Kritické stanovisko Poradnej rady Európskych sudcov (CCJE) k tzv. reforme súdnictva v SR




PODPORIŤ

PO­RADNÁ RA­DA EURÓP­SKYCH SUD­COV

 

Sta­no­vis­ko Pred­sed­níc­tva CCJE

na žia­dosť čle­na CCJE za­stu­pu­jú­ce­ho Slo­ven­skú re­pub­li­ku v sú­vis­los­ti

 

s re­for­mou súd­nic­tva v Slo­ven­skej re­pub­li­ke

Ako sud­ca aj ako pred­se­da Aso­ciá­cie ro­din­ných sud­cov veľ­mi po­zor­ne sle­du­jem si­tuáciu v slo­ven­skej jus­tí­cii a prip­ra­vo­va­né re­for­my.

Ro­zu­miem to­mu, že si­tuácia v slo­ven­skej jus­tí­cii pot­re­bu­je no­vé rie­še­nia a re­for­mu exis­tu­jú­ce­ho sys­té­mu.

Ro­zu­miem to­mu, že sa zá­ko­no­dar­ná a vý­kon­ná moc sna­ží na zá­kla­de spo­lo­čen­skej ob­jed­náv­ky si­tuáciu rie­šiť.

Ne­ro­zu­miem však to­mu, pre­čo sa tak de­je bez riad­nej, neu­po­náh­ľa­nej a ši­ro­kej dis­ku­sie v od­bor­nej ve­rej­nos­ti, kde sa slo­bod­ne a bez emó­cií zvá­žia a po­sú­dia všet­ky ar­gu­men­ty pre a pro­ti.

Už vô­bec ne­ro­zu­miem to­mu, pre­čo prip­ra­vo­va­né a čias­toč­ne schvá­le­né zme­ny pod­ľa ná­zo­ru čas­ti od­bor­nej ve­rej­nos­ti spo­chyb­ňu­jú zá­kla­dy de­mok­ra­tic­ké­ho sys­té­mu a to rov­nop­ráv­nosť a rov­no­cen­nosť troch mo­cí v štá­te – a to mo­ci zá­ko­no­dar­nej, vý­kon­nej a súd­nej.

Do­vo­lím si v tej­to sú­vis­los­ti od­bor­nej ve­rej­nos­ti pred­lo­žiť sta­no­vis­ko Po­rad­nej ra­dy európ­skych sud­cov k re­for­me súd­nic­tva v Slo­ven­skej re­pub­li­ke.

Po­rad­ná ra­da európ­skych sud­cov (CCJE) je  po­rad­ný or­gán, kto­rý bol za­lo­že­ný v ro­ku 2000 Vý­bo­rom mi­nis­trov Ra­dy Euró­py, aby po­sil­nil úlo­hu sud­cov v Euró­pe.

Čí­taj­te, ana­ly­zuj­te a vy­tvor­te si vlast­ný ná­zor.

JUDr. Pe­ter Raj­ňák

 

COUN­CIL OF EURO­PE

 

OON­SEIL DE ĽEURO­PE

 

CCJE-BU(2020)3

 

Štras­burg, 9.de­cem­ber 2020

 

PO­RADNÁ RA­DA EURÓP­SKYCH SUD­COV (CCJE)

Sta­no­vis­ko Pred­sed­níc­tva CCJE na žia­dosť čle­na CCJE za­stu­pu­jú­ce­ho Slo­ven­skú re­pub­li­ku v sú­vis­los­ti s re­for­mou súd­nic­tva v Slo­ven­skej re­pub­li­ke

ÚVOD

Člen CCJE za­stu­pu­jú­ci Slo­ven­skú re­pub­li­ku in­for­mo­val CCJE, lis­tom zo 4.no­vem­bra 2020, o prip­ra­vo­va­nej re­for­me súd­nic­tva v Slo­ven­skej re­pub­li­ke, kto­rá bo­la schvá­le­ná vlá­dou a 1. ok­tób­ra 2020 pred­lo­že­ná na schvá­le­nie parla­men­tu. Zdô­raz­nil, že slo­ven­ská jus­tí­cia už dl­hší čas če­lí kri­tic­ky níz­kej dô­ve­re ve­rej­nos­ti a za ta­kej­to si­tuácie je zá­mer vlá­dy zreali­zo­vať re­for­mu jus­tí­cie, kto­rá by jej pri­nav­rá­ti­la ne­vyh­nut­nú dô­ve­ru zo stra­ny ve­rej­nos­ti, pl­ne le­gi­tím­ny. Na dru­hej stra­ne vy­jad­ril zne­po­ko­je­nie, že via­ce­ré as­pek­ty prip­ra­vo­va­nej re­for­my mô­žu, v zá­uj­me „očis­ty jus­tí­cie“, ob­me­dziť už exis­tu­jú­ce ús­tav­né zá­ru­ky ne­zá­vis­los­ti súd­nej mo­ci spô­so­bom, kto­rý by mo­hol oh­ro­ziť čl. 6 Do­ho­vo­ru o ochra­ne ľud­ských práv a zá­klad­ných slo­bôd (ďa­lej len „ECHR“). Kon­krét­ne pou­ká­zal na to, že pod­ľa návr­hu ús­tav­né­ho zá­ko­na, kto­rým sa me­ní a do­pĺ­ňa Ústa­va Slo­ven­skej re­pub­li­ky:

