Prí­pad pro­ku­rá­to­ra JUDr. Jo­ze­fa Mam­rá­ka  – va­ro­va­nie z mi­nu­los­ti

Prí­pad pro­ku­rá­to­ra JUDr. Jo­ze­fa Mam­rá­ka je ukáž­ko­vým prík­la­dom to­ho, kam mô­že viesť naiv­ná pred­sta­va or­gá­nov čin­ných v tres­tnom ko­na­ní a sú­dov o tom, že ka­júc­nik ne­má dô­vod kla­mať a že je­ho neo­ve­re­né tvr­de­nia sa mô­žu stať skut­ko­vým zis­te­ním, na kto­rom mož­no vzniesť ob­vi­ne­nie. Prí­pad pro­ku­rá­to­ra JUDr. Jo­ze­fa Mam­rá­ka pre­to va­ru­je pred preh­na­nou mo­ti­vá­ciou or­gá­nov čin­ných v tres­tnom ko­na­ní pri vzná­ša­ní ob­vi­ne­ní.

JUDr. Jo­zef Mam­rák (1948 – 2018) bol dl­ho­roč­ný pro­ku­rá­tor a pô­so­bil aj ako šéf (kraj­ský pro­ku­rá­tor) Kraj­skej pro­ku­ra­tú­ry Nit­ra. Nik­dy pro­ti ne­mu ne­bo­lo ve­de­né tres­tné stí­ha­nie a ani dis­cip­li­nár­ne ko­na­nie, pri­čom do dô­chod­ku (rok 2011) od­išiel s čis­tým ští­tom a dob­rou po­ves­ťou.

V ro­ku 2013 však dob­ré me­no, česť a po­vesť JUDr. Jo­ze­fa Mam­rá­ka vý­raz­ne naštr­bil ka­júc­nik Ján Kraj­čík a hlav­ne vy­šet­ro­va­teľ a pro­ku­rá­tor Úra­du špe­ciál­nej pro­ku­ra­tú­ry, kto­rí vy­vi­nu­li až preh­na­nú ak­ti­vi­tu pri za­dr­ža­ní a nás­led­nom vzne­se­ní ob­vi­ne­nia JUDr. Jo­ze­fo­vi Mam­rá­ko­vi a to bez to­ho, aby vý­po­veď ka­júc­ni­ka riad­ne pre­ve­ri­li pred vzne­se­ním ob­vi­ne­nia, ho­ci tak po­ľah­ky moh­li uro­biť.

Ka­júc­nik, sve­dok Ján Kraj­čík (je­ho tres­tné stí­ha­nia bo­li od­lo­že­né ako od­me­na za ob­jas­ne­nie via­ce­rých káuz) vy­po­ve­dal pred vzne­se­ním ob­vi­ne­nia viac­krát a ob­sia­hlo (vo via­ce­rých dňoch, keď neus­tá­le dopĺňal, roz­ši­ro­val a pre­ci­zo­val svo­ju sve­dec­kú vý­po­veď – pos­tup­né, viac­dňo­vé vý­po­ve­de ka­júc­ni­kov bo­li bež­né aj v ro­ku 2020 a aj v ro­ku 2020 bo­lo bež­né, že si ka­júc­nik na nej­aký sku­tok, či pá­cha­te­ľa zá­zrač­ne spo­me­nul až po nie­koľ­kých svo­jich vý­po­ve­diach a to čas­to aj s viac­me­sač­ným od­stu­pom).

