Paradoxy, paralely
V roku 2002, po nástupe Vladimíra Palka na post ministra vnútra, bola spustená akcia „Anakonda“. Dopadla katastrofálne. Svojvôľa a nezákonný postup konkrétnych policajtov a prokurátorov, ktorí za svoje konanie nikdy neboli žiadnym spôsobom postihnutí, zničila množstvo ľudí a štát na odškodnom zaplatil státisíce.
Možno to bola len potreba vniesť do spoločenského diania nové impulzy, alebo zámer smerujúci k väčšej razantnosti v doterajšej rutinnej práce orgánov trestného konania v proklamovanom boji proti spoločenským nešvárom, najmä korupcii.
Neopakuje sa to aj v súčasnosti?
Bolo to po voľbách roku 2002, kedy do kresla ministra vnútra SR zasadol Vladimír Palko. Začiatkom decembra 2002 došlo k spusteniu akcie Anakonda, čo znamenalo nebývalo razantný zásah proti viacerým vysoko postaveným osobám v meste Nitra pôsobiacim v polícii, advokácii, v oblasti podnikania a daní .
Príbeh bol zrežírovaný políciou tak, že do kauzy týkajúcej sa pochybného obchodu s diaľničnými známkami vydanými na rok 2002 bola cez konkrétnych protagonistov, popri proklamovanej rozsiahlej trestnej činnosti viac ako 25 osôb do trestného konania „ vnesená“ aj policajná verzia o korupčnom správaní a zneužívaní zverených právomocí nitrianskou skupinou známych osobností.
Paralela prvá
Ku kauze a následnému trestnému konaniu sa zainteresovaní policajti a prokurátori prepracovali len na základe tvrdenia jediného „svedka“ – kajúcnika Ľuboša Štrbu, bývalého majiteľa Ex hlásnika vydávaného v nitrianskom regióne. Podnikateľ Ľuboš Štrba, známy z rôznych pochybných káuz v súvislosti s jeho aktivitami vynikal značnou dávkou obrazotvornosti a najmä schopnosťou ju patrične predať.
Akáže to podobnosť, keďže história nás poučila.
Z hľadiska dozoru nad zákonnosťou v policajnom konaní sa pri tejto kauze objavuje aj špeciálny prokurátor Mgr. Vladimír Turan.
Kvalitu svojho pôsobenia v roli strážcu zákonnosti preukazoval už v tejto veci, keď vo svojom postavení priam vedome, formou nečinnosti umožňoval extrémne dlhé trestné konanie voči osobám, ktoré sa nedopustili žiadneho protizákonného konania.
Výsledok temer desať ročného výkonu spravodlivosti v podobe trestného stíhania je pre profesijné ego pána špeciálneho prokurátora priam katastrofálny najmä z dôvodu, že trestné konania boli zastavené so záverom:
„Skutok, pre ktorý sa trestné konania viedlo sa nestal…“
Dôsledky kvality tejto činnosti uvedeného špeciálneho prokurátora na osudy väčšieho počtu nevinných ľudí, ktoré nesú všetky znaky konaní inkvizície akoby sme žili v stredoveku, je alarmujúci.
Nezanedbateľný je aj finančný efekt jeho práce pre spoločnosť. Všetci ako nezákonne stíhané osoby obrátili na súdy so žalobou o náhradu škody a nemajetkovej ujmy za nezákonné konanie protiprávne stíhanie. Škody, ktoré zaplatia daňový poplatníci sa šplhajú do státisícov.
JUDr. Harabin: Zsuzsovej väzba je účelová, pokiaľ bude správoplatnená, budeme za ňu platiť my všetci
Pararela spájaná s osobou označeného špeciálneho prokurátora sa preto musí vnímať aj cez prizmu viažucu sa na prípad vraždy Jána Kuciaka a jeho priateľky v rámci trestného konania vedeného voči Mariánovi Kočnerovi a Aleny Zsuzsovej.
Aj v tomto prípade sa dajú vidieť dve roviny vnímania, keď popri reálne spáchanom skutku zákernej vraždy dvoch mladých ľudí súvisia ako objektívna skutočnosť najmä faktor času, kedy ku skutku došlo, miesto činu, polohy obetí a vnímateľné stopy zadokumentované tak, aby boli bez pochýb procesne použiteľné. K ním sa priraďujú aj dôkazy nesúce znaky subjektivity, kedy vzniká reálna možnosť ich úpravy a následne z nich sú sformované potrebné závery používané v procesnom konaní.
