Na to rozcestie ho doviedla cesta istých beztvarých indivíduí, ktoré sa poskladali po februári 2020. Tvárili sa, že sú nová forma lepšieho, čo malo vystriedať dovtedajšiu, relatívne dobre prosperujúcu spoločenskú atmosféru, kde sa celkom prirodzene mohli objaviť aj isté nie v plnom rozsahu akceptovateľné prvky. Výkon vládnej moci v tak rôznorodej spoločnosti, akou je slovenská pospolitosť takú možnosť a pluralitu musel zákonite prinášať.
Ako šiel čas, do spoločenského povedomia sa začalo predierať poznanie, že realita nášho každodenného života sa začala meniť a to zásadne a k horšiemu. Začali sme vnímať, že pod taktovkou nového šéfdirigenta opojeného prisilným mandátom spoločnosť vkročila do nevej éry bez nadviazania na také zásadné prvky demokratických fenoménov, na aké bol národ zvyknutý. Jednoducho sa nenápadne a postupne začal meniť prístup k výkonu voľbami zverenej moci.
Zrazu sa dalo dosádzať do čela štátnych inštitúcií len ľudí vyberaných z víťazných volebných košiarov, bez ohľadu na ich kvalifikáciu, odbornosť a prax, bez ohľadu na to, že okrem spoločenských začali vznikať aj nezanedbateľné hospodárske škody. Nás všetkých.
Najmarkantnejšie to je vidieť na tom spoločensky najcitlivejšom mieste. Kde bez hanby, priam chrapúnsky sa do čela finančnej mašinérie štátu sama dosadila persóna, ktorá sa krátko predtým s plnou vážnosťou chválila, že nie je schopná spravovať ani rodinný majetok, radšej ho zverila do opatery svojej Pavlínke.
Tie temer tri roky bašovania politických naničhodníkov dostali tento štát do zúfalej situácie.
Hoci si to až tak akútne neuvedomujeme , tí ktorí sú v priam bezvýchodiskovej situácii už priamo na svojej koži začínajú pociťovať, že je zle a že bude ešte horšie. Na nich už teda nemôže pôsobiť fenomén ľahostajnosti, títo už nemôžu hovoriť, že sa ich to netýka.
A tak práve referendum ktoré sa bude konať v sobotu 21.1.2023 bude ich skúškou. Bude skúškou všetkých tých, na ktorých priamo dopadá doterajšie šafárenie novodobej politickej chunty. Tej, ktorá sa skrývala za prázdne sľuby o očiste spoločnosti.
Očiste od čoho? Od tých kiskovytých výmyslov o vládou organizovanej zločineckej mafii. Od cielených výtvorov zhotovovaných na politickú objednávku. Pod krycím znakom odviazaných rúk. Určenej pre istých konkrétnych dobrodruhov pôsobiacich v postavení čurillovských vyšetrovateľov NAKA, špeciálnych prokurátorov vedených arcikurátorom Lipšicom, históriou usvedčeného pijana Hrubalu a či tej rohatej stvory kozatej?
Takto sa tých vyššie proklamovaných päťdesiat na päťdesiat stáva celospoločenskou veľmi vážnou témou a zároveň existenčnou skúškou.
A aj ten jeden, jediný Váš hlas každého z nás je ten rozhodujúci na odpoveď, či má ísť tento štát stále viac k horšiemu a horšiemu scenáru a vyústením, ktoré bude nás všetkých veľmi bolieť.
Tí z nás, ktorí bližšie sledujeme realitu a skutočný stav, v akom sa Slovensko ocitlo si kladieme zásadnú otázku a to: Ako je možné, že sa veci dostali až tak hlboko pod čiaru ponoru?
Odpoveď je priam hrozivá. Núka sa poznanie, že to začalo už samotnou voľbou Kisku, následne cieleným a programovo pripraveným využitím plánovane rozdúchanej protivládnej atmosféry po vražde novinára hnanej až do krajnosti. Nastúpený trend „ bezkrvavej slovenskej majdanizácie“ bol zameraný za použitia finančných stimulov na zmenu vládnej garnitúry a dosadenie vlastných poslušných figúr. Z úzadia sa nám vynorila skládková špecialistka Zuzana a následne borec, ktorý objavoval majetok SR aj tam, kde nebol. Tento príbeh so zlým koncom už vlastne všetci poznáme.
Aj keď sa tvrdí, že sa všetko vždy samé na dobré obráti, platí to len v rozprávkach. Naša súčasná realita je iná. Precitnutie národa z dnešnej letargie sa dá dosiahnuť len pričinením každého z nás.
Predovšetkým občania musia docieliť okamžité zamedzenie nekontrolovateľného šafárenia s financiami nás všetkých. Priam desivo musia pôsobiť zverejnené informácie o enormnom náraste štátneho dlhu. Kým za vlády Roberta Fica bol tento dlh niečo cez osem miliárd euro, v súčasnosti sa tento dlh prehupol cez 12 miliárd euro. Tak obrovský nárast za dva roky. Výhovorky na covid sú alibistické, veď každý z nás plače, že štát jemu konkrétne v ničom nepomohol. Kde sú teda tie naše peniaze?