Ka­júc­nik Ján Kraj­čík vo svo­jich vý­po­ve­diach uvá­dzal nap­rík­lad, že oso­ba V.M. ho po­sie­la­la na rôz­ne stret­nu­tia s rôz­ny­mi oso­ba­mi, kto­rým od­ov­zdá­val fi­nan­čnú ho­to­vosť od 50.000 euro do 100.000 euro a uve­de­né oso­by na op­lát­ku pos­ky­to­va­li V.M. in­for­má­cie, pri­čom stret­nu­tia sa od­oh­rá­va­li na rôz­nych mies­tach. Na pod­net V.M. si ro­bil z uve­de­ných stret­nu­tí zvu­ko­vý zá­znam, aby si tak za­bez­pe­či­li kom­pro­mi­tu­jú­ci ma­te­riál. Tak­to si V.M. za­bez­pe­čo­val kom­pro­mi­tu­jú­ci ma­te­riál na veľ­mi vy­so­ko­pos­ta­ve­né oso­by zo súd­nic­tva, pro­ku­ra­tú­ry, po­lí­cie ako aj štát­nej sprá­vy. V.M. mu (ka­júc­ni­ko­vi) vďa­ka to­mu za­bez­pe­čil aj pre­pus­te­nie z väz­by. Uvie­dol, že má za­chy­te­ný roz­ho­vor me­dzi ním a jed­ným dok­to­rom, kto­rý v tom ča­se pra­co­val v jus­tí­cii a na uve­de­ných nah­ráv­kach je za­zna­me­na­né ako mu (ka­júc­nik) no­sí úp­la­tok vo vý­ške od 20.000 euro do 30.000 euro, za čo dok­tor za­bez­pe­čo­val pre V.M. ve­ci, nap­rík­lad tres­tné stí­ha­nie ne­ja­kých osôb ako aj in­for­má­cie o tres­tných ko­na­niach osôb, kto­rých sa chcel V.M zba­viť. Uvie­dol, že mo­men­tál­ne dis­po­nu­je štyr­mi nah­ráv­ka­mi, kto­ré vy­dá­va po­lí­cii a po­pí­sal ob­sah jed­not­li­vých nah­rá­vok.

Vo svo­jej ďal­šej vý­po­ve­di už sve­dok Ján Kraj­čík pri­ra­dil k ozna­če­niu „dok­tor“ me­no pro­ku­rá­to­ra JUDr. Jo­ze­fa Mam­rá­ka. Uvie­dol, že pr­vý zvu­ko­vý zá­znam je z de­cem­bra ro­ku 2008, z kan­ce­lá­rie na ran­či Boj­na a je tam za­chy­te­ný roz­ho­vor me­dzi ním a JUDr. Mam­rá­kom pro­ku­rá­to­rom Kraj­skej pro­ku­ra­tú­ry Nit­ra, kde ka­júc­nik na po­kyn V.M. zis­ťu­je od JUDr. Mam­rá­ka, ke­dy pôj­de J.M. do väz­by a pop­ri tom od­ov­zdal JUDr. Mam­rá­ko­vi obál­ku s fi­nan­čnou ho­to­vos­ťou čo ma­lo byť pod­ľa V.M. „via­noč­né“. Ján Kraj­čík tak­tiež vy­po­ve­dal, že dal JUDr. Mam­rá­ko­vi mo­bil­ný te­le­fón. S JUDr. Mam­rá­kom, V.M. sa stret­li už aj pred­tým na ben­zí­no­vej pum­pe, pri­čom V.M. tam do­ho­dol s JUDr. Mam­rá­kom, že ak bu­de tre­ba nie­čo rie­šiť, tak to bu­dú rie­šiť cez ne­ho (sved­ka Já­na Kraj­čí­ka). Nás­led­ne V.M. od­ov­zdal JUDr. Mam­rá­ko­vi fi­nan­čnú ho­to­vosť, pri­čom žia­dal od JUDr. Mam­rá­ka zis­ťo­vať, či vy­die­ra­nie a ne­ja­ké DPH, kto­ré bo­li na J.M. nes­ta­čia na to, aby bol za­tvo­re­ný. Sve­dok po­pí­sal aj ďal­šie stret­nu­tie, kde JUDr. Mam­rá­ko­vi od­ov­zdal obál­ku, kde sa ma­li na­chá­dzať ve­ci oh­ľad­ne DPH a J.M. Dal­šia zvu­ko­vá sto­pa je pod­ľa sved­ka tá, keď od­ov­zdal JUDr. Mam­rá­ko­vi ho­to­vosť vo vý­ške 20.000 euro a nás­led­ne sa ho spý­tal čo má pre V.M. na čo mu JUDr. Mam­rák po­ve­dal, že J.M. bu­de naj­nes­kôr v mar­ci vo väz­be. JUDr. Mam­rák ďa­lej po­ve­dal, že sú za­bez­pe­če­né do­mo­vé pre­hliad­ky.

