Odložený rozsudok




V stredu 4. 8.2020 senát ŠTS trestného súdu oznámil, že vydanie rozsudku vo veci vraždy Jána Kuciaka a Martiny Kušnírovej bolo preložené zo dňa 5. augusta 2020 na september. Po uniknutých záverečných rečiach obhajcov ako aj samotných obžalovaných, ktorí v záverečných rečiach popisovali závažnú trestnú činnosť sudkyne, bol postoj senátu odložiť vydanie rozsudku viac ako pochopiteľné.

Záverečné reči neboli však len o nezákonnom spôsobe vykonávania dôkazov senátom sudkyne JUDr. Ruženy Sabovej a sfalšovanej komunikácie v aplikácii Threema. Účastníci konania postupne spochybnili výpovede, respektíve poukázali na evidentné klamstvá svedkov, ale aj na nezákonné postupy polície a listiny, ktoré jednoznačne vyvracali  klamstvá prokuratúry.

Paradoxne ani jeden novinár odloženie rozsudku nespájal s obsahom prednesených záverečných rečí.

 Médiá sa rozohňovali nad tým, že predpokladali koniec procesu, čo je nezmysel, pretože nech by bol rozsudok akýkoľvek jedna strana sa odvolá,  prípadne rozvíjali nezmyselné teórie v súvislosti s poradou senátu. Ak však vezmeme do úvahy, že obžalovaní v záverečných rečiach zamerali pozornosť predovšetkým na dôkazy, ktoré sudkyňa odmietla vykonať a nevylúčenie sa z konania po prevzatí  uznesenia súdu, akýkoľvek rozsudok by bol skôr, či neskôr zrušený z dôvodu nezákonnosti.

Redakcie na informáciu o odložení vydania rozsudku reagovali rôzne, z čoho vyplýva, že napriek takmer dvojročnému masírovaniu verejnej mienky, po  „úniku záverečných rečí“, ktorých záznamy sudkyňa zakázala zverejniť, je evidentne problém vyniesť rozsudok na základe dojmov, dohadov, klamstiev, ale najmä bez riadneho vykonania dôkazov navrhovaných obhajobou.

Pri uvedení týchto vážnych okolností je minimálne krátkozraké komentáre novinárov, v ktorých aj naďalej šíria evidentné lži.

Exceloval Čas.sk., s popisom čo nehrá Kočnerovi a Alene Zsuzsovej do karát

Napísať v jednom texte, toľko klamstiev ako zvládol novinár redakcie Čas.sk, vyžaduje skutočne silný žalúdokNeviem kto je autorom textu, ani kto je autorom textu publikovaného TASR , na ktorý sa odvoláva, ale nepochybne to vysvetľuje nízku dôverihodnosť verejnosti slovenských médií.

Čas.sk: „Prepisy komunikácie v Threeme medzi ním a Zsuzsovou, kde podľa prokurátora v náznakoch hovoria o vražde Kuciaka.“

V prepisoch komunikácie pred vraždou nie je ani náznak o vražde Jána Kuciaka. V komunikácii po vražde, hovorili spolu, avšak bez náznakov. Z komunikácii je evidentné, že rozoberali kto je za vraždou Jána Kuciaka a Martiny Kušnírovej.

Čas.sk:  „Kočner si písal o 50 tisícoch eur, čo bola dohodnutá suma za vraždu.“

Kočner si so žiadnou osobou nepísal o sume za vraždu a ani nedohadoval žiadnu sumu za vraždu.

Komunikácia medzi Alenou Zsuzsovou a Mariánom Kočnerom, ktorú sudkyňa odmietla pribrať do konania

Čas.sk: „ Jeho exkamarát Tóth potvrdil, že Kočner si objednal a financoval sledovanie novinárov vrátane Kuciaka. “

Tóth nebol s Kočnerom obchodný partner ani kamarát, potvrdili to obaja pred súdom.  Sledovanie nielen novinárov bolo hradené z prostriedkov  Kriminálneho úradu finančnej správy. Podľa správy vypracovanej Miroslavom Kriakom  náklady na sledovanie činili  viac ako 100 000 eur.

