Myšlienky obyčajného Slováka (75-ročného) -Lasica sa môže schovať…




PODPORIŤ

Laudetur J. Ch.

Veľavážený don Volko –

Ako saleziánskemu chovancovi a novicovi je pre mňa každý slušný kňaz – DON. Tak to bolo zasiate. Ale k meritu veci:

Po lásky-samet-revoluci som počúval Prahu – bývalú Hviezdu. Raz dostal priestor nejaký kňaz ovenčený profesorskými a doktorskými titulmi. Ako z veľkej žumpy kydal na Vatikán – až jedovaté pľuvance padali na strechu mojej chalupy v Kocúrkove. Potom som počul ešte párkrát to samé – neviem už či toho samého alebo iného kňaza. Vytočila ma brutalita a hulvátstvo prejavu – a pochopil som problém, ktorý ma kváril od puberty.

Pri prechode frontu som mal 11 rokov, čiže nastupujúci socializmus som už vnímal ako pubertiak. Maturoval som ešte za Stalina. Niekedy v lete (?) bývala nedeľa blahoslavenstiev. Všetko mi sedelo; chorí-zdraví, bohatí-chudobní, trpiaci-veselí – proste duálny princíp. Len prvé blahoslavenstvo – chudobní duchom – mi bolo nestráviteľné. Ako môžu byť nasprostalí chudáci chabého ducha a rozumu blahoslavení! Dokonca mi napadlo, že to bolo zle preložené. Až ten vulgárny šok z rádia možno od rektora seminára – mi to všetko zrovnal. Mám aj brožúru – KÁZÁNÍ NA HOŘE –v ktorej je tomuto prvému blahoslavenstvu – chudobní duchom – venované zo všetkých komentárov blahoslavenstiev – najmenej miesta!

A pri tom je to naprosto jasné – toto blahoslavenstvo – toto blahoslavenstvo je kľúčové a vedie od neho priama „lajna“, žeravý drôt priamo do Betlehema!

V onej mysterióznej noci v Betleheme boli „rodáci“ vznešení, vzdelaní, bohatí, urodzení, mocní, proste „celebrity“, ktoré z princípu mali byť pozvaní k tejto svetovej udalosti – ktorá rovných 20 storočí formuje túto planétu. Nestalo sa tak – k tejto najšpicovatejšej udalosti nového letopočtu boli pozvaní neumytí, pologramotní pastieri, ktorí akurát vedeli porátať svoje ovečky (ako – to je otáznik?).

V evanjeliách sa párkrát opakuje motív: nechajte malučkých ku mne prísť… Čiže viera nie je doménou doktorátov a licenciátov, rektorátov a ďalších vysokých potentátov!

Nejaká japonská sestrička – mníška lamentovala v KN – ako ťažko sa implantuje evanjelium v japonskom technickom, racionálnom, fyzikálne-matematickom prostredí. Japonskí muži, prepchatí matematikou – žiadajú logické dôkazy. A to nelze, viera je mystérium. Ak by sme vieru dokázali sofistikovane doložiť – už to nebude viera – ale algebra, integrály, množiny… Otázka viera – verzus ratio, je nesúmerný problém. Aj keď Vatikán forsíruje ideu, že veda podporuje vieru, takto postavená formulácia neobstojí – ale to je na ďalších 100-200 strán.

Možno ste zaregistroval meno kňaz Jozef Podlesný – nie je to len menovec, ale vnuk jednoho z bratrancov. Loni mal 40 – už nosí pri mene licenciáty a bol dekanom vo Zvonodrozdove (?). Kariéra  ako hrom! Skrátim to: sv. Ján Vianey nemal doktorát, naopak vrstevníci ho viedli ako hlupáčika.

Snaha, šturmovanie po licenciátoch, doktorátoch, insígniách… vedie do pekla! Z kňazov sa stávajú úradníci, štábni bundáši a v tom najhoršom prípade štábne hyeny. Ale to platí obecne pre akýkoľvek aparát: políciu, armádu, zdravotníctvo… A sme pri slogane škokos – štábne – kolaboračný  – konformný syndróm!