Sve­dok Ján Kraj­čík ďa­lej pod­rob­ne vy­po­ve­dal aj o ďal­ších stret­nu­tiach s JUDr. Mam­rá­kom, kde mu od­ov­zdá­val obál­ky od V.M. s fi­nan­čnou hoto­vos­ťou s tým, že ich stret­nu­tie sa ma­lo od­oh­rať v bu­do­ve kraj­skej pro­ku­ra­tú­ry a tý­ka­lo sa väz­by J.M. Ďal­šie stret­nu­tia me­dzi ni­mi sa tý­ka­li aj to­ho, že JUDr. Mam­rák chcel od ne­ho od­kú­piť nah­ráv­ky ich roz­ho­vo­rov.

V ďal­šej svo­jej vý­po­ve­di sve­dok Ján Kraj­čík uvie­dol, že tr­vá na svo­jich pred­chá­dza­jú­cich vý­po­ve­diach, pri­čom vy­slo­ve­ne zdô­raz­nil, že oso­bu, kto­rú v pr­vot­nej vý­po­ve­di nazvý­va dok­tor je JUDr. Mam­rák.

Sve­dok Ján Kraj­čík JUDr. Jo­ze­fa Mam­rá­ka nás­led­ne opoz­nal aj pri re­kog­ní­cii oso­by pod­ľa fo­tog­ra­fií.

Z pred­bež­né­ho vy­jad­re­nia znal­ca Ústa­vu kri­mi­na­lis­ti­ky a kri­mi­no­ló­gie Bra­tis­la­va vy­ply­nu­lo, že ne­bo­li zis­te­né sto­py po elek­tro­nic­kom stri­hu či inej tech­nic­kej ma­ni­pu­lá­cii ale­bo edi­to­va­ní sig­ná­lu za úče­lom poz­me­ne­nia ob­sa­hu nah­ráv­ky. Pred­bež­né skú­ma­nie po­zi­tív­ne iden­ti­fi­ko­va­lo Ján Kraj­čí­ka ako oso­bu ozna­če­nú v nah­ráv­kach. K oso­be os­lo­vo­va­nej ako „pán dok­tor“, kto­rú sve­dok Ján Kraj­čík ozna­čil ako oso­bu JUDr. Jo­ze­fa Mam­rá­ka sa v pred­bež­nom vy­jad­re­ní kon­šta­tu­je, že do­te­raz vy­ko­na­ným skú­ma­ním je veľ­mi prob­le­ma­tic­ké iden­ti­fi­ko­vať oso­bu z dô­vo­du od­liš­nos­ti re­čo­vých at­ri­bú­tov s tým, že naj­vhod­nej­ším rie­še­ním je vy­ho­to­ve­nie po­rov­ná­va­cej vzor­ky. Ne­bo­lo mož­né vy­lú­čiť, že nah­ráv­ky bo­li vy­ho­to­ve­né pod­ľa dop­re­du nap­lá­no­va­né­ho sce­ná­ru s nie­kým iným ako bo­lo dek­la­ro­va­né.