Tóth,  ani Kočner, sledovanie neobjednali. Kriak a jeho skupina sledovanie realizovala na základe oficiálneho poverenia. Pravidelné stretnutia s funkcionárom polície Málikom neboli len ranné kávičky o autách, rybačke a pekných ženách, ale riadna spravodajská komunikácia.

Zadanie cez Kriakovu subordinačnú linku muselo prichádzať z prostredia úradu vlády alebo niektorej vládnej agentúry, za ktorou musela byť vyslovene politická objednávka a vysoký predstaviteľ štátu.

Kriak, ktorý je veľmi inteligentný a mimoriadne skúsený dôstojník služby, vedel, že túto Pandorinu skrinku na súde nikto nebude otvárať a vedel aj to, že bude ťažké usvedčiť ho z klamstva alebo krivej výpovede.

Kriakove  skúsenosti, ale ukazujú, že  príbeh a legenda o Tóthovej objednávke je príbehom, ktorú obžaloba potrebuje a preto solidárne svedčil spôsobom, ktorým urobil zo seba neuveriteľne naivného a dôverčivého radového sledovača, ktorý zo zvyku rešpektoval Tótha ako SISkársku autoritu. Rozvetvovanie príbehu o sledovanie novinárov, z ktorých vylúčili Valčeka a neskôr spomenutým alibistickým spôsobom doplnili pár fotiek na Tóthovu objednávku je naozaj ako z lacného románu do kapsy.

Profesionálni agenti pre verejnosť zahrali na súde divadlo, v ktorom vystupovali ako ochotníci zo začínajúcej kancelárie súkromného očka. Ak ku prezentovanej  rozprávke pripočítajme nepremyslené vyjadrenia o jedinom USB kľúči, ktorý odovzdal Tóthovi a domyslíme, akým spôsobom tento kľúč putoval pokým sa dostal do spisu, kde sa však  ocitol vo verzii s kompletným, respektíve  starostlivo naaranžovaným obsahom , doplneným  správami  aj z baru Apache, výpoveď Kriaka nemôže súd vyhodnotiť ako ani ako vyčerpávajúcu ani ako dôveryhodnú.

V súvislosti so sledovaním novinárov, k výpovediam ostatných členov tímu, ktorí vraj „cvične“ začali sledovaním Martiny Ruttkayovej a následne pokračovali s ostatnými, podal vysvetlenie Peter Tóth vo výpovedi zo dňa 9.10.208 a 26.11.2018, pri odovzdávaní USB kľúča.

Čas.sk: „ Fotky zo sledovania Kuciaka, ktoré Andruskóovi ukazovala Zsuzsová, sa našli v dome Kočnera.“

V dome Kočnera sa našli iba nosiče podstrčené Petrom Tóthom pár dní po vzatí Mariána Kočnera.

 Čas.sk: „ Expert vylúčil manipuláciu s Threemou tak, ako sa to snažil naznačovať Kočner.“

V prvom rade je potrebné zdôrazniť, že vedenie spoločnosti Treema v stanovisku uviedlo, že s komuniáciou v aplikácii je možné manipulovať.

Mimoriadna správa ! Firma Threema oficiálne potvrdila, že obsah sa dá sfalšovať!

Zsuzsová mala byť usvedčená na základe analýzy jej telefónov, ktoré u nej boli zadržané. Pri zadržaní a odoslaní sa však odohrali udalosti, ktoré viedli k tomu, že Europol vypracoval správy k dvom neexistujúcim telefónom, so zahrnutím rovnakých IMEI čísiel a zamenil ich. Zároveň sa objavili telefóny iPhone 7 a iPhone 8 ktoré Zsuzsová nikdy nemala a nebola urobená analýza mobilu iPhone 8plus. Alena Zsuzsová nikdy nemala telefón iPhone 7 a iPhone 8. Okrem dvoch telefónov s identickým IMEI sa objavili ďalšie dva:

Europol spracoval súhrnnú správu k telefónom, ktorá odhalila manipuláciu s dôkazmi, ktoré slovenská polícia zatajovala.