To všetko je zamerané na zistenie páchateľov. Len v rámci rovnosti zbraní. Prokurátor takto nesmie zneužívať právo na jednostrannosť prístupu k dôkazom, ich úpravu a manipuláciu v neprospech obviňovanej osoby, ktorej možnosti obrany sú pri určitej zhode okolností značne obmedzené. Pri postupe prokurátorov, aké v súvislosti s výmenou usvedčovania oproti podstatne nižšiemu trestu, až beztrestnosti aké sa zaznamenali v poslednom období je tu značné riziko cielenej účelovosti a snahy zapáčiť sa a šplhať za vysnívanou kariérou.
Aj pri snahe akceptovať fakty prameniace z podanej obžaloby, dochádzalo v tejto trestnej veci k zásadnému ignorovaniu dôkazov, ktoré prinajmenšom pripúšťajú inú verziu ako bola prokurátormi nastolená. Nebola odstránená pochybnosť vyvolaná znaleckým dokazovaním ako sa mohla pri verzii tvrdenej Marčekom dostať jeho stopa obuvi zistenej na tele obeti, keď nebol žiadnym spôsobom v kontakte s obeťami a z miesta činu po výstreloch ihneď odišiel. To priamo vylučuje verziu, ktorú používali prokurátori v podanej obžalobe.
Pri prihliadnutí na mentálnu výbavu páchateľov priznávajúcich sa ku skutku z februára 2018, nimi predostretý dej udalosti neumožňuje serióznu krížovú konfrontáciu, podobne ako neumožňuje následné potvrdenie verzie uvádzanej účelovým kajúcnikom, inak spolupáchateľom Andruskóm o objednávateľovi vraždy a o jej sprostredkovaní.
Paralela druhá
Otázka trestného konania najvyšších policajných funkcionárov, prokurátorov, sudcov a vplyvných podnikateľov cez ich väzobné stíhanie stojí podľa zverejnených podkladov na tvrdeniach jedincov, ktorí pri proklamovanej spolupráci skĺzli do role udavačov. Okrem výnimiek však ide o tvrdenie proti tvrdeniu.
Mnohí často krát do detailov poznali aj zložité situácie, ktoré boli riešené kolektívne a za také rozhodnutie spravidla niesol zodpovednosť nadriadený. Pri takej úzkej spolupráci sa pri bezcharakternosti konkrétneho spolupracovníka, ktorému hrozí vážny trest za jeho trestnú činnosť môžu takto získané poznatky skĺznuť pri dôraznom tlaku konajúcich orgánov do roviny potrebnej na dostačujúce obvinenie nadriadeného.
Ťažkosti s vierohodnosťou svedectva takého kajúcnika, v prípade, že si náležite plní svoje poslanie, vzniknú spravidla až pred súdom.
Na príklade Anaconda sa obe strany veci – vyšetrovatelia a prokurátori – stojaci proti obviňovaným osobám presvedčili, že sila pravdy spolupracujúceho obvineného je v značnom rozsahu účelová, podriadená snahe dostať sa zo svojej zložitej životnej situácii s čo najmenším postihom.
Následný vývoj do detailov odhalil povrchnosť v práci konajúcich orgánov trestného konania, ktoré je značne vzdialené zákonu a zmyslu potrebného postihu nekalých činností páchateľov bez ohľadu na to kde pôsobia. Pokiaľ sa volá po značnom sprísnení konkretizovaného postihu policajtov a prokurátorov, vrátane sudcov za nezákonné postupy, ľahostajnosť, neadekvátnosť a nezmyselné obmedzovanie slobody väzobným stíhaním, za zmätočné a nezákonné rozhodnutia, je to cesta správnym smerom.
Aj vymýšľané dôvody väzby tak, ako sú v mnohých prípadoch uvádzané sú úplne nezmyselné. Inak by dôvodom väzby ani v náznakoch neboli nepreukázané skutočnosti, napr. pokračovanie alebo dokončenie v trestnej činnosti, útek pod., keď už z logiky konania je nesporné, že ide o podozrenia, že ku skutkom malo dôjsť pred mnohými rokmi.
Štátna moc prezentovaná v poslednom období konkrétnymi krokmi konkrétnych osôb pôsobiacich v mocenských orgánoch zažíva svojvoľný prístup k plneniu svojich oprávnení.
Pri sledovaní bezbrehého porušovania zákonov v súčasnosti aj právny laik vníma okolnosť, že orgány moci konajú v presvedčení, že už nikdy nebude môcť nastúpiť kontrola a prehodnotenie týchto nezákonností, a po kontrole nepríde postih.