Každý štáb je hrobárom svojho imperátora.

Či sa volá Napoleon, Stalin či Clinton… Štábny bundáš nikdy nemôže vystúpiť zo svojho tieňa; byť na špici nových myšlienok je pre neho nepredstaviteľné!

Každý štábny bundáš je neprehliadnuteľný a hlavne ne-nahraditeľný, proste VIP! Potom to končí pre mňa nezabudnuteľným obrazom – arcibiskup Sokol pri východe poľského pápeža z chrámu J. Krstiteľa sa šikovne „predsunie“ pred pápeža, k sedadlu jeho „trolejbusu“ – aby aj na neho padala časť oslavného volania božieho ľudu. Škoda hovoriť o skromnosti, poslušnosti, dokonca o „štábnej disciplíne“ – možno to označiť jedine slovom

NESPRATNOSŤ.

Nebýva zvykom, aby pri slávnostnej prehliadke či Jeľcina, Busha, Putina či Obamu pred nimi pochodoval a poskakoval nejaký miestny guvernér či gubernátor. Hosť – hlava štátu – ide vždy prvý, domáci prezident či uzurpátor vždy – minimálne krok – za hosťom… Takže také máme pomery, ale plačeme na inom hrobe…

Obrátime list: stvoril som si vlastný ruženec. Nemal som veľa chuti učiť sa naspamäť ružencové „tajomstvá“ – tak som si pre vlastnú potrebu vymyslel univerzálny systém. Latinčinu, modlitebné texty mi nie je cudzie, takže v latinčine: Ave Maria – fructus ventris tui, Jesus

– dolorus

– crucifixus

– fiat voluntas tua

Sancta Maria… Amen

To sa môžem modliť v autobuse, vo vlaku, pri pochodovaní alebo v obchode… Naprosto bez problémov.

My katolíci, kresťania vykrikujem do sveta aj proti svetu všetko možné – a pri tom platí verš „otčenáša“ fiat voluntas TUA, alebo úvod podľa Jána: et sine ipso factum est nihil, quod factum est. To je „oraculum“, ktoré nepustí a fixuje všetko, predtým aj potom!

Takže pomaly pôjdeme k záveru. Profesionálne som robil celý život (40 rokov) gardového inžiniera, prefackovaného kde – kým. Vždy som sa snažil robiť podľa vyššieho princípu – inštitútu svedomia – poctivo, čo skoro nikdy nebolo žiaduce.

Nepovažujem za nepríslušné, že robíte len kaplána, gardového fronťáka. Ste priamo kontaktovaný a prinútený riešiť za pochodu problémy o existencii ktorých štábny lampasák otec biskup Baláž nemá potuchy! Žiadny z vysokých lampasákov (nielen cirkevných) nedokáže naformulovať, kde bude cirkev v roku 2020.

Úplne vidím na námestí SNP BA arcibiskupa Sokola ako dvíha vysoko ruku kardinála Königa – v očiach svit – teraz to my roztočíme – lenže v roku 1989 nemal ani snovú predstavu, kde bude Cirkev Slovenská, jej problémy v roku 2010.

Otec biskup Hrušovský v KN spomenul, že exiloví biskupi spracovali niečo ako memorandum o cirkvi – s prihliadnutím na západné skúsenosti. Naši cirkevní lídri neprejavili o toto „memorandum“ záujem. Boli rozpálení vlastnou „revolučnou“ skúsenosťou a entuziazmom.

Takže, treba sa stiahnuť do mantinelov pokory – tam hore majú väčšiu hlavu – a mystérium spočíva v tom, že nám to nebudú vešať na nos.

p.s.: Dal som vám spray na chrípku. Ak ste ho nezahodil, treba to naplniť švédskymi kvapkami z lekárne a používať, aspoň 2x týždenne.

Želám pevné zdravie!

Až nájdem, pošlem fotky z Kocúrkova.

Jozef

Súvisiace články

Používame cookies aby sme pre vás zabezpečili ten najlepší zážitok z našich webových stránok. OK Viac info

Cookies