-bez akých­koľ­vek pred­chá­dza­jú­cich kon­zul­tá­cií s pred­sta­vi­teľ­mi slo­ven­ské­ho súd­nic­tva a bez ­ve­rej­nej dis­ku­sie bu­de vý­slov­ne vy­lú­če­ná mož­nosť ús­tav­né­ho sú­du po­su­dzo­vať sú­lad ús­tav­ných zá­ko­nov s ús­ta­vou

-za­vá­dza sa vý­slov­ná mož­nosť od­vo­lať pred­se­du, pod­pred­se­du a čle­na Súd­nej ra­dy Slo­ven­skej re­pub­li­ky ke­dy­koľ­vek pred up­ly­nu­tím ich fun­kčné­ho ob­do­bia,

-za­vá­dza sa mož­nosť pre­lo­žiť sud­cov na niž­ší súd bez ich súh­la­su pri zme­ne súd­nej sús­ta­vy,

fun­kčná imu­ni­ta, kto­rá je v sú­čas­nos­ti rov­na­ká pre sud­cov všeo­bec­ných sú­dov, sud­co­v ús­tav­né­ho sú­du a zá­stup­cov parla­men­tu, sa má ob­me­dziť iba vo vzťa­hu k sud­com všeo­bec­ných sú­dov, pri­čom sa za­vá­dza no­vý trest­ný čin „ohý­ba­nia prá­va“, kto­ré­ho sa mô­že do­pus­tiť iba sud­ca, prí­se­dia­ci sud­ca ale­bo roz­hod­ca a kto­rý vzhľa­dom na vág­nu for­mu­lá­ciu „svoj­voľ­ne up­lat­ní prá­vo“ už sám o se­be vy­tvá­ra pries­tor pre nep­rí­pus­tné za­sa­ho­va­nie vý­kon­nej mo­ci do ne­zá­vis­los­ti súd­nej mo­ci, rep­re­zen­to­va­nej sud­ca­mi všeo­bec­ných sú­dov vo for­me ich neop­ráv­ne­né­ho/úče­lo­vé­ho tres­tné­ho stí­ha­nia.

Po pres­kú­ma­ní lis­tu čle­na CCJE za­stu­pu­jú­ce­ho Slo­ven­skú re­pub­li­ku z hľa­dis­ka európ­skych štan­dar­dov, vrá­ta­ne od­po­rú­ča­ní Vý­bo­ru mi­nis­trov Ra­dy Euró­py, sta­no­vísk a štan­dar­dov CCJE a Be­nát­skej ko­mi­sie, pred­sed­níc­tvo CCJE vy­da­lo nas­le­du­jú­ce sta­no­vis­ko ob­sa­hu­jú­ce práv­nu ana­lý­zu vy­ššie uve­de­ných zmien.

STA­NO­VIS­KO

A. Pod­ľa ná­zo­ru pred­sed­níc­tva CCJE prip­ra­vo­va­ná no­ve­la ús­ta­vy, kto­rá us­ta­no­vu­je vý­slov­nú mož­nosť od­vo­lať pred­se­du, pod­pred­se­du a čle­na súd­nej ra­dy ke­dy­koľ­vek pred up­ly­nu­tím ich­ fun­kčné­ho ob­do­bia, nie je v sú­la­de so štan­dar­dmi CCJE a európ­sky­mi štan­dar­dmi, kto­ré sa tý­ka­jú ne­zá­vis­los­ti súd­nic­tva vo všeo­bec­nos­ti. 

Ako je uve­de­né v Sta­no­vis­ku CCJE č. 10 (2007) o súd­nej ra­de v služ­bách spo­loč­nos­ti (ďa­lej len „sta­no­vis­ko 10″), čle­nom súd­nej ra­dy (sud­com aj ne­sud­com), aby moh­li pl­niť svo­je všeo­bec­né pos­la­nie, a to za­bez­pe­čiť ne­zá­vis­losť súd­ne­ho sys­té­mu, ako aj ne­zá­vis­los­ti jed­not­li­vých sud­cov” by ­ma­li byť pos­kyt­nu­té zá­ru­ky ich ne­zá­vis­los­ti a nes­tran­nos­ti.“

