Ticho po búrke
Tri týždne po vyhlásení oslobudzujúceho rozsudku nad Marianom Kočnerom a Alenou Zsuszovou môžeme hodnotiť v kľude to, ako reagovala slovenská spoločnosť, média a pravdepodobne aj to, ako si spoločnosť začína zvykať na to, že trio médii (aktuality.sk, Denník N a Sme) vodili spoločnosť svojimi bombastickými závermi za nos len na tom princípe, že sa stavali za reprezentantov spoločenskej objednávky a verejného záujmu.
K samotnej angažovanosti a cielenej organizovanej manipulácii tejto kampane a inkvizičného ťaženia proti Kočnerovi sa málo osobností a médií vyjadrovalo v priebehu procesu objektívne. Ich hlas zanikal v agresívnom bubnovaní tohto mainstreamu, ktorému statočne asistoval aj klasický bulvár so svojimi povrchnými článkami a senzačnými titulkami. Po vynesení oslobodzujúceho rozsudku médiá zrazu stáli pred múrom, cez ktorý sa nevedia dostať a nie sú schopné ani sebareflexie. Stratili svoju formálnu dôveryhodnosť, ktorú budovali na nepriateľských až krvilačných výrazoch, na masívnom úniku informácii od vyšetrovateľov a právneho zástupcu poškodených, účelovo vyberaných, zužovaný a prezentovaných. Nakoniec keď už odzneli odôvodňujúce slová rozsudku sa nezmohli na nič iné, len na ďalšie klamstvá a manipulácie o tom, že boli zanedbané dôkazy senátom, ktorý rozsudok vydal. Tento rozsudok a jeho dôvody už tieto médiá zďaleka obchádzajú, pretože sa im nehodia do stratégie .
V priebehu niekoľkých týždňov od rozsudku sa objavili opakovane tendenčné a klamlivé informácie o tom, že aj vyšetrovací tím zanedbal svoje povinnosti , pretože neobstaral dôkaz o vyberaní peňazí Kočnerom z banky( a k tomu tradične fotka z banky s iným dátumom)
Juhásove vyhrážanie Zsuzsovej a Valčekov pokus robiť politiku a zavádzať
Senzačná vlna zatýkania celebrít
Nemenej senzačné sú aj zistenia Moniky Tódovej o tom, že zrazu sa darí a spustila sa vlna zatýkania, čo pred tým nebolo možné a kladie si otázku prečo asi tomu tak je. Nuž asi preto, lebo nastali tieto tri okolnosti:
1 V bare Apache v roku 2017 za výdatnej pomoci aj zahraničných agentov sa formovala a projektovala stratégia prevratu a zhodenia vlády. K tomu bola potrebná štartovacia politická a spoločenská atmosféra, ktorú mali zabezpečiť média už aj preto, lebo protesty pre bytovým komplexom Bonaparte sa neukázali dosť burcujúcim argumentom a nedokázali z vtedajšieho premiéra Roberta Fica vyrobiť blázna ako na stretnutiach v Apache bare plánovali. Nakoniec Kuciakova vražda sa štartérom stala a vynikajúco osvedčila. Do konštrukcie a motívu vraždy začali zaplietať iné protikočnerovské motívy, najmä markizácke zmenky a vynikajúcu dispozíciu s kajúcnikom Andruskóm, ktorý na objednávku dopĺňal svoje výpovede ako v telenovele. Priebežne unikali informácie z vyšetrovania práve do týchto médií, ktoré sa stali nástrojom protikočnerovskej agendy.
2. Šokovaný Fico , ktorý ani netušil v dobe vraždy, či talianska stopa je reálna, a či ostatné vyšetrovacie varianty sú rozpracovateľné, odstúpil. Zlynčovali ho média. Týmto vznikol priestor pre konšpirácie, manipulovanie celého vyšetrovania, vynechanie dôkazov ktoré sa nehodili autorizovania a osvojenia si takých, ktoré nemajú žiadnu dôkaznú hodnotu. To všetko sa vlastne dialo v priamom prenose pred médiami, nie raz až takou extrémnou bezočivosťou, že novinári dostávali skôr informácie, ako obhajcovia, ktorí boli pripravení na výsluchy.
