Populárny slovenský spisovateľ bestsellerov a dlhoročný detektív komentuje politizáciu bezpečnostných zložiek po nástupe Matovičovej vlády a vlastný vyhadzov z ministerstva vnútra.
Slovensko zažíva najmasovejšie politické čistky a personálne rošády, aké tu kedy po voľbách boli. Je logické, že také významné, médiami a verejnosťou sledované ministerstvo, akým ministerstvo vnútra dozaista je, nemohlo týmto procesom uniknúť. Dotkli sa aj mojej osoby, no nie spisovateľskej, ale policajnej. Ale pretože všetko so všetkým súvisí a moja literárna činnosť je priamo závislá od policajnej, rozhodol som sa obrátiť na verných čitateľov a dezinformácie, tak razantne a škodoradostne šírené médiami, uviesť na poriadok.
Oficiálnym dôvodom môjho prepustenia z ministerstva bolo, že z dôvodu organizačných zmien malo byť v krátkom čase moje pracovné miesto zrušené. Ale z médií som sa dozvedel, že dôvodom môjho prepustenia bolo, že som nič nerobil a iba som si chodil po výplatu. Toto o mne povedal minister, ktorý sa odmietol so mnou stretnúť osobne, ktorého ani nezaujímalo, čo som v skutočnosti robil, čomu som sa venoval, na čom všetkom som sa podieľal, aké bolo moje poslanie.
Na vysvetlenie stačí uviesť pár faktov:
Žijeme v 21. storočí a pojem home office, čiže práca z domu, je bežnou súčasťou organizácie práce v mnohých firmách a inštitúciách. O tom by mali vedieť aj ministri a im na roveň postavení odborníci.
O tom, čo som naozaj robil, písať nemôžem, na mnohé sa vzťahuje služobné tajomstvo, ale aj keby nie, nechce sa mi, lebo rozsahom by to bol ďalší román, a štváčom, akokoľvek horlivým, sa vo mne pocit viny vyvolať nepodarilo. Stačí, keď prezradím, že v polícii som odpracoval 35 rokov a 280 dní. Za toto obdobie som bol za vykonanú prácu 63-krát odmenený peňažnou odmenou, dostal som 3 písomné pochvaly, 2 vecné dary, 2 medaily prvého stupňa a bol som 3-krát mimoriadne povýšený. Počas mojej kariéry sa na poste ministra vnútra vystriedalo 16 ministrov, pätnásť, asi diletantov, bolo s mojou prácou spokojných, jeden, zjavne odborník, nespokojný. Myslím si, že práve ten, čo ma pozná najmenej, má najmenšie právo ma hodnotiť.
Od dnešného dňa presne o 35 rokov a 280 dní sa ja jeho spýtam, koľko rokov odpracoval v polícii, koľko vydržal, čo dobré spravil pre policajtov, na čo môže byť pyšný, aký bol jeho prínos pre políciu a spoločnosť. Na odpoveď som veľmi zvedavý, hoci si ju viem domyslieť už teraz.
Moje prepustenie z práce je jedna vec, a v rámci subordinácie musím uznať, že je právom každého nového ministra, aby si svoj najbližší pracovný kolektív vyskladal z ľudí podľa vlastného uváženia. Iná vec je, akým spôsobom celá kauza vznikla a akým spôsobom sa medializovala. Našiel sa policajt, kolega z ministerstva, ktorý využil môj odchod do dôchodku, spracoval správu plnú klamstiev, nenávisti, závisti, zloby a s judášskym úškľabkom ju za tridsať strieborných posunul médiám. No a tie po nej lačne chňapli, veď je leto, uhorková sezóna, a šírili ju spôsobom typickým pre naše médiá. Na jeho adresu môžem povedať iba jedno: ľudská zloba a závisť nepoznajú hranice, ale odpúšťanie je výsadou kráľov. Prajem mu, aby sa mu na konci jeho kariéry dostalo viac úcty ako mne.
Čitatelia mi kladú hlavne dve otázky, či sa budem brániť súdnou cestou a či kauza nejako ovplyvní moje písanie, dokonca či prestanem písať. Odpoviem jasne a stručne. Nebudem sa brániť súdnou cestou, ja nie som politik, aby som svoju česť musel obhajovať na súde, ja som slušný človek aj bez súdneho rozhodnutia. Nie, neprestanem písať, práve naopak, udalosti posledných dní mi samy ponúkajú nové a nové námety na ďalšie znamenité romány, takže to využijem a určite budem v písaní pokračovať.
Vážení verní čitatelia Dominika Dána, upokojte sa, na mojom charaktere sa nič nemení, stal som sa iba obeťou normálnej závisti a ľudskej nevraživosti, ktorej je v polícii v poslednom období tak nenormálne veľa, viac ako odbornosti. Pri čítaní novinových správ a článkov na sociálnych sieťach použite zdravý rozum a nie emócie. Sami zistíte, kde je pravda. Akékoľvek vysvetľovanie a obhajovanie nie je potrebné, veď Richarda Krauza dobre poznáte. Je podľa Vás naozaj taká sviňa darmožráčska, ako sa o ňom nepriamo vyjadril nový minister a zakomplexovaný zákerný kolega? Myslím si, že s odpoveďou, moji verní čitatelia, nebudete mať problémy.
Všetkým Vám prajem príjemné letné čítanie a veľa napínavých zážitkov pri rozpletaní klbka zmijí a, samozrejme, prajem Vám veľa trpezlivosti pri čakaní na vianočnú nádielku – máte sa na čo tešiť.
Novému ministrovi prajem v jeho práci veľa zdravia a šťastia. O jeho zdraví neviem nič, ale šťastie bude v najbližšom čase určite potrebovať.