Za­bez­pe­če­nie fun­kčné­ho ob­do­bia čle­nov súd­nych rád na do­bu ur­či­tú a fun­kčná imu­ni­ta slú­žia ­na za­is­te­nie ich ne­zá­vis­los­ti od von­kaj­šie­ho tla­ku. Umož­ňu­jú im vy­ko­ná­vať ich prá­cu bez to­ho, aby ­sa mu­se­li neus­tá­le brá­niť, nap­rík­lad pro­ti neo­pod­stat­ne­ným a ši­ka­nu­jú­cim ob­vi­ne­niam. Čle­no­via súd­nych rád mu­sia čas­to pri­jí­mať roz­hod­nu­tia, kto­ré sú ne­po­pu­lár­ne ale­bo ne­po­te­šia sud­cov ale­bo or­gá­ny, kto­ré ich zvo­li­li ale­bo vy­me­no­va­li. Ich po­dria­de­ním neob­me­dze­nej prá­vo­mo­ci od­vo­la­nia sa ich ne­zá­vis­losť váž­ne zní­ži, čo ich uro­bí príl­iš zá­vis­lý­mi na že­la­niach tých, kto­rí ich zvo­li­li ale­bo vy­me­no­va­li, a zba­ví ich tak úlo­hy, kto­rú ma­jú pri sle­do­va­ní cie­ľov ne­zá­vis­lé­ho a efek­tív­ne­ho súd­nic­tva. Opat­re­nia, kto­ré na­rú­ša­jú is­to­tu vý­ko­nu fun­kcie čle­nov súd­nej ra­dy, vy­vo­lá­va­jú po­doz­re­nie, že zá­me­rom tých­to opat­re­ní je ov­plyv­ňo­vať jej roz­hod­nu­tia. Za­mýš­ľa­né opat­re­nie ne­vyh­nut­ne po­ve­die k spo­li­ti­zo­va­niu — ale­bo pri­naj­men­šom k doj­mu spo­li­ti­zo­va­nia — čin­nos­ti súd­nej ra­dy, pre­to­že jej­ čle­no­via bu­dú zá­vi­sieť od sud­cov, vlá­dy, parla­men­tu a pre­zi­den­ta nie­len pri ich me­no­va­ní, ale aj pri­ vý­ko­ne svoj­ho man­dá­tu. Pod­ľa ná­zo­ru CCJE to nep­ris­pe­je k zvý­še­niu dô­ve­ry ve­rej­nos­ti v slo­ven­ské súd­nic­tvo.

Me­chan­izmus od­vo­la­nia bez nut­nos­ti uve­de­nia dô­vo­dov od­vo­la­nia je špe­ci­fic­ký pre po­li­tic­ké in­šti­tú­cie ako sú vlá­dy, kto­ré ko­na­jú pod parla­men­tnou kon­tro­lou. Nie je vhod­ný pre in­šti­tú­cie, ako je súd­na ra­da, kto­rej čle­no­via sú vo­le­ní na do­bu ur­či­tú. Man­dát tých­to čle­nov by sa mal skon­čiť až up­ly­nu­tím­ toh­to fun­kčné­ho ob­do­bia, od­cho­dom do dô­chod­ku, re­zig­ná­ciou ale­bo smr­ťou ale­bo ich od­vo­la­ním z fun­kcie v prí­pa­de nes­práv­ne­ho ko­na­nia, kto­ré je tak zá­važ­né, že ta­ký­to pos­tup od­ôvod­ňu­je. V zá­vis­los­ti od po­va­hy nes­práv­ne­ho ko­na­nia sa dô­raz­ne od­po­rú­ča rie­šiť prí­pa­dy nes­práv­ne­ho ko­na­nia ob­vyk­lým dis­cip­li­nár­nym ale­bo tres­tným ko­na­ním, kto­ré by ma­lo byť zá­ko­nom jas­ne sta­no­ve­né. Mal by sa pri­me­ra­ne zoh­ľad­niť prin­cíp pro­por­cio­na­li­ty a od­vo­la­nie čle­na súd­nej ra­dy by­ sa ma­lo up­lat­ňo­vať iba ako pos­led­ná mož­nosť.

B. Pod­ľa dnes účin­nej ús­ta­vy mož­no sud­cu pre­lo­žiť na iný súd len s je­ho súh­la­som ale­bo na zá­kla­de roz­hod­nu­tia dis­cip­li­nár­ne­ho se­ná­tu. Pod­ľa návr­hu zme­ny ús­ta­vy sa to­to us­ta­no­ve­nie má dopl­niť tak, že súh­las sud­cu s pre­lo­že­ním sa ne­bu­de vy­ža­do­vať pri zme­ne sús­ta­vy sú­dov, ak to bu­de­ nevy­hnut­né na za­bez­pe­če­nie riad­ne­ho vý­ko­nu súd­nic­tva, pri­čom pod­rob­nos­ti us­ta­no­ví zá­kon. Hlav­ná nor­ma Ra­dy Euró­py v tej­to otáz­ke je za­kot­ve­ná v od­po­rú­ča­ní CM/Rec (2010)12 Vý­bo­ru mi­nis­trov člen­ským štá­tom o sud­coch: ne­zá­vis­losť, efek­tív­nosť a zod­po­ved­nosť (ďa­lej len „CM/Rec(2010)12 od­po­rú­ča­nie“), nas­le­dov­ne: „Sud­ca nes­mie byť bez súh­la­su prek­la­da­ný do inej sud­cov­skej fun­kcie, s vý­nim­kou prí­pa­dov dis­cip­li­nár­nych san­kcií ale­bo re­for­my or­ga­ni­zá­cie súd­ne­ho sys­té­mu.”