3. Na čele NAKA sa objavil človek, ktorý nemal rešpekt pred politickými autoritami a chaotická situácia mu nahrávala v rozhodovaní a spustení akcií, ku ktorým pravdepodobne boli dávnejšie rozpracovanosti a nepotrebovali by k tomu ani Tótha, ani Lišpica. Ale potrebovali k tomu naklonenú špeciálnu prokuratúru. Lipšic a Tóth zohrali významnú úlohu v realizácii obvinení proti Kočnerovi z osobitných motívov. Posmelená NAKA vidiac, že spoločnosť víta ich aktivity a vlastne nikto nevie v chaotickej politickej situácii nič zastaviť a ovplyvniť, spustila historicky najväčšiu vlnu zatýkania verejných činiteľov, politikov a oligarchov. Čas ukáže, či nadšenie Tódovej a NAKA neboli predčasné, a či vyšetrovatelia budú vedieť obhájiť svoje dôkazy. Zvýšené právne vedomie spoločnosti, ale aj žurnalistov ukazuje, že to nepôjde tak jednoducho, a že aj voči povrchnému vyšetrovaniu existuje protizbraň. Tou je spravodlivosť a dodržiavanie zásad trestného konania. V tejto chvíli síce NAKA boduje aj v potvrdzujúcich rozsudkoch Najvyššieho súdu pre väzobné stíhania, ale to v konečnom dôsledku môže byť dvojsečnou zbraňou. Aj pre sudcov NS SR, ktorí sa na tom podieľali a predčasne vytvoril právny názor o vine zadržaných. Nakoniec treba povedať, že aj Boris Kollár sa vyjadril k tomu, že sám očakáva zásahy NAKA aj v najvyšších kruhoch – či tým myslel opozíciu alebo koalíciu, to nespresnil…
Ak to teda zhrnieme, Slovensko potrebovalo očistu a chaos v politike otvoril možnosti pre políciu. Či sa neunáhlila alebo naopak náročky nezabudla na to podstatnejšie, to ešte verejnosť nevie. Ale to, čo vieme s istotou je skutočnosť, že ani pri maximálnom nasadení nie je schopná zabezpečiť nezvratné dôkazy a procesne čisté vyšetrovanie. Dôkazom toho je fenomén kajúcnika Zoltána Andruskóa, ktorý zatiaľ nepovedal vyšetrovateľom a nenapísal vo verejných listoch len to, čo ho niekto nenaučil a nenacvičil.
Absolútne súhlasím s tým, že polícia musí ukázať nebojácnosť proti korupcii, bohorovným sudcom , policajtom , prokurátorom oligarchom, ale podľa princípu rovnakého metra. O to sa sama snažím viac než 20 rokov a naozaj som zakúsila politické obdobia, keď z polície unikli informácie ohrozujúce životy mojej rodiny len preto, že som zdokladovala a oznámila porušovanie zákonov zo strany predstaviteľov brachiálnych zložiek.
Šokované celebrity, politici a štátnici
Aj keď prvé reakcie pani prezidentky a politikov boli veľmi hektické a akoby pochádzali od ľudí, ktorí žijú v inom svete, treba povedať, že vyhlásenia o zlyhaní súdu a spravodlivosti, ktoré určité média fanaticky masírovali už zanikli. Netreba sa čudovať, že títo istí ľudia pred rozsudkom s bohorovnou istotou hovorili o tom, že spravodlivosť zvíťazí a ani ich nenapadlo, že keď k tomu dôjde, tak sa budú musieť ospravedlniť nielen Kočnerovi a Zsuzsovej, ale aj pozostalým Jána Kuciaka a Martiny Kušnírovej za to, že štát nebol schopný objednávateľov vraždy odhaliť, že pani Kušnírová sa cíti zastrašovaná za to, že vyslovuje svoj názor o skutočnom zázemí a motivácii vraždy .
Celebrity presúvajú svoje aktivity v ovplyvňovaní spravodlivosti na odvolací senát Najvyššieho súdu a verejne dúfajú, že zmení oslobodzujúci rozsudok. Ďalšia manipulácia verejnej mienky, ale tentokrát dosť zúfalá a úbohá, lebo ani na Najvyššom súde SR nedokážu vyrobiť dôkazy, ktoré by mohli viesť k výroku o vine, ani uložiť vyhodnotenie doterajších dôkazov celkom inak – v rozpore s ich obsahom, logikou a nadväznosťou. Takže tieto celebrity, ktoré pred rozsudkom nevenovali serióznej a objektívnej znalosti veci ani najmenšiu pozornosť a iba replikovali sfanatizované názory mainstreamu, tieto celebrity to robia takisto a zas.
Apropo – Tóth a Kočner
Započula som upútavku na pripravovanú knihu Petra Tótha o Mariánovi Kočnerovi. Tóth ho osobne promoval. Nepochybne je to čistá kalkulácia profitu, ktorý Tóth chce vytĺcť na Kočnerovom mene. Vynára sa otázka: Dozvieme sa niečo nové, čo ešte neodznelo? Ak áno, tak zrejme Tóth bude čeliť problémom s marením spravodlivosti, že informácie neuviedol počas vyšetrovania a na súde. Alebo sa dozvieme novú, inú verziu priebehu? Zase ten istý problém. Rozvedie nám Tóth svoje výpovede v pozícii utajovaného svedka, stretnutia s policajtmi, Slovenskou informačnou službou, jeho sledovacím komandom a možno aj niektorými oligarchami? To vie len on sám.
Tóth pri svojom intelekte vie aj to, že v tejto brandži sa najviac platí za to, čo sa nezverejní a inkasuje sa vopred.