Podľa porovnania týchto správ Europol vykonal analýzu neexistujúcich telefónov iPhone 7 a iPhone 8. A to tak, že uvádzal obsah dvoch telefónov s rovnakým IMEI číslom, ako už boli existujúce 2 telefóny s takými istými číslami. Analýzu iPhone 8 plus s číslom IMEI 359402087164492 nevykonal.

Výsluchom policajného odborníka na IT Mikulaja dňa 29.06.2020 sa súd dozvedel, že dva telefóny s rovnakým IMEI číslom neexistujú. Súd návrh na vykonanie dôkazov zamietol. Po vysvetlení tejto situácie s Europolom zrejme nás čaká ďalšie fiasko a dôvod na zopakovanie procesu alebo vážne vyšetrenie ľudí, ktorí disponovali s telefónmi po ich zadržaní a pred zaslaním do Europolu …

 

Europol vykonal analýzu neexistujúcich telefónov iPhone7 a iPhone8. Podvod alebo manipulovanie s dôkazmi v Europole?

Čas.sk:  „Objednávku už odsúdenému Andruskóovi mala zadať v januári 2018 – s cieľom uniesť a nechať zmiznúť, aby ho už nikto nenašiel.“

Uvedená rozprávka, s ktorou Andruskó prekvapil na výsluchu v inom konaní, popreli všetci spoluobžalovaní a podobne ako rozprávka o zbieraní muchotrávok zelených na otrávenie novinárky Kočkovičovej, prípaaadne ďalších nezmyslov bolo Andruskóove tvrdenie pred súdom spoľahlivo vyvrátené.

Čas.sk: „Andruskó po vražde poslal Zsuzsovej správu s textom, že dostal defekt, čo bol kód na vraždu – existenciu správ potvrdil expert.

Správa o defekte nebol kód na vraždu, ale ospravedlnenie prečo nemôže priniesť dlžnú sumu. Vyplýva to jednoznačne zo správ, ktoré sms predchádzali ako aj zo správ následne zaslaných po spornej sms.  Sudkyňa Sabová dokazovanie čítanie zvyšných častí Threemy, ktoré by jednoznačne preukazovali, že sporná sms bola len hlúpou výhovorkou Andruskóa do konania nepripustila.

Komunikácia medzi Zsuzsovou a Andruskom, ktorú sudkyňa odmietla pribrať do konania

 

Čas.sk: „Andruskóovi priniesla v Komárne po vražde 50-tisíc eur, neskôr si vypýtali ďalšie peniaze, ktoré tiež doniesla.“

Zoltán Andruskó v rámci výsluchov podal šesť verzií akým spôsobom a kedy sa k nemu dostali peniaze za vraždu.

Alena Zsuzsová nevyplatila po vražde ani päťdesiat tisíc, ani neskôr doplatok. Niekoľko dní po vražde Zoltán Andruskó priniesol Alene Zsuzsovej  časť dlžnej sumy, ktorá činila cca 8 – 10 tisíc eur. Na bankovkách zaistených pri domovej prehliadke u Aleny Zsuzsovej , ktoré mal Andruskó priniesť Zsuzsovej niekoľko dní po vražde, polícia našla Andruskóovu DNA.  Alena Zsuzsová nevyplatila Andruskóovi žiadne peniaze, ten svoj dlh splácal do svojho zadržania.

Čas.sk:  „Zachytili ju telefonické stanice. Po vražde sa stretla s Kočnerom, čo zachytáva aj fotografia – tam mala dostať peniaze od Kočnera.“

Po vražde sa strela s Kočnerom odovzdať mu podpisové hárky, Alena Zsuzsová takmer pravidelne 2x do týždňa sa v čase príprav na založenie strany stretávala s Mariánom Kočnerom a odovzdávala mu podpisové hárky.  Kočner na strenutí v Báči nemohol Alene odovzdať peniaze, nakoľko banku navštívil po stretnutí so Zsuzsovou a v čase odchodu z banky, Alenu Zsuzsovú zachytili kamery na maďarskej diaľnici, o čom svedčí pokutový lístok za nezaplatenú diaľničnú známku, ktorý polícia zaistila pri domovej prehliadke u Aleny Zsuzsovej.  Podľa stanoviska banky, Kočner deň po vražde nevykonal v banke žiadnu finančnú operáciu.

Korunný svedok Andruskó mal za krivé svedectvo voči Zsuzsovej prisľúbený nízky trest, Ostružlík beztrestnosť.

Z pohľadu polície Zoltán Andruskó, korunný svedok obžaloby bol pre svoje daňové delikty, úžernícke a výpalnícke aktivity nielen závadovou, ale aj ľahko vydierateľnou a ovplyvniteľnou osobou, ktorá pri spomínaných vraždách pravdepodobne komunikovala s vrahmi. Podľa viacerých svedkov dostal od polície nátlakovú ponuku do trestných vecí zatiahnuť a obviniť Alenu Zsuzsovú, u ktorej mal vysoký nesplácaný dlh  a pred tým sa mu nepodarilo prostredníctvom Zsuzsovej votrieť sa do prostredia, biznisu a finančných tokov Mariána Kočnera.

Andruskó začal vypovedať s legendou o objednávke vraždy advokáta Daniela Lišpica, prokurátorov Petra Šufliarskeho a Žilinku. Na nezmyselné príbehy nadviazal so zmenou objednávky na Jána Kuciaka. V svedeckých výpovediach reálne pôžičky od Aleny Zsuzsovej, ako aj ich vyúčtovanie a doplatky,  prezentoval ako zálohy poskytnuté na zabezpečenie a vykonanie vrážd.

O charakterových vlastnostiach Andruskóa, jeho kontaktoch a aktivitách nevypovedala iba Alena Zsuzsová, Szabó obvinený z vraždy Jána Kuciaka, Roman Ostružliak obvinený z objednávky vraždy Bašternáka, ale aj svedkovia z Maďarska, ktorí popísali podnikateľské a kriminálne aktivity Zoltána Andruskóa.

Andruskóa dlhodobo rozpracovávali a jeho výpovede programovali elitní policajti NAKA.

Dejové scenáre pripravené príslušníkmi NAKA a svoje výpovede, ako sám povedal „turboval“ podľa medializovaných informácii do podoby, ktorá sa objavila v podaných žalobách ako korunné svedectvo. Za nepravdivé svedectvá, respektíve krivé obvinenia dostal sľub, že po šiestich rokoch bude prepustený na slobodu a v treste súd zohľadnení všetky jeho delikty. Podľa jeho vyjadrenia pred súdnym znalcom, mal mu byť uložený trest vo výmere deväť rokov. Hoci pod tlakom verejnosti orgány na výkon spravodlivo zmenili výšku trestu, súhlasil s ňou zo strachu pred následkami prezradenia a sprísnenia trestu.

Odloženie rozsudku

Aj keď odloženie rozsudku vyvoláva množstvo otáznikov, dnes je minimálne zjavné to, že po úniku záverečných rečí nebolo možné vydať rozsudok podľa vopred pripraveného pripraveného scenáru a súd sa bude musieť nielen detailne vysporiadať s obsahom záverečných rečí, ale aj nevykonanými a sfalšovanými dôkazmi.

 




Súvisiace články

Používame cookies aby sme pre vás zabezpečili ten najlepší zážitok z našich webových stránok. OK Viac info

Cookies