Je pot­reb­né poz­na­me­nať, že pod­ľa ná­zo­ru pred­sed­níc­tva CCJE ne­mož­no na uve­de­ný od­sek tý­ka­jú­ci sa mož­nos­ti pre­lo­že­nia sud­cu bez je­ho súh­la­su na­ze­rať a chá­pať ho od­de­le­ne od os­tat­ných zá­sad za­me­ra­ných na sta­no­ve­nie no­riem nep­re­lo­ži­teľ­nos­ti a nás­led­ne ne­zá­vis­los­ti sud­cov. Z toh­to dô­vo­du ­bu­de im­ple­men­tá­cia navr­ho­va­né­ho poz­me­ňu­jú­ce­ho návr­hu v sú­la­de s európ­sky­mi štan­dar­dmi iba za pred­pok­la­du, že bu­dú dodr­ža­né zá­sa­dy is­to­ty dĺ­žky tr­va­nia fun­kcie a nep­re­lo­ži­teľ­nos­ti ako kľú­čo­vé pr­vky ne­zá­vis­los­ti sudcov. V sú­la­de s tým by ma­li mať sud­co­via za­ru­če­nú dĺ­žku vý­ko­nu fun­kcie až ­do do­siah­nu­tia po­vin­né­ho dô­chod­ko­vé­ho ve­ku, ak ta­ký exis­tu­je:“ fun­kčné ob­do­bie sud­cov by ma­lo byť us­ta­no­ve­né zá­ko­nom:“ a ma­lo by byť za­ru­če­né prá­vo na náp­ra­vu.“ Od­po­rú­ča­nie CM/Rec(2010)12 ďa­lej uvá­dza: „Ak sa sud­co­via dom­nie­va­jú, že ich ne­zá­vis­losť je oh­ro­ze­ná, mu­sia mať mož­nosť ob­rá­tiť sa na súd­nu ra­du ale­bo iný ne­zá­vis­lý or­gán, ale­bo mu­sia mať k dis­po­zí­cií účin­né pros­tried­ky náp­ra­vy.”

Po­dob­ne Európ­ska char­ta o šta­tú­te sud­cov (ďa­lej len „char­ta“), pri­ja­tá v ro­ku 1998, pri rie­še­ní otá­zok vy­me­nú­va­nia a nep­re­lo­ži­teľ­nos­ti sta­no­vu­je, že „sud­ca vy­ko­ná­va­jú­ci sud­cov­skú fun­kciu na ur­či­tom sú­de ne­mô­že byť v zá­sa­de vy­me­no­va­ný do inej sud­cov­skej fun­kcie ale­bo pri­de­le­ný na iný súd, a to do­kon­ca ani v rám­ci po­vý­še­nia, bez mož­nos­ti slo­bod­ne sa k to­mu vy­jad­riť. Vý­nim­ka z toh­to prin­cí­pu ­je mož­ná len v prí­pa­de, že pre­lo­že­nie je vý­sled­kom roz­hod­nu­tia o dis­cip­li­nár­nej san­kcii, v prí­pa­de z­me­ny súd­ne­ho sys­té­mu vy­plý­va­jú­cej zo zá­ko­na a v prí­pa­de do­čas­né­ho pre­ra­de­nia na blíz­ky súd s cie­ľom je­ho po­sil­ne­nia, pri­čom šta­tút prís­ne ob­me­dzu­je maximál­nu do­bu ta­ké­ho­to do­čas­né­ho pre­ra­de­nia bez uj­my na plat­nos­ti us­ta­no­ve­ní od­se­ku 1.4. V prí­pa­de roz­hod­nu­tí, kto­ré ma­jú vplyv­ na vý­ber, ná­bor, vy­me­no­va­nie, ka­riér­ny pos­tup ale­bo ukon­če­nie fun­kcie sud­cu, char­ta po­čí­ta ­so zá­sa­hom or­gá­nu ne­zá­vis­lé­ho od vý­kon­nej a zá­ko­no­dar­nej mo­ci,“ v rám­ci kto­ré­ho naj­me­nej po­lo­vi­ca za­sa­da­jú­cich sú sud­co­via vo­le­ní ko­le­ga­mi pod­ľa me­tód za­ru­ču­jú­cich naj­šir­šie za­stú­pe­nie súd­nic­tva.

Aj keď Mag­na char­ta sud­cov (ďa­lej len „Mag­na char­ta“) vý­slov­ne ne­rie­ši otáz­ku pre­lo­že­nia sud­cov, pri­po­mí­na, že sud­cov­ská ne­zá­vis­losť mu­sí byť ga­ran­to­va­ná vo všet­kých ob­las­tiach sud­cov­skej čin­nos­ti, naj­mä po­kiaľ ide o vý­ber sud­cov, me­no­va­nie do fun­kcie až do dô­chod­ko­vé­ho ve­ku, ka­riér­ny pos­tup, nep­re­lo­ži­teľ­nosť, vzde­lá­va­nie, sud­cov­skú imu­ni­tu, dis­cip­li­nár­ne ko­na­nia, od­me­ňo­va­nie ­sud­cov a fi­nan­co­va­nie súd­nej mo­ci.”