Fak­tic­ky iba na pod­kla­de toh­to dô­kaz­né­ho sta­vu (len sia­hodl­hé opa­ko­va­né vý­po­ve­de ka­júc­ní­ka a pred­bež­né zna­lec­ké vy­jad­re­nie, kto­ré vo vzťa­hu k JUDr. Jo­ze­fo­vi Mam­rá­ko­vi nič ne­do­ka­zo­va­lo; prá­ve nao­pak), bol JUDr. Jo­zef Mam­rák za­dr­ža­ný ako po­doz­ri­vý (iš­lo o nez­my­sel­ný zá­sah tzv. kuk­lá­čov vo­či vte­dy 65 roč­né­mu už bý­va­lé­mu pro­ku­rá­to­ro­vi, kto­rý sa zdr­žia­val v mies­te svoj­ho tr­va­lé­ho po­by­tu a bol pre po­lí­ciu ke­dy­koľ­vek dos­tup­ný) a ce­lá vec bo­la prak­tic­ky ih­neď me­dia­li­zo­va­ná s uve­de­ním pl­né­ho me­na JUDr. Jo­ze­fa Mam­rá­ka ako aj ob­sa­hu zvu­ko­vých nah­rá­vok. Tak ako aj v ro­ku 2020, aj pri za­dr­ža­ní JUDr. Jo­ze­fa Mam­rá­ka bo­li prí­tom­ní no­vi­ná­ri, kto­rí zo za­dr­ža­nia vy­ho­to­vo­va­li fo­tog­ra­fie, pri­čom z nes­kor­šie­ho súd­ne­ho spo­ru o ochra­nu osob­nos­ti ne­po­chyb­ne vy­ply­nu­lo, že no­vi­ná­ri ve­de­li dop­re­du nie­len o za­dr­ža­ní, ale dis­po­no­va­li eš­te pred vzne­se­ním ob­vi­ne­nia aj zvu­ko­vý­mi nah­ráv­ka­mi, kto­ré vy­dal ka­júc­nik Ján Kraj­čík, z kto­rých nás­led­ne mé­diá aj ci­to­va­li (ti­tul­ky v mé­diách „za­dr­ža­ný ex – pro­ku­rá­tor“, „úp­lat­ky“, „špi­na­vos­ti aké ste ne­čí­ta­li“, „pre­pi­sy kom­pro­mi­tu­jú­cich roz­ho­vo­rov“, „ex-  šé­fa pro­ku­ra­tú­ry v Nit­re za­dr­ža­li. Us­ved­ču­jú ho aj taj­né zá­zna­my, re­dak­cia ich zís­ka­la“ – všet­ko sa­moz­rej­me spo­je­né s fo­tog­ra­fiou za­dr­ža­né­ho – po­dob­nosť so za­dr­žia­va­ním osôb z ro­ku 2020 zrej­me ne­bu­de čis­to ná­hod­ná).

JUDr. Jo­zef Mam­rák bol pre­pus­te­ný zo za­dr­ža­nia na dru­hý deň po svo­jom za­dr­ža­ní a tres­tne stí­ha­ný bol na slo­bo­de. Už v pos­ta­ve­ní za­dr­ža­né­ho po­doz­ri­vé­ho pop­rel spá­chanie skut­kov, uvie­dol, že Já­na Kraj­čí­ka ne­poz­ná, nik­dy s ním ne­bol v osob­nom kon­tak­te, ka­te­go­ric­ky od­mie­tol, že by pri­jal aký­koľ­vek úp­la­tok ale­bo že by ho niek­to vy­die­ral. Ce­lé to ozna­čil za kom­plot, kto­rým mu chce niek­to pri­vo­diť tres­tné stí­ha­nie (neús­peš­ne, na­koľ­ko sa ve­ri­lo ka­júc­ni­ko­vi, pre­to­že ten ne­má dô­vod kla­mať a ne­mal dô­vod si na JUDr. Jo­ze­fa Mam­rá­ka vy­mýš­ľať).

