Podľa medializovaných správ sa Súdna rada Slovenskej republiky stretla s mimovládnymi organizáciami, ktoré ju mali upozorniť na to, že súdy Slovenskej republiky často nevedia riešiť vysoko konfliktné rozvody a obeťou sa potom stáva dieťa, ktoré má byť zverené do starostlivosti jedného z rodičov.
Predseda Súdnej rady považuje za nebezpečný fenomén prieťahy v rodinnom práve. Kým s tvrdením predsedu Súdnej rady možno súhlasiť, s tvrdením mimovládnych organizácií už menej.
Pokiaľ ide o prieťahy v konaní – niekoľko štatistických údajov
Podľa informácií Analytického centra MS SR je možné od roku 2013 sledovať pokles nápadu vo všetkých hlavných agendách, okrem agendy P, teda agendy rodinnoprávnej (priemerný ročný nápad je cca 55.000 vecí). Nápad vecí v tejto agende za rok 219 bol 50.594 vecí, z toho súdy rozhodli 51.814 vecí. Priemerná dĺžka konania v tejto agende za rok 219 bola 7,59 mesiaca, (v roku 2018 to bolo 8,08 mesiaca), priemerná dĺžka rozvodového konania bola v roku 2019 6,2 mesiaca. Odvolanie v tomto type agendy je podávané približne v 8% prípadov (to znamená, že v 92% prípadov sa konanie skončilo buď dohodou, alebo boli účastníci konania s rozhodnutím súdu spokojní).
Nebezpečným fenoménom v prvom rade je, že mimovládne organizácie problém globalizujú
Je nepochybne pravdou, že medzi sudcami Slovenskej republiky sa nájdu takí, ktorí rodinné spory neriešia tak, ako by ich riešiť mali, teda rýchlo, s vysokými odbornými vedomosťami a predovšetkým v najlepšom záujme maloletého dieťaťa. Ako predseda Asociácie rodinných sudcov som však presvedčený, že väčšina rodinnoprávnych sudcov je mimoriadne erudovaných a rodinnoprávnym sporom venujú maximálnu pozornosť.
Je potrebné upozorniť na to, že v súlade s Dohovorom o právach dieťaťa je najlepší záujem maloletého dieťaťa prvoradým hľadiskom pri riešení všetkých sporov, ktoré sa ho týkajú.
Súd je teda povinný najlepší záujem maloletého dieťaťa a podmienky v ktorých bude dieťa po rozchode alebo rozvode rodičov náležite skúmať, následne vyhodnotiť a potom rozhodnúť tak, aby jeho rozhodnutie najlepší záujem maloletého dieťaťa zohľadňovalo. Je teda prirodzené, že rozhodnutie súdu sa nemusí niektorému z rodičov páčiť – nie však kvôli tomu, že by ho súd chcel akýmkoľvek spôsobom znevýhodniť ale preto, že najlepší záujem maloletého dieťaťa a teda nie záujem rodiča je prvoradým hľadiskom pri rozhodovaní súdu v rodinnoprávnych sporoch. Ani mimovládnym organizáciám by sa určite nepáčilo, keby súdy zverili maloleté dieťa do starostlivosti nespôsobilého rodiča – alkoholika, narkomana, násilníka alebo dušene narušeného jedinca (aj s takýmito ľuďmi sa v našej praxi bohužiaľ často stretávame).
Pri rozhodovaní rodinného sporu sú sudcovia povinní zisťovať názor maloletého dieťaťa a na jeho názor pri svojom rozhodnutí prihliadnuť – názor maloletého dieťaťa nemusí vždy korešpondovať s názorom rodiča na ďalšie usporiadanie vzťahov v rodine – možno aj preto, že si to konkrétny rodič svojim správaním sa k dieťaťu alebo životnému partnerovi sám zaslúžil.
Chcem poznamenať, že Asociácia rodinných sudcov sa dlhodobo snaží o špecializáciu sudcov a ich ďalšie vzdelávanie a to nielen v práve ale aj v ďalších disciplínach, ktoré sú pre ich prácu potrebné. Snažíme sa o to, aby rodinné právo a spory, ktoré sa ho týkajú na súdoch vybavovali len sudcovia, ktorí sú odborne zdatní, a ktorí túto agendu robiť vedia a chcú.
Bohužiaľ sa často stretávame s tým, že niektorí predsedovia súdov potrebu špecializácie a ďalšieho vzdelávania nie celkom správne chápu. Rodinnoprávnu agendu niektorí predsedovia naďalej považujú za najľahšiu a takú, do ktorej si sudcovia chodia oddýchnuť, čo už dávno nie je pravda a asi ani nikdy nebola.
Vítam preto, že potreba špecializácie rodinných sudcov sa odzrkadlila aj v príprave súdnej mapy, mrzí ma, že sme sa ako sudcovia, napriek našej snahe, nemohli dostatočným spôsobom na príprave súdnej mapy zúčastniť.
Mrzí ma najmä skutočnosť, že príprava súdnej mapy nepočkala na výsledky váženia prípadov, ktoré sa v prostredí slovenskej justície sľubne rozbehlo. Nevieme teda, aký počet sudcov, ktorí sa majú rodinnému právu na úrovni okresov a krajov venovať tak, aby mal konkrétny sudca na prácu vo svojom oddelení vytvorené primerané podmienky – teda optimálny počet prípadov a dostatok času na ich vybavenie.
Som rád, že sa problematike rodinnoprávnych sporov začala venovať aj Súdna rada – v tejto oblasti jej Asociácia rodinných sudcov ponúka spoluprácu. Veríme, že na ďalšie stretnutie s mimovládnymi organizáciami už budú pozvaní aj sudcovia vybavujúci tento typ agendy, ktorí budú nepochybne na pripomienky a požiadavky mimovládnych organizácií konštruktívne reagovať.
Vytvorenie funkcie koordinátora, ktorý by sa mal zaoberať pripomienkami občanov alebo mimovládnych organizácií vítam – musia však byť presne stanovené jeho právomoci tak, aby jeho činnosť nezasahovala do nezávislosti súdu. Koordinátor by mohol a mal slúžiť aj na to, aby sa na neho mohli obrátiť konkrétni sudcovia, ktorí sa pri vybavovaní rodinnoprávnej agendy veľmi často dostanú pod neprimeraný mediálny tlak, resp. tlak mimovládnych organizácií.
Neglobalizujme
Nebezpečným fenoménom v súčasnej dobe je predovšetkým nedostatok komunikácie. Snažme sa, aby sa prostredie, v ktorom pracujú sudcovia Slovenskej republiky postupne upokojovalo, a aby dôvera verejnosti k rozhodovacej činnosti súdov stále narastala.