Naj­prob­le­ma­tic­kej­ším sa v tej­to sú­vis­los­ti ja­ví to, že navr­ho­va­né zne­nie no­ve­ly ús­ta­vy vy­tvá­ra pries­tor na to, aby pri zme­ne súd­nej sús­ta­vy moh­li byť sud­co­via pre­su­nu­tí na niž­ší súd bez súh­la­su. Aby sa mi­ni­ma­li­zo­va­lo ri­zi­ko vy­plý­va­jú­ce z navr­ho­va­né­ho poz­me­ňu­jú­ce­ho návr­hu, ma­li by sa ďa­lej za­viesť pres­né a jas­ne us­ta­no­ve­nia na le­gis­la­tív­nej úrov­ni, v kto­rých by ako mi­ni­mum ma­lo byť za­ru­če­né: že

–          sud­ca mô­že byť pre­lo­že­ný iba na súd tej is­tej in­štan­cie:

–          pre­lo­že­nie by ne­ma­lo po­ru­šiť prá­vo sud­cu na reš­pek­to­va­nie súk­rom­né­ho a ro­din­né­ho ži­vo­ta, a že všet­ky nák­la­dy spo­je­né s pre­lo­že­ním bu­de hra­diť štát.

C. Po­kiaľ ide o navr­ho­va­nú zme­nu pra­vi­diel tý­ka­jú­cich sa tres­tné­ho stí­ha­nia sud­cov, pred­sed­níc­tvo CCJE pou­ka­zu­je na to, že zá­sa­dy Mag­ny char­ty a sta­no­vis­ká CCJE sa do veľ­kej mie­ry ne­dodr­žia­va­jú.

Pod­ľa ná­zo­ru pred­sed­níc­tva exis­tu­je ri­zi­ko, že pred­pok­la­da­né ús­tav­né zme­ny sú v roz­po­re so zá­sa­da­mi ne­zá­vis­los­ti súd­nic­tva (ale­bo ich po­ru­šu­jú).

Vý­bor mi­nis­trov Ra­dy Euró­py ob­jas­nil dva zá­klad­né prin­cí­py zod­po­ved­nos­ti sud­cov: „Vý­klad zá­ko­na, po­sú­de­nie skut­ko­vých okol­nos­tí a hod­no­te­nie dô­ka­zov nes­mie viesť k tres­tnej zod­po­ved­nos­ti sud­cu, s vý­nim­kou prí­pa­dov zlé­ho úmys­lu.“ „Po­kiaľ sud­co­via ne­vy­ko­ná­va­jú sud­cov­skú fun­kciu, sú zod­po­ved­ní pod­ľa ob­čian­ske­ho, tres­tné­ho a správ­ne­ho prá­va rov­na­ko, ako kaž­dý iný ob­čan.“

Mag­na char­ta uvá­dza: „Sud­cov­ská ne­zá­vis­losť a nes­tran­nosť sú ne­vyh­nut­né pred­pok­la­dy pre ­fun­go­va­nie súd­nic­tva.“!“ „Sud­cov­ská ne­zá­vis­losť mu­sí byť ga­ran­to­va­ná vo všet­kých ob­las­tiach sud­cov­skej čin­nos­ti, naj­mä po­kiaľ ide o vý­ber sud­cov, me­no­va­nie do fun­kcie až do ve­ku od­cho­du sud­cu do dô­chod­ku, ka­riér­ny pos­tup, nep­re­lo­ži­teľ­nosť, vzde­lá­va­nie, sud­cov­skú imu­ni­tu, dis­cip­li­nár­ne ko­na­nia, od­me­ňo­va­nie sud­cov a fi­nan­co­va­nie súd­nic­tva.“”“ „Sud­co­via mu­sia byť tres­tne zod­po­ved­ní pod­ľa všeo­bec­né­ho prá­va za tres­tné či­ny spá­cha­né mi­mo súd­nej sie­ne. Tres­tná zod­po­ved­nosť sa nes­mie sud­com ulo­žiť za neú­my­sel­né po­chy­be­nia pri vý­ko­ne ich fun­kcií.“

