Bezhraničná arogancia Matoviča a ministra Naďa

V tých najťažších chvíľach pre Slovensko je priam neuveriteľné, koľko arogancie a cynizmu je vo vrcholových predstaviteľoch vlády.

Najnovšie to potvrdzuje tragický prípad 35-ročného slovenského vojaka Juraja Kemlágeho, ktorý zomrel na Covid v karanténnom centre vo vojenskom výcvikovom centre Lešť.

Vojakovi napriek veľmi vážnemu stavu nebola poskytnutá adekvátna zdravotná starostlivosť, neposlali ho do nemocnice a jeho manželka tvrdí, že mu neboli ani predpísané antibiotiká, lebo lekárka “nemala e-recept”.

Vojak Juraj dostal paralén a vitamíny… a o pár dní v bolestiach zomrel. Otec dvoch detí. Takto sa stará Naďova armáda o svojich vojakov.

A viete, čo je na tom najhoršie? Tá nekonečná arogancia, s ktorou reagoval na úmrtie minister obrany Jaroslav Naď. Odcitujem jeho slová: „Rozumiem emóciám pozostalej pani manželky. Ale, jednoducho, konšpirátori majú ďalšieho Lučanského. Neskutočné…“.

Zázrak tisícročia bude, keď ministri Krajči a Krajniak prídu konečne k rozumu.

V takejto chvíli má Jaroslav Naď potrebu nielen si kopnúť do svojho zosnulého vojaka a jeho rodiny, ale aj do Milana Lučanského, ktorý zomrel vinou štátu. Mňa z toho cynizmu mrazí. Už tomu chýbalo len to, aby všetkých nazval “opicami”, ako má vo zvyku.

Minister Naď má dosť miliónov na to, aby nakupoval americké vrtuľníky a izraelské radary, ale na to, aby sa postaral o zdravie slovenských vojakov, ktorí sa nakazili pri výcviku – na to tých pár eur nenájde.

Nechajú vojaka umrieť na ubytovni, nevezmú ho do nemocnice, nedajú mu antibiotiká, neskúsia Ivermektín, nesnažia sa liečiť… Nie, oni sa na to celé vykašľú a potom zronenej manželke odkazujú, že “je neskutočné”, že si vôbec otvorila ústa. A dobre že nevyhlásia aj smrť vojaka za “konšpiráciu”!

Predstavte si, že by teraz niekto zabil nejakého novinára a minister by si arogantne odfrkol – že pcha, zase majú médiá “ďalšieho Kuciaka”. Len si to predstavte.

Naď urobil to isté – akurát nie vo vzťahu k novinárovi, ale vo vzťahu k zosnulému vojakovi a policajnému generálovi. A tak to nikto nerieši. Lebo hrdinovia ako Lučanský môžu umierať. A o vojakov sa netreba starať. Celé zle.

Vyslovujem úprimnú sústrasť rodine vojaka, ktorý zomrel kvôli neschopnosti tohto štátu – mrzí ma to o to viac, keď vidím tú aroganciu, ktorá toto úmrtie sprevádzala.

V smutnom svetovom rebríčku v počte úmrtí na Covid je Slovensko na čele, čo svedčí o neschopnosti Matovičovej vlády. Ale keby existoval rebríček štátov podľa arogancie, s akou komunikujú otázky pandémie, tak by sme boli s Matovičom a Naďom naveky šampióni – a toto nie je otázka nulových schopností, ale nulovej morálky.

Pán Naď, po takýchto necitlivých reakciách by ste mohli zvážiť, či už nestačilo – nadávať ľuďom do “opíc”, kopať do Milana Lučanského a ešte aj ponižovať rodinu vlastného zosnulého vojaka… nebolo toho už dosť?

Pavlína Matovičová sa nabalila na úkor drobných investorov, Arca Capital skončila v rešrukturalizácii

Súvisiace články

Používame cookies aby sme pre vás zabezpečili ten najlepší zážitok z našich webových stránok. OK Viac info

Cookies