Nas­le­do­va­lo pre­to vzne­se­nie ob­vi­ne­nia JUDr. Jo­ze­fo­vi Mam­rá­ko­vi za zlo­čin pri­jí­ma­nia úp­lat­ku pod­ľa § 329 ods. 1, ods. 2 Tr. zák., kto­ré­ho sa mal do­pus­tiť na tom skut­ko­vom zá­kla­de (ce­lý niž­šie uve­de­ný sku­tok bol iba dos­lov­ný vý­sek z vý­po­ve­de ka­júc­ni­ka, „vy­strih­nu­tá“ časť je­ho vý­po­ve­de – tak ako sa to stá­va­lo aj v ro­ku 2020), že

v pres­ne ne­zis­te­nom ča­se v ob­do­bí od ro­ku 2008 na ran­či v ob­ci Boj­ná, na pres­ne ne­zis­te­nom  mies­te v Boj­ni­ciach, v do­po­siaľ nes­to­tož­ne­nom by­te v Ša­li, v Nit­re v pries­to­roch kraj­skej pro­ku­ra­tú­ry, ako aj na ďal­ších do­po­siaľ nes­to­tož­ne­ných mies­tach Slo­ven­ska ako pro­ku­rá­tor kraj­skej pro­ku­ra­tú­ry v Nit­re v roz­po­re so zá­klad­ný­mi po­vin­nos­ťa­mi pro­ku­rá­to­ra pod­ľa § 26 ods. 1 písm. a), písm. b), písm. d), písm. e), písm. i.), písm. l) zá­ko­na č. 154/2001 Z.z. o pro­ku­rá­to­roch a práv­nych ča­ka­te­ľoch pro­ku­ra­tú­ry žia­dal a pri­jal úp­lat­ky vo vý­ške naj­me­nej 40.000 euro a to od V.M., kto­rý uve­de­né úp­lat­ky od­ov­zdá­val cez svoj­ho spros­tred­ko­va­te­ľa Ján Kraj­čí­ka za to, že do­po­siaľ ne­zis­te­ným spô­so­bom ov­plyv­ní ko­na­nie v tres­tnej ve­ci ve­de­nej na Kraj­skom ria­di­teľ­stve Po­li­caj­né­ho zbo­ru v Nit­re pod ČVS…… tý­ka­jú­ce sa osôb J.M., Mgr. J.Š, J.S. a A.M. a to v ich nep­ros­pech.

JUDr. Jo­zef Mam­rák nás­led­ne aj v pro­ces­nom pos­ta­ve­ní ob­vi­ne­né­ho dô­raz­ne pop­rel spá­chanie uve­de­né­ho skut­ku. Vý­po­ve­de ka­júc­ni­ka ozna­čil za ab­so­lút­ne nep­rav­di­vé a klam­stvo. Ce­lý prí­pad ozna­čil za vy­konštruo­va­ný, mo­ti­vo­va­ný sna­hou zne­mož­niť je­ho oso­bu a je­ho ro­di­nu. Ce­lú vý­po­veď ka­júc­ni­ka oh­ľad­ne je­ho oso­by ozna­čil za „ab­so­lút­ny nez­my­sel, lož, kto­rá ne­má lo­gi­ku a je to spros­tosť“ (sa­moz­rej­me ani te­raz mu nik­to ne­ve­ril, pre­to­že ka­júc­nik ne­má dô­vod kla­mať).

Po vzne­se­ní ob­vi­ne­nia nas­le­do­val vý­sluch ka­júc­ni­ka sved­ka Ján Kraj­čí­ka, kto­rý zotr­val na svo­jich pred­chá­dza­jú­cich vý­po­ve­diach a opä­tov­ne sa pod­rob­ne vy­jad­ro­val k to­mu ako spoz­nal JUDr. Mam­rá­ka, kde sa s ním stre­tá­val, ako a za čo mu od­ov­zdá­val fi­nan­čnú ho­to­vosť od V.M. a ako si ich stret­nu­tia nah­rá­val.

Vy­šet­ro­va­teľ vo ve­ci vy­ko­nal aj kon­fron­tá­ciu