Be­nát­ska ko­mi­sia za­sa neus­tá­le pod­po­ru­je zá­sa­du, že sud­co­via nes­mú po­ží­vať ni­ja­kú for­mu tres­tnej imu­ni­ty pre bež­né tres­tné či­ny spá­cha­né mi­mo vý­ko­nu ich fun­kcií. Ako uvied­la vo svo­jej Sprá­ve o ne­zá­vis­los­ti súd­ne­ho sys­té­mu, „je nes­po­chyb­ni­teľ­né, že sud­co­via mu­sia byť chrá­ne­ní pred nep­ri­me­ra­ným von­kaj­ším vply­vom. Na ten­to účel by ma­li mať fun­kčnú (ale iba fun­kčnú) imu­ni­tu (imu­ni­tu pred stí­ha­ním za či­ny pri vý­ko­ne svo­jich fun­kcií, s vý­nim­kou úmy­sel­né­ho tres­tné­ho či­nu, nap­rík­lad pri­jí­ma­nia úp­lat­kov), čo ne­vy­lu­ču­je dis­cip­li­nár­ne ko­na­nie pro­ti sud­com za zneu­ži­tie úrad­nej mo­ci.“

Je pot­reb­né zdô­raz­niť, že po­jem súd­na (fun­kčná) imu­ni­ta je sú­čas­ťou šir­šie­ho kon­cep­tu ne­zá­vis­los­ti súd­nic­tva. Súd­na imu­ni­ta nie je sa­moú­čel­ná, ale slú­ži ne­zá­vis­los­ti sud­cu, kto­rý by mal mať mož­nosť roz­ho­do­vať o ve­ciach bez obáv z ob­čian­skej ale­bo tres­tnej zod­po­ved­nos­ti za súd­ne roz­hod­nu­tie vy­ko­na­né v dob­rej vie­re. Ústa­va, kto­rá v sú­čas­nos­ti pla­tí na Slo­ven­sku, dodr­žia­va tie­to prin­cí­py, po­kiaľ sta­no­vu­je, že za roz­ho­do­va­nie ne­bu­de stí­ha­ný žiad­ny sud­ca.

Zá­me­rom navr­ho­va­nej zme­ny je zme­niť to a zní­žiť exis­tu­jú­cu ochra­nu ne­zá­vis­los­ti súd­nic­tva za­ve­de­ním veľ­mi ši­ro­kej a vág­nej de­fi­ní­cie, pod­ľa kto­rej sa ochra­na pred tres­tným stí­ha­ním pos­ky­tu­je iba pre „práv­ny ná­zor vy­jad­re­ný pri roz­ho­do­va­ní, po­kiaľ tým ne­bol spá­cha­ný trest­ný čin.“ No­vé zne­nie jed­noz­nač­ne pred­sta­vu­je po­ten­ciál­ne ri­zi­ko ši­ka­nóz­ne­ho tres­tné­ho stí­ha­nia sud­cu, kto­rý je ne­po­pu­lár­ny. CCJE opä­tov­ne zdô­raz­ňu­je, že tres­tná zod­po­ved­nosť sa nes­mie sud­com ulo­žiť ­za neú­my­sel­né po­chy­be­nia pri vý­ko­ne ich fun­kcií.” Ako je uve­de­né v jej Sta­no­vis­ku č. 18 (2015) o pos­ta­ve­ní súd­nic­tva a je­ho vzťa­hu k iným mo­ciam v štá­te v mo­der­nej de­mok­ra­cii (ďa­lej len „sta­no­vis­ko 18“): „V sú­la­de so zá­klad­nou zá­sa­dou ne­zá­vis­los­ti sú­dov pred­sta­vu­je od­vo­la­cí sys­tém v zá­sa­de je­di­ný spô­sob, kto­rým je mož­né súd­ne roz­hod­nu­tie zru­šiť ale­bo zme­niť, po­tom čo bo­lo vy­ne­se­né, a je­di­ný spô­sob, ako mož­no vy­vo­diť zod­po­ved­nosť vo­či sud­com za ich roz­hod­nu­tia, po­kiaľ ne­ko­na­li v zlom úmys­le.“ Pred­sed­níc­tvo CCJE pre­to za­stá­va ná­zor, že pri­ja­tie navr­ho­va­né­ho poz­me­ňu­jú­ce­ho návr­hu by nie­len pod­stat­ne zní­ži­lo exis­tu­jú­cu zá­ru­ku ne­zá­vis­los­ti súd­nic­tva a ot­vo­ri­lo by dve­re inter­pre­tá­cii a po­li­tic­ky mo­ti­vo­va­nej nes­práv­nej inter­pre­tá­cii, ale vie­dlo by aj k väč­šie­mu (po­li­tic­ké­mu ale­bo dis­cip­li­nár­ne­mu) tla­ku na sud­cov.

Pred­sed­níc­tvo CCJE uz­ná­va, že ko­rup­cia me­dzi sud­ca­mi je hlav­nou hroz­bou pre spo­loč­nos­ť a fun­go­va­nie de­mok­ra­tic­ké­ho štá­tu. Vo svo­jom sta­no­vis­ku č. 21 (2018) k pred­chá­dzaniu ko­rup­cii me­dzi sud­ca­mi pou­ká­za­lo na to, že ko­rup­cia je pre­po­je­ná s kon­cep­tom ne­zá­vis­los­ti súd­nic­tva. Pri­po­me­nu­lo, že člen­ské štá­ty by ma­li bo­jo­vať pro­ti ko­rup­cii v súd­nic­tve: že by sa ma­li za­me­rať na dô­raz­né a nes­tran­né stí­ha­nie (dis­cip­li­nár­ne a tres­tné) prí­pa­dov ko­rup­cie a zá­ro­veň pod­po­ro­vať ­sku­toč­nú kul­tú­ru súd­nej in­teg­ri­ty: a že pri­me­ra­ná od­me­na a pri­me­ra­né pra­cov­né pod­mien­ky spo­lu s tran­spa­ren­tným, spra­vod­li­vým a vý­kon­nos­tne orien­to­va­ným sys­té­mom pro­fe­sio­nál­nej ka­rié­ry sú kľú­čo­vý­mi pr­vka­mi za­bez­pe­če­nia sud­cov­skej ne­zá­vis­los­ti sud­cov.

