Na to rozcestie ho doviedla cesta istých beztvarých indivíduí, ktoré sa poskladali po februári 2020. Tvárili sa, že sú nová forma lepšieho, čo malo vystriedať  dovtedajšiu, relatívne  dobre prosperujúcu spoločenskú atmosféru, kde sa celkom prirodzene mohli  objaviť  aj isté nie v plnom rozsahu akceptovateľné  prvky. Výkon vládnej moci v tak rôznorodej spoločnosti, akou je slovenská pospolitosť takú možnosť a pluralitu  musel zákonite prinášať.

Ako šiel čas, do spoločenského povedomia sa začalo predierať poznanie, že realita nášho každodenného života  sa začala meniť a to zásadne a k horšiemu. Začali sme vnímať, že pod taktovkou nového šéfdirigenta opojeného prisilným mandátom  spoločnosť vkročila do nevej éry bez nadviazania na také zásadné prvky demokratických fenoménov, na aké bol národ zvyknutý.  Jednoducho sa nenápadne a postupne začal meniť  prístup k výkonu voľbami zverenej moci.

Zrazu sa dalo dosádzať do čela štátnych inštitúcií  len  ľudí vyberaných z víťazných volebných košiarov, bez ohľadu na ich kvalifikáciu, odbornosť a prax, bez ohľadu na to, že okrem spoločenských začali vznikať aj nezanedbateľné hospodárske škody.  Nás všetkých.

Najmarkantnejšie to je vidieť na tom spoločensky najcitlivejšom mieste. Kde bez hanby, priam chrapúnsky sa do čela finančnej mašinérie  štátu sama dosadila persóna, ktorá sa krátko predtým s plnou vážnosťou chválila, že nie je schopná spravovať ani rodinný majetok, radšej ho zverila do opatery svojej Pavlínke.

Tie temer tri roky bašovania politických naničhodníkov dostali tento štát do zúfalej situácie.

Hoci si to až tak akútne neuvedomujeme , tí ktorí sú v priam bezvýchodiskovej situácii už  priamo na svojej koži začínajú pociťovať, že je zle a že bude ešte horšie. Na nich už teda nemôže pôsobiť    fenomén ľahostajnosti, títo už nemôžu hovoriť, že sa ich to netýka.

A tak práve referendum ktoré sa bude konať v sobotu 21.1.2023 bude ich skúškou. Bude skúškou všetkých tých,  na ktorých priamo dopadá doterajšie šafárenie novodobej politickej chunty. Tej, ktorá sa skrývala za prázdne sľuby o očiste spoločnosti.

Očiste od čoho? Od tých kiskovytých výmyslov o vládou organizovanej zločineckej mafii.  Od cielených výtvorov zhotovovaných na politickú objednávku. Pod krycím znakom odviazaných rúk. Určenej pre  istých konkrétnych dobrodruhov pôsobiacich v postavení čurillovských vyšetrovateľov NAKA, špeciálnych prokurátorov vedených arcikurátorom Lipšicom, históriou usvedčeného pijana Hrubalu a či tej rohatej  stvory kozatej?

Takto sa tých vyššie proklamovaných päťdesiat na päťdesiat  stáva celospoločenskou veľmi vážnou témou a zároveň existenčnou skúškou.

A aj ten jeden, jediný Váš hlas každého z nás je ten rozhodujúci na odpoveď, či má ísť tento štát stále viac k horšiemu a horšiemu scenáru a vyústením, ktoré bude nás všetkých veľmi bolieť.

Tí z nás, ktorí bližšie sledujeme realitu a skutočný stav, v akom sa Slovensko ocitlo si kladieme zásadnú otázku a to: Ako je možné, že sa veci dostali až tak hlboko pod čiaru ponoru?

Odpoveď je priam hrozivá.  Núka sa poznanie, že to začalo už samotnou voľbou Kisku, následne cieleným a programovo pripraveným využitím  plánovane rozdúchanej  protivládnej  atmosféry  po vražde novinára hnanej až do krajnosti.  Nastúpený trend „ bezkrvavej slovenskej majdanizácie“  bol zameraný za použitia finančných stimulov na zmenu vládnej garnitúry  a dosadenie vlastných poslušných figúr. Z úzadia sa nám vynorila skládková špecialistka  Zuzana a následne borec, ktorý objavoval majetok SR aj tam, kde nebol. Tento príbeh so zlým koncom už vlastne všetci poznáme.

Aj keď sa tvrdí, že sa všetko vždy samé na dobré obráti, platí  to len v rozprávkach.   Naša súčasná realita je iná. Precitnutie  národa z dnešnej letargie sa dá dosiahnuť  len pričinením každého z nás.

Predovšetkým občania musia docieliť  okamžité  zamedzenie nekontrolovateľného šafárenia s financiami nás všetkých. Priam desivo musia pôsobiť zverejnené informácie o enormnom náraste štátneho dlhu. Kým za vlády Roberta Fica bol tento dlh niečo cez osem miliárd euro, v súčasnosti sa tento dlh prehupol cez 12 miliárd euro. Tak obrovský nárast za dva roky. Výhovorky na covid sú alibistické, veď každý z nás plače, že štát jemu konkrétne v ničom nepomohol.  Kde sú teda tie naše peniaze?

Niekde sa stala vážna chyba. Na jej odhalenie je treba získať potrebné konkrétne informácie a ustálenie akým spôsobom tu bolo nehospodárne nakladané so zverenými financiami. Až potom, keď nastúpi zákon sa verejnosť  dozvie o bezbrehom bašovaní súčasnej vládnej kamarily.  Verejnosť zistí, že kruto doplatila na svoju blahosklonnosť, keď tolerovala capa vo finančnej záhrade a rôzne bábkoherečky pri koryte. Tie peniaze bude treba vrátiť aj nehoráznymi úrokmi.

Pokiaľ sú teda nanajvýš nespokojní dôchodcovia, je tu konkrétny recept na začatie riešenia každého z nich v jeho  beznádejnej situácii. Ako najviac dotknutý si určite kladieme otázky o potrebe nákupu amerických superstíhačiek potrebných pre obranu nášho slovenského neba, o naďovej radodajnosti východným susedom, jeho výberu a nákupu osemkolesových  švédskych tátošov. To všetko na to, aby ste ako dôchodcovia mali bezvojnovú a bezpečnú starobu. Mierovú. Čo aj  bez liekov a náležitého lekárskeho ošetrenia, s prázdnym žalúdkom, bez svetla v nekúrených príbytkoch, čakajúc na záver  svojho životného príbehu. Taký  ste si však určite nepredstavovali.  Najmä tí, ktorí celý svoj život prežili v plnej kvalite, vnímajúc aj zmysluplné a pre život bežného človeka  plnohodnotné obdobie spred novembra 1989. Bez havlovitého a budajkňažkovského utvrdzovania ako sa tu nedemokraticky  žilo. Bez bájok  o tom, že o občanov sa vôbec nestarala istá štátostrana, jej papaláši videli len seba.

Teda aj Ty, konkrétny dôchodca pokiaľ nepovieš  áno koncu tohto nebývalého marazmu, tomuto zlu, vedz, že si tým stále viac prehlbuješ svoju beznádej.  Mysli na to, že sa Ťa to bytostne dotýka. Práve Tvoj hlas rozhodne, musí rozhodnúť. Vodkou podliaty Heger s Matovičom a spol. nie je žiadne dobré riešenie.

Aj Vy milí podnikatelia si zrejme stále viac uvedomujete, že realita každodenného života sa rapídne mení a všetko speje k Vášmu zániku.  Určite máte odpoveď na otázku, čo to spôsobilo, kde a kedy to bude mať reálny koniec.  To sa týka však aj lekárov, sestričiek, pedagógov, vodičov, študentov robotníkov a všetkých, ktorí sú ohrozený vývojom, ktorý smeruje každý deň k horšiemu. Týka sa to aj tých ktorým sú vaše služby smerované, teda nás všetkých.

Darmo sa obzeráme a pýtame:  Kde sa tu zjavila táto beztvará masa politikov a nimi stvorených úradníkov, ktorí dohnali celkom prosperujúci podnikateľská sektor na prah zrútenia?  Tu si musíme priamo odpovedať na otázku, či chceme byť aj ďalej súčasťou terajšieho  trendu, kde plníme len úlohu mlčiacej väčšiny s ktorou niekto cielene manipuluje. Na to aby si napchal svoje vrecká na náš úkor.

Aký zmysel dávajú pre Vašu konkrétnu podnikateľskú činnosť priam chrapúnske a nezmyselné protiruské sankcie. Na čo sa musí do podnikania pliesť politika, ktorá bráni slobodnému rozvoju ekonomiky a hospodárstva. Veď tieto sankcie sú čisto hospodárska vojna zameraná na likvidáciu Slovanov. Vojna, ktorá nás priamo ničí. Tým trpíme za záujmy iných.

Oblasť Vášho pôsobenia zasahuje do života obrovského počtu pracujúceho obyvateľstva. Ich účasť na referende, hlas každého z nich má silu ovplyvniť jeho výsledok. Ak sa nedostavíme, lebo „ mňa sa to netýka“ bude to prehra nás všetkých!

Ak sa teda pripoja svojim áno aj všetci tí, ktorí sú priamo ohrození nebezpečnou politikou súčasnej vládnej mašinérie, je tu reálne šanca o jeden Váš hlas preklenúť magickú päťdesiatku  a tak dosiahnuť,  aby ste sa aj Vy osobne pričinili, že takto sa vyhodíme  na  smetisko dejín chunta, ktorá vzišla po februári 2020.    Ktorá príliš negatívne a kruto zasiahla do života mnohých z nás.

Všetci máme vážny tromf vo svojich  rukách. Nech rozum vedie Vaše kroky na  uplatnenie  hlasu ktorým prispejeme k odhodlaniu na zmenu, ktorá návratom demokracie umožní zlepšenie v živote každého z nás.

V tom si vzájomne  držme všetky palce…