Pod­ľa me­dia­li­zo­va­ných správ sa Súd­na ra­da Slo­ven­skej re­pub­li­ky stret­la s mi­mov­lád­ny­mi or­ga­ni­zá­cia­mi, kto­ré ju ma­li upo­zor­niť na to, že sú­dy Slo­ven­skej re­pub­li­ky čas­to ne­ve­dia rie­šiť vy­so­ko ­kon­flik­tné roz­vo­dy a obe­ťou sa po­tom stá­va di­eťa, kto­ré má byť zve­re­né do sta­ros­tli­vos­ti jed­né­ho z ro­di­čov.

Pred­se­da Súd­nej ra­dy po­va­žu­je za ne­bez­peč­ný fe­no­mén prie­ťa­hy v ro­din­nom prá­ve. Kým s tvr­de­ním pred­se­du Súd­nej ra­dy mož­no súh­la­siť, s tvr­de­ním mi­mov­lád­nych or­ga­ni­zá­cií už me­nej.

Po­kiaľ ide o prie­ťa­hy v ko­na­ní – nie­koľ­ko šta­tis­tic­kých úda­jov

Pod­ľa in­for­má­cií Ana­ly­tic­ké­ho cen­tra  MS SR je mož­né od ro­ku 2013 sle­do­vať pok­les ná­pa­du vo všet­kých hlav­ných agen­dách, ok­rem agen­dy P, te­da agen­dy ro­din­nop­ráv­nej (prie­mer­ný roč­ný ná­pad je cca 55.000 ve­cí). Ná­pad ve­cí v tej­to agen­de za rok 219 bol 50.594 ve­cí, z to­ho sú­dy roz­hod­li 51.814 ve­cí. Prie­mer­ná dĺžka ko­na­nia v tej­to agen­de za rok 219 bo­la 7,59 me­sia­ca, (v ro­ku 2018 to bo­lo 8,08 me­sia­ca), prie­mer­ná dĺžka roz­vo­do­vé­ho ko­na­nia bo­la v ro­ku 2019 6,2 me­sia­ca. Od­vo­la­nie v tom­to ty­pe agen­dy je po­dá­va­né prib­liž­ne v 8% prí­pa­dov (to zna­me­ná, že v 92% prí­pa­dov sa ko­na­nie skon­či­lo buď do­ho­dou, ale­bo bo­li účas­tní­ci ko­na­nia s roz­hod­nu­tím sú­du spo­koj­ní).

Ne­bez­peč­ným fe­no­mé­nom v pr­vom ra­de je, že mi­mov­lád­ne or­ga­ni­zá­cie prob­lém glo­ba­li­zu­jú

Je ne­po­chyb­ne prav­dou, že me­dzi sud­ca­mi Slo­ven­skej re­pub­li­ky sa náj­du ta­kí, kto­rí ro­din­né spo­ry ne­rie­šia tak, ako by ich rie­šiť ma­li, te­da rých­lo, s vy­so­ký­mi od­bor­ný­mi ve­do­mos­ťa­mi a pre­dov­šet­kým v naj­lep­šom zá­uj­me ma­lo­le­té­ho di­eťa­ťa. Ako pred­se­da Aso­ciá­cie ro­din­ných sud­cov som však pres­ved­če­ný, že väč­ši­na ro­din­nop­ráv­nych sud­cov je mi­mo­riad­ne eru­do­va­ných a ro­din­nop­ráv­nym spo­rom ve­nu­jú maximál­nu po­zor­nosť.

Je pot­reb­né upo­zor­niť na to, že v sú­la­de s Do­ho­vo­rom o prá­vach di­eťa­ťa je naj­lep­ší zá­ujem ma­lo­le­té­ho di­eťa­ťa pr­vo­ra­dým hľa­dis­kom pri rie­še­ní všet­kých spo­rov, kto­ré sa ho tý­ka­jú.

Súd je te­da po­vin­ný naj­lep­ší zá­ujem ma­lo­le­té­ho di­eťa­ťa a pod­mien­ky v kto­rých bu­de di­eťa po roz­cho­de ale­bo roz­vo­de ro­di­čov ná­le­ži­te skú­mať, nás­led­ne vy­hod­no­tiť a po­tom roz­hod­núť tak, aby je­ho roz­hod­nu­tie naj­lep­ší zá­ujem ma­lo­le­té­ho di­eťa­ťa zoh­ľad­ňo­va­lo. Je te­da pri­ro­dze­né, že roz­hod­nu­tie sú­du sa ne­mu­sí niek­to­ré­mu z ro­di­čov pá­čiť – nie však kvô­li to­mu, že by ho súd chcel akým­koľ­vek spô­so­bom zne­vý­hod­niť ale pre­to, že naj­lep­ší zá­ujem ma­lo­le­té­ho di­eťa­ťa a te­da nie zá­ujem ro­di­ča je pr­vo­ra­dým hľa­dis­kom pri roz­ho­do­va­ní sú­du v ro­din­nop­ráv­nych spo­roch. Ani mi­mov­lád­nym or­ga­ni­zá­ciám by sa ur­či­te ne­pá­či­lo, ke­by sú­dy zve­ri­li ma­lo­le­té di­eťa do sta­ros­tli­vos­ti nes­pô­so­bi­lé­ho ro­di­ča – al­ko­ho­li­ka, nar­ko­ma­na, ná­sil­ní­ka ale­bo du­še­ne na­ru­še­né­ho je­din­ca (aj s ta­ký­mi­to ľuď­mi sa v na­šej praxi bo­hu­žiaľ čas­to stre­tá­va­me).

Pri roz­ho­do­va­ní ro­din­né­ho spo­ru sú sud­co­via po­vin­ní zis­ťo­vať ná­zor ma­lo­le­té­ho di­eťa­ťa a na je­ho ná­zor pri svo­jom roz­hod­nu­tí pri­hliad­nuť – ná­zor ma­lo­le­té­ho di­eťa­ťa ne­mu­sí vždy ko­reš­pon­do­vať s ná­zo­rom ro­di­ča na ďal­šie us­po­ria­da­nie vzťa­hov v ro­di­ne – mož­no aj pre­to, že si to kon­krét­ny ro­dič svo­jim sprá­va­ním sa k di­eťa­ťu ale­bo ži­vot­né­mu par­tne­ro­vi sám za­slú­žil.

Chcem poz­na­me­nať, že Aso­ciá­cia ro­din­ných sud­cov sa dl­ho­do­bo sna­ží o špe­cia­li­zá­ciu sud­cov a ich ďal­šie vzde­lá­va­nie a to nie­len v prá­ve ale aj v ďal­ších dis­cip­lí­nach, kto­ré sú pre ich prá­cu pot­reb­né. Sna­ží­me sa o to, aby ro­din­né prá­vo a spo­ry, kto­ré sa ho tý­ka­jú na sú­doch vy­ba­vo­va­li len sud­co­via, kto­rí sú od­bor­ne zdat­ní, a kto­rí tú­to agen­du ro­biť ve­dia a chcú.

Bo­hu­žiaľ sa čas­to stre­tá­va­me s tým, že niek­to­rí pred­se­do­via sú­dov pot­re­bu špe­cia­li­zá­cie a ďal­šie­ho vzde­lá­va­nia nie cel­kom správ­ne chá­pu. Ro­din­nop­ráv­nu agen­du niek­to­rí pred­se­do­via na­ďa­lej po­va­žu­jú za naj­ľah­šiu a ta­kú, do kto­rej si sud­co­via chodia od­dých­nuť, čo už dáv­no nie je prav­da a asi ani nik­dy ne­bo­la.

Ví­tam pre­to, že pot­re­ba špe­cia­li­zá­cie ro­din­ných sud­cov sa od­zr­kad­li­la aj v príp­ra­ve súd­nej ma­py, mr­zí ma, že sme sa ako sud­co­via, na­priek na­šej sna­he, ne­moh­li dos­ta­toč­ným spô­so­bom na príp­ra­ve súd­nej ma­py zú­čas­tniť.

Mr­zí ma naj­mä sku­toč­nosť, že príp­ra­va súd­nej ma­py ne­poč­ka­la na vý­sled­ky vá­že­nia prí­pa­dov, kto­ré sa v pros­tre­dí slo­ven­skej jus­tí­cie sľub­ne roz­beh­lo. Ne­vie­me te­da, aký po­čet sud­cov, kto­rí sa ma­jú ro­din­né­mu prá­vu na úrov­ni ok­re­sov a kra­jov ve­no­vať tak, aby mal kon­krét­ny sud­ca na prá­cu vo svo­jom od­de­le­ní vy­tvo­re­né pri­me­ra­né pod­mien­ky – te­da op­ti­mál­ny po­čet prí­pa­dov a dos­ta­tok ča­su na ich vy­ba­ve­nie.

Som rád, že sa prob­le­ma­ti­ke ro­din­nop­ráv­nych spo­rov za­ča­la ve­no­vať aj Súd­na ra­da – v tej­to ob­las­ti jej Aso­ciá­cia ro­din­ných sud­cov po­nú­ka spolu­prá­cu. Ve­rí­me, že na ďal­šie stret­nu­tie s mi­mov­lád­ny­mi or­ga­ni­zá­cia­mi už bu­dú poz­va­ní aj sud­co­via vy­ba­vu­jú­ci ten­to typ agen­dy, kto­rí bu­dú ne­po­chyb­ne na pri­po­mien­ky a po­žia­dav­ky mi­mov­lád­nych or­ga­ni­zá­cií konštruk­tív­ne rea­go­vať.

Vy­tvo­re­nie fun­kcie koor­di­ná­to­ra, kto­rý by sa mal za­obe­rať pri­po­mien­ka­mi ob­ča­nov ale­bo mi­mov­lád­nych or­ga­ni­zá­cií ví­tam – mu­sia však byť pres­ne sta­no­ve­né je­ho prá­vo­mo­ci tak, aby je­ho čin­nosť ne­za­sa­ho­va­la do ne­zá­vis­los­ti sú­du. Koor­di­ná­tor by mo­hol a mal slú­žiť aj na to, aby sa na ne­ho moh­li ob­rá­tiť kon­krét­ni sud­co­via, kto­rí sa pri vy­ba­vo­va­ní ro­din­nop­ráv­nej agen­dy veľ­mi čas­to dos­ta­nú pod nep­ri­me­ra­ný me­diál­ny tlak, resp. tlak mi­mov­lád­nych or­ga­ni­zá­cií.

Neg­lo­ba­li­zuj­me 

Ne­bez­peč­ným fe­no­mé­nom v sú­čas­nej do­be je pre­dov­šet­kým ne­dos­ta­tok ko­mu­ni­ká­cie. Snaž­me sa, aby sa pros­tre­die, v kto­rom pra­cu­jú sud­co­via Slo­ven­skej re­pub­li­ky pos­tup­ne upo­ko­jo­va­lo, a aby  dô­ve­ra ve­rej­nos­ti k roz­ho­do­va­cej čin­nos­ti sú­dov stá­le na­ras­ta­la.