Obdobie adventu, sme v nedávnej minulosti vnímali predovšetkým ako duchovnú prípravu pred vianočnými sviatkami ako čas stretnutí s priateľmi, prípadne povzbudenia do nadchádzajúceho roku. Tento rok však úprimné slová a prania v advente, nielen politici, či sociológovia, ale aj novinári využili na pokračovanie štiepenia spoločnosti a dehonestáciu nepohodlných.
Igor Matovič miesto príhovoru občanom k nadchádzajúcim sviatkom, po zrútení sa v rozhlasovej relácii a následnom pozitívnom teste na Covid, ako správny vodca rozhodol sa v predvianočnom čase riešiť „úniky zo spisov“.
V statuse s názvom „Verejné vyšetrovanie“ oznámil občanom, že začína mať čudný pocit z verejného vyšetrovania mafie, ktoré spustili médiá. Igorovi Matovičovi začalo prekážať vynášanie informácií zo spisov, vraj preto,
„ že takéto verejné prepieranie kľúčových výpovedí, zľahčuje život páchateľom a zásadným spôsobom sťažuje ťažkú prácu vyšetrovateľom“.
Akosi pozabudol na „údajný míľnik“ – vraždu Jána Kuciaka a Martiny Kušnírovej, ktorý súčasnú koalíciu dostal k moci. Vtedy mu úniky zo spisov evidentne neprekážali.
Neprekážalo mu nielen vynášanie informácií zo spisu, zverejňovanie súkromných komunikácií, ktoré boli porušením listového tajomstva, zverejňovanie informácií zo zdravotných záznamov, ani žiadne porušovanie základných ľudských a ústavných práv obvinených, ale ani neetické zneužívanie tragédie na politické ciele.
Pokúsili sa „aktéri prevzatia moci“ aspoň raz vcítiť do rozpoloženia rodičov Jána Kuciaka a Martiny Kušnírovej? Hyenizmus, dva roky predvádzali nielen dnes už koaliční politici, ale aj kolegovia novinári. Túžba „po vyšších číslach sledovanosti“ a po moci bola silnejšia, než etika a dodržiavanie zákonov a ústavy …
Ak po vydaní oslobodzujúceho rozsudku, pokiaľ občan očakával od Matoviča a spol. nejakú sebareflexiu mal smolu.
Nielen uchopenie moci tancom na hroboch dvoch mladých ľudí, ale aj jej udržanie pod pláštikom prezentácie očisty spoločnosti, vyžadovalo silné marketingové nástroje. Vznášanie obvinení, zatýkanie a väzobné stíhanie donedávna vysoko postavených reprezentantov štátu. Nikto však nepredpokladal vynucovanie výpovedí obvinených psychickým a fyzickým násilím vo väzbe.
Matovičovi poskokovia si uvedomujú, že zverejňovanie informácií z politických monster procesov postavené na fabuláciách kajúcnikov s dlhoročnou kriminálnou minulosťou, Matovičovi a vládnej koalícii, namiesto želaného efektu v podobe nárastu preferencií, prináša nevraživosť, napätie v spoločnosti, averziu voči koalícii a čoraz viac silnejúci apel na jeho odvolanie a pád vlády.
Zverejňovanie informácií z výpovedí nielen kajúcnikov, ale aj uznesení o obvinení z trestnej činnosti, výpovedí svedkov prípadne poškodených neuľahčuje obvineným z trestných činov život, ani nezmierňuje následky konaní vedených, ale paradoxne obnažuje v plnej nahote nezákonnosti orgánov činných v trestnom konaní a orgánov na výkon spravodlivosti.
To je pravý dôvod, prečo je dokonca aj Igor Matovič presvedčený, že „tieto informácie by mali byť pred očami verejnosti skryté, kým nebude ukončené poctivé vyšetrovanie“.
Informovanie verejnosti, v prípade publikovania pravdivých informácií zo spisov, prináša pre orgány čaro nechceného v podobe prevalenia nezákonností, páchaných počas vyšetrovania a najmä riziko, že po zverejnení slušne podané prešľapov nebude možné vec podať ani na obžalobu, nieto ešte pred súd.
Igor Matovič má krátku pamäť. Bol to práve on a predstavitelia koaličných strán, ktorí intenzívne vynášali pred voľbami 2010 zo spisov informácie a dehonestovali predstaviteľov opozície. Bol to Lipšic s Grendelom, ktorí cez manželku prokurátora Šantu vynášali citlivé informácie, nielen o záujmových osobách, ale aj ich rodinných príslušníkoch a blízkych spolupracovníkoch spriazneným médiám.
Obsadenie postu ministra spravodlivosti Luciou Žitňanskou a najmä post ministra vnútra Danielom Lipšicom bol úplnou katastrofou, nielen v hospodárení s prostriedkami rezortu, terorizovaním cez nezmyselné konania, v ktorých jeho poskokovia intenzívne pokračovali aj po jeho odchode z postu ministra, ale aj vynášania informácií a následne bezdôvodného kriminalizovania osôb.
Po založení strany Nova v roku 2112, opäť páni Grendel a Lipšic dávali sledovať a lustrovať novinárov, ktorí kritizovali predstaviteľov strany Nova v policajných štatistikách. Nápomocnou im bola pani Šantová. Sledovanie a lustrovanie a vynášanie informácií zo spisov riešila inšpekcia v roku 2013 – 2014.
Súbežne s vyšetrovaním lustrovania prebiehalo a voči Lipšicovi a Grendelovi aj konanie za iné vynášanie zo spisov a zverejňovanie bankového tajomstva, kde boli v roku 2017 obvinení. V tomto konaní im hrozil trest odňatia slobody na 12 rokov.
Správanie obidvoch pánov sa postupne menilo na zvrátenosť, ktorú podrobne popísali príslušníci nasadení SIS a KUFS nasadení na sledovanie baru Apache a kaviareň U Krajniaka.
Nuž a v súčasnosti sa zneužívaním Slovenskej informačnej služby nielenže netají, ale svoju „silu“ svojich väzieb na rôzne brachiálne štátu vie dať patrične najavo na miestach, kde primárne podobné počiny nemajú čo hľadať.
Rozpracovanosť v jeho prípade nepredstavovala sledovanie, a ani náramný záujem o jeho osobu, pretože pokiaľ by tak bolo Igor Matovič bol by dnes odsúdený za daňové podvody a nebolo by konanie vedené voči nemu zastavené z dôvodu premlčania.
V konečnom dôsledku Igor Matovič ako jeden z mála predstaviteľov súčasnej koalície, podľa spisu vraždy – zväzku zo sledovania, nebol návštevníkom Apache baru a ani kaviarne u Krajniaka …
Nuž a veľkohubé vyjadrenie Matoviča: „budem o tom hovoriť s kompetentnými“ má asi takú váhu vyjadrenia ako „poviem mame“, v čase keď sme sa ako deti pobili …