Niekde sa stala vážna chyba. Na jej odhalenie je treba získať potrebné konkrétne informácie a ustálenie akým spôsobom tu bolo nehospodárne nakladané so zverenými financiami. Až potom, keď nastúpi zákon sa verejnosť dozvie o bezbrehom bašovaní súčasnej vládnej kamarily. Verejnosť zistí, že kruto doplatila na svoju blahosklonnosť, keď tolerovala capa vo finančnej záhrade a rôzne bábkoherečky pri koryte. Tie peniaze bude treba vrátiť aj nehoráznymi úrokmi.
Pokiaľ sú teda nanajvýš nespokojní dôchodcovia, je tu konkrétny recept na začatie riešenia každého z nich v jeho beznádejnej situácii. Ako najviac dotknutý si určite kladieme otázky o potrebe nákupu amerických superstíhačiek potrebných pre obranu nášho slovenského neba, o naďovej radodajnosti východným susedom, jeho výberu a nákupu osemkolesových švédskych tátošov. To všetko na to, aby ste ako dôchodcovia mali bezvojnovú a bezpečnú starobu. Mierovú. Čo aj bez liekov a náležitého lekárskeho ošetrenia, s prázdnym žalúdkom, bez svetla v nekúrených príbytkoch, čakajúc na záver svojho životného príbehu. Taký ste si však určite nepredstavovali. Najmä tí, ktorí celý svoj život prežili v plnej kvalite, vnímajúc aj zmysluplné a pre život bežného človeka plnohodnotné obdobie spred novembra 1989. Bez havlovitého a budajkňažkovského utvrdzovania ako sa tu nedemokraticky žilo. Bez bájok o tom, že o občanov sa vôbec nestarala istá štátostrana, jej papaláši videli len seba.
Teda aj Ty, konkrétny dôchodca pokiaľ nepovieš áno koncu tohto nebývalého marazmu, tomuto zlu, vedz, že si tým stále viac prehlbuješ svoju beznádej. Mysli na to, že sa Ťa to bytostne dotýka. Práve Tvoj hlas rozhodne, musí rozhodnúť. Vodkou podliaty Heger s Matovičom a spol. nie je žiadne dobré riešenie.
Aj Vy milí podnikatelia si zrejme stále viac uvedomujete, že realita každodenného života sa rapídne mení a všetko speje k Vášmu zániku. Určite máte odpoveď na otázku, čo to spôsobilo, kde a kedy to bude mať reálny koniec. To sa týka však aj lekárov, sestričiek, pedagógov, vodičov, študentov robotníkov a všetkých, ktorí sú ohrozený vývojom, ktorý smeruje každý deň k horšiemu. Týka sa to aj tých ktorým sú vaše služby smerované, teda nás všetkých.
Darmo sa obzeráme a pýtame: Kde sa tu zjavila táto beztvará masa politikov a nimi stvorených úradníkov, ktorí dohnali celkom prosperujúci podnikateľská sektor na prah zrútenia? Tu si musíme priamo odpovedať na otázku, či chceme byť aj ďalej súčasťou terajšieho trendu, kde plníme len úlohu mlčiacej väčšiny s ktorou niekto cielene manipuluje. Na to aby si napchal svoje vrecká na náš úkor.
Aký zmysel dávajú pre Vašu konkrétnu podnikateľskú činnosť priam chrapúnske a nezmyselné protiruské sankcie. Na čo sa musí do podnikania pliesť politika, ktorá bráni slobodnému rozvoju ekonomiky a hospodárstva. Veď tieto sankcie sú čisto hospodárska vojna zameraná na likvidáciu Slovanov. Vojna, ktorá nás priamo ničí. Tým trpíme za záujmy iných.
Oblasť Vášho pôsobenia zasahuje do života obrovského počtu pracujúceho obyvateľstva. Ich účasť na referende, hlas každého z nich má silu ovplyvniť jeho výsledok. Ak sa nedostavíme, lebo „ mňa sa to netýka“ bude to prehra nás všetkých!
Ak sa teda pripoja svojim áno aj všetci tí, ktorí sú priamo ohrození nebezpečnou politikou súčasnej vládnej mašinérie, je tu reálne šanca o jeden Váš hlas preklenúť magickú päťdesiatku a tak dosiahnuť, aby ste sa aj Vy osobne pričinili, že takto sa vyhodíme na smetisko dejín chunta, ktorá vzišla po februári 2020. Ktorá príliš negatívne a kruto zasiahla do života mnohých z nás.
Všetci máme vážny tromf vo svojich rukách. Nech rozum vedie Vaše kroky na uplatnenie hlasu ktorým prispejeme k odhodlaniu na zmenu, ktorá návratom demokracie umožní zlepšenie v živote každého z nás.
V tom si vzájomne držme všetky palce…