Po­kiaľ však no­vá práv­na úp­ra­va vy­chá­dza z od­ôvod­ne­nia, kto­rým je pred­chá­dzanie ko­rup­cii, nej­de o pres­ved­či­vý ar­gu­ment pre ob­me­dzenie ne­zá­vis­los­ti súd­nic­tva v po­do­be, v akej je navr­ho­va­ná. Boj pro­ti ko­rup­cii by ne­mal na­ru­šiť zá­sa­du ne­zá­vis­los­ti súd­nic­tva. Ne­zá­vis­losť súd­nic­tva je zá­kla­dom práv­ne­ho štá­tu, a te­da zá­kla­dom bo­ja pro­ti ko­rup­cii. Pred­sed­níc­tvo CCJE poz­na­me­ná­va, že proti­ko­rup­čné kam­pa­ne sa čas­to pou­ží­va­jú ako zá­mien­ka na os­pra­vedl­ne­nie ob­me­dze­ní ne­zá­vis­los­ti súd­nic­tva, je dô­raz­ne pro­ti to­mu­to prís­tu­pu, pri kto­rom hro­zí ov­plyv­ne­nie súd­nych sys­té­mov pros­tred­níc­tvom ob­me­dzenia ne­zá­vis­los­ti súd­nic­tva.

Ďal­ším as­pek­tom, kto­rý si vy­ža­du­je dôk­lad­né zvá­že­nie, je vlád­ny návrh na zme­nu čl. 136 ods. 3 ús­ta­vy. Pod­ľa plat­né­ho prá­va dá­va ús­tav­ný súd súh­las s vy­šet­ro­va­cou väz­bou sud­cu a ge­ne­rál­ne­ho pro­ku­rá­to­ra. Pod­ľa navr­ho­va­nej no­ve­ly ús­tav­ný súd už ne­bu­de môcť pres­kú­ma­vať a po­vo­ľo­vať vy­šet­ro­va­ciu väz­bu sud­cov (a ge­ne­rál­ne­ho pro­ku­rá­to­ra). Súh­las ús­tav­né­ho sú­du je dô­le­ži­tým ští­tom ob­siah­nu­tým v zá­ko­ne pro­ti nep­rav­di­vým ob­vi­ne­niam sud­cov: je­ho súh­las je pot­reb­ný na za­ča­tie tres­tné­ho ko­na­nia pro­ti sud­com. Za­mýš­ľa­né od­strá­ne­nie toh­to me­cha­niz­mu od­ní­ma (ďal­šiu) zá­ru­ku sud­com (na kto­rých sa po­tom vzťa­hu­jú bež­né pra­vid­lá väz­by v príp­rav­nom ko­na­ní). Ne­mož­no pre­hliad­nuť, že parla­ment už schvá­lil za­ve­de­nie no­vé­ho tres­tné­ho či­nu „ohý­ba­nia prá­va“, kto­ré­ho sa do­pus­tí sud­ca, prí­se­dia­ci sud­ca ale­bo roz­hod­ca, ak pri roz­ho­do­va­ní svoj­voľ­ne up­lat­ní prá­vo a iné­ho tým poš­ko­dí ale­bo zvý­hod­ní, kto­rý vzhľa­dom na ne­jas­né zne­nie „svoj­voľ­ne up­lat­ní prá­vo“ už sám o se­be vy­tvá­ra pries­tor na zneu­ži­tie. CCJE sa pre­to zdrá­ha súh­la­siť s vy­svet­le­ním v dô­vo­do­vej sprá­ve k poz­me­ňu­jú­cim návr­hom, v kto­rej sa uvá­dza: „Spo­loč­nosť preš­la vý­raz­ným vý­vo­jom. Slo­ven­ská re­pub­li­ka sa sta­la sú­čas­ťou Európ­skej únie a i na ús­tav­nej úrov­ni sa pri­jal rad ďal­ších zá­ruk (napr. zria­de­nie súd­nej ra­dy) chrá­nia­cich súd­nu moc pred nep­rí­pus­tný­mi zá­sah­mi od inej zlož­ky mo­ci.“

Na­po­kon v tej­to sú­vis­los­ti vy­vstá­va otáz­ka, ak, pod­ľa vlá­dy navr­hu­jú­cej re­for­mu súd­nic­tva, Slo­ven­ská re­pub­li­ka do­siah­la ta­ký stu­peň tran­sfor­má­cie, že už neh­ro­zí nep­rí­pust­ný zá­sah vý­kon­nej mo­ci do ne­zá­vis­los­ti súd­nic­tva rep­re­zen­to­va­nej sud­ca­mi všeo­bec­ných sú­dov vo for­me ich neop­ráv­ne­né­ho/úče­lo­vé­ho stí­ha­nia: a pre­to je vhod­né od­vo­lať súh­las ús­tav­né­ho sú­du s väz­bou sud­cu, pre­čo tie­to zá­ru­ky zos­tá­va­jú vo vzťa­hu k sud­com ús­tav­né­ho sú­du a čle­nom parla­men­tu ako zá­stup­com zá­ko­no­dar­nej mo­ci. Ale­bo nao­pak, ak je stá­le pot­reb­né za­cho­vať ús­tav­né zá­ru­ky pred prí­pad­ným nep­ri­me­ra­ným/úče­lo­vým stí­ha­ním pred­sta­vi­te­ľov zá­ko­no­dar­né­ho zbo­ru a sud­cov ús­tav­né­ho sú­du zo stra­ny vý­kon­nej mo­ci, pre­čo by tie­to zá­ru­ky ne­ma­li byť za­cho­va­né vo vzťa­hu k sud­com všeo­bec­ných sú­dov. Ta­ký­to se­lek­tív­ny prís­tup iba zvy­šu­je oba­vy, že zru­še­nie exis­tu­jú­cich ús­tav­ných zá­ruk vy­tvo­rí pries­tor pre mož­ný nep­rí­pust­ný zá­sah do ne­zá­vis­los­ti súd­nic­tva.

ZÁVE­RY

Opat­re­nia, kto­ré na­rú­ša­jú is­to­tu fun­kčné­ho ob­do­bia čle­nov súd­nej ra­dy, vy­vo­lá­va­jú po­doz­re­nie, že zá­me­rom tých­to opat­re­ní je ov­plyv­ňo­vať jej roz­hod­nu­tia. Za­mýš­ľa­né opat­re­nie ne­vyh­nut­ne po­ve­die k spo­li­ti­zo­va­niu — ale­bo pri­naj­men­šom k doj­mu spo­li­ti­zo­va­nia — čin­nos­ti súd­nej ra­dy, pre­to­že jej čle­no­via bu­dú zá­vi­sieť od tých, kto­rí ich zvo­li­li ale­bo vy­me­no­va­li, nie­len pri svo­jom vy­me­no­va­ní, ale aj pri vý­ko­ne svoj­ho man­dá­tu. Man­dát čle­nov súd­nej ra­dy by sa mal skon­čiť až up­ly­nu­tím ich fun­kčné­ho ob­do­bia, od­cho­dom do dô­chod­ku, re­zig­ná­ciou ale­bo smr­ťou ale­bo ich od­vo­la­ním z fun­kcie v prí­pa­de tak hru­bé­ho nes­práv­ne­ho ko­na­nia, kto­ré ta­ký­to pos­tup od­ôvod­ňu­je.

Im­ple­men­tá­cia navr­ho­va­nej zme­ny, kto­rá za­vá­dza pre­lo­že­nie sud­cov na niž­ší súd bez súh­la­su pri z­me­ne sys­té­mu sú­dov, bu­de v sú­la­de s európ­sky­mi nor­ma­mi iba za pred­pok­la­du, že bu­dú dodr­ža­né zá­sa­dy is­to­ty fun­kčné­ho ob­do­bia a nep­re­lo­ži­teľ­nos­ti, kto­ré sú kľú­čo­vý­mi pr­vka­mi ne­zá­vis­los­ti sud­cov. V tej­to sú­vis­los­ti by sa ma­li ďa­lej za­viesť pres­né a jas­né us­ta­no­ve­nia na le­gis­la­tív­nej úrov­ni.

Pri­ja­tie navr­ho­va­né­ho poz­me­ňu­jú­ce­ho návr­hu ob­me­dzu­jú­ce­ho fun­kčnú imu­ni­tu sud­cov by nie­len že pod­stat­ne zní­ži­lo exis­tu­jú­cu zá­ru­ku súd­nej ne­zá­vis­los­ti a ot­vo­ri­lo by dve­re inter­pre­tá­cii a po­li­tic­ky mo­ti­vo­va­nej nes­práv­nej inter­pre­tá­cii, ale by tiež vie­dlo k väč­šie­mu (po­li­tic­ké­mu ale­bo dis­cip­li­nár­ne­mu) tla­ku na sud­cov. Aj keď je pot­reb­né uz­nať op­ráv­ne­nosť tých­to obáv, boj pro­ti ko­rup­cii by ne­mal na­ru­šiť ­zá­sa­du ne­zá­vis­los­ti súd­nic­tva.

Súvisiace články

Používame cookies aby sme pre vás zabezpečili ten najlepší zážitok z našich webových stránok. OK Viac info

Cookies