnom zverejnil Martin Daňo prednášku s účasťou laického historika Šantu o inkvizícii, kde podľa Daňu sám Šanta priznal, že je novodobým inkvizitorom
Históriou inkvizície poznačené bludné úvahy prokurátora Šantu, že Ruska dajú do väzby a dovezú ho na lôžku, pod medikamentmi alebo na infúziách do pojednávacej siene a bude tam musieť byť nasilu je už aj na sfanatizovaného liberálneho občana dnešnej doby priveľa.
Ak Slovenská justícia potrebuje takúto medzinárodnú reputáciu kvôli zmenkovej veci, tak je to strašná blamáž a absolútna strata obrazu o nezávislosti a objektívnosti súdnictva.
Čím nás súd prekvapí? Zahatí si cestu sám?
Tak ako v prípade Klinkhammera, ani v prípade Ruska súd nevie odstrániť prekážku, preto musí čakať. Podobne bude musieť čakať aj v prípade znaleckých posudkov týkajúcich sa zmeniek. Najvážnejšiu prekážku v podobe takzvaného prepisu Threema ešte stále odsúva ako horúci zemiak. A ten je skutočne horúci ak uvážime, že Marek Para písomne navrhol súdu ako dôkaz vypracovanie znaleckého posudku ku Kočnerovej komunikácie cez Threemu od znalca Eduarda Jenča, ktorý sa v prípade Threema už postavil na Kočnerovu obranu.
V októbri tento rok urobil s Jenčom ako súdnym znalcom z oblasti IT rozhovor Denník SME. Vtedy znalec Eduard Jenča povedal:
„Znalecký posudok vyhotovený z neautentickej digitálnej stopy nie je zákonným dôkazom. Všetky informácie z Threemy sú v súčasnosti pre políciu len takzvanou operatívno-pátracou informáciou. Nebudú môcť byť použité ako zákonný dôkaz,“ tvrdil Jenčo v rozhovore. Stopa musí byť z hľadiska právnej terminológie autentická. To znamená, že nesmú byť pochybnosti o jej pôvode, pravosti a hodnovernosti a zároveň postupy použité na jej získanie sa musia dať overiť a zopakovať. Na prelomenie kryptovania nových iPhonov X, aký používal aj Marian Kočner, sa používajú technológie, ktoré znemožňujú proces overiť a zopakovať“
Nastane procesný kolaps ? Je mimo hru zásada „mlčať je zlato“?
Aj veci a práva neznalý človek tuší, že niečo nie je v poriadku. Súd je zdržanlivý a celkom logicky neoznamuje dopredu ako a kedy bude rozhodovať o svojom postupe a procesných rozhodnutiach. Súd musí konať plynule, ale procesne čisto a so zachovaním všetkých práv. Stačí jedna chyb a spustí sa špirála neopakovateľných momentov majúcich právne následky pre konanie.
Nezákonne rozhodnutie súdu, ktorým by ignoroval podmienky dokazovania, vypočutia svedka, práva obžalovaného alebo pripustenie nezákonného dôkazu by boli nielen procesnou prekážkou, ale časovanou bombou pre preskúmavanie postupu a rozhodovania súdu, ale aj Ústavných práv a povinností. A to nielen na slovenskej úrovni. Z tohto dôvodu je veľmi nezvyčajné a viac ako divné, že prokurátor počas obednej prestávky aj so splnomocnencom poškodeného vynášajú závery a úsudky o celom konaní, dokonca odznievajú zvláštne náznaky ktoré by mohli myť charakter zastrašovania obžalovaného, alebo dokonca ovplyvňovania súdu.