Niektorí sa pýtali, že kde je premiér Eduard Heger a prečo sa ešte nevyjadril k napätej situácií na Ukrajine, možnej prítomností tisícky vojakov NATO na Slovensku a k hlavnej téme týchto dní k okupačnej zmluve s USA. Ťažko pochopiť čo od hovorcu vlády čakali, ale dnes uzrela svetlo sveta jeho laická kázeň: “Fico a spol. ťahajú Slovensko z NATO i EÚ. My im to nedovolíme!”
Po prečítaní kázne tohto laického kazateľa by pokojne stačilo napísať názov českého filmu “Ještě větší blbec, než jsme doufali”, ale keďže ide o premiéra Slovenskej republiky, ktorého služba smrdí posluhovaním cudzej veľmoci, tak si táto znôška nezmyslov (ne)zaslúži pár riadkov navyše.
Vraj mierna prevaha, pochop 44,1 percent opýtaných, považuje za agresora na rusko-ukrajinskej hranici USA a NATO, čo Heger vysvetľuje klasickým mainstreamovým slovníkom, že za to môžu konšpirácie a parlamentná opozícia, ktorá dnes “Slovensko ťahá z Európskej únie a NATO”, samozrejme, podľa vzoru rokov minulých padajú v kázni aj slová ako korupcia, či extrémizmus.
Ukrajina je podľa Hegera nástrojom opozície pomocou, ktorej mobilizuje svojich voličov, ak by sa Heger pozrel na prieskumy verejnej mienky, ktoré jeho vláde namerali vyše 80 percentnú nedôveru, a to už pred konfliktom na Ukrajine, tak by možno pochopil, že nejaká mobilizácia voličov opozície nie je nutná a jediné čo mu zachránilo premiérsku stoličku je alibistické rozhodnutie prezidentky Zuzany Čaputovej, ktorá veľmi iniciatívne a ochotne poslala referendum o predčasných voľbách na Ústavný súd.
Stoličky na Úrade vlády nerozkolísala situácia na Ukrajine, ale najmä nekompetentnosť vlády, ktorej členov inak ako idioti nemožno pomenovať a korupcia, ktorá smrdí rovnako ako za bývalých vlád, či dokonca “naši ľudia” v otázke pedofílie, alebo machinácie pri verejnom obstarávaní, a to o papalášskych výnimkách už ani nehovoriac.
Ťahá nás odpor voči obrannej dohode s USA a vstupu vojsk NATO na Slovensko von z Aliancie a Únie? Ak Heger aplikuje namiesto rannej kávy vodku ako odporúčal deťom na promo akcii, tak s cirhózou pečene a poslúchaním ministrov Jaroslava Naďa a Ivana Korčoka, ktorí sa už tešia do Spojených štátov naozaj kráčame z NATO a Európskej únie. Ale nie každý Slovák má problém s alkoholom a triezvy človek situáciu musí vnímať úplne inak.
Francúzsko, Nemecko, Belgicko, Taliansko a ďalší naozaj veľký hráči Únie či Aliancie sa snažia diplomaciou zabezpečiť mier na východe Európy. Nemci pošlú Ukrajine prilby namiesto munície, Maďarsko odmieta ďalšie cudzie vojská na svojom území a je im jedno, že ide o vojakov spojeneckej Aliancie, Rumuni skúšajú odstúpiť od bilaterálnej dohody s USA, ktorú Heger poslušne vo svojej kázni háji. Podľa hovorcu vlády Hegera v “NATO platí: jeden za všetkých, všetci za jedného”, ale proti jednote spojencov z Európy ide práve jeho vláda.
Ak Heger chce dosiahnuť konsenzus v zahraničnej politike, tak v prvom rade by si pri pohári vodky mal naštudovať historickú skúsenosť Slovenska, keď to boli práve spojenci, ktorí národu podrazili nohy. Konsenzom v zahraničnej politike by malo byť v prvom rade uvedomenie si, že aj náš spojenec môže byť agresorom.
Heger a ďalší členovia, ktorých dal dokopy Igor Matovič si to neuvedomia, a tak potrebujú vo svojej jednoduchosti jednoduché odpovede, a to aj na otázku “kto je spojenec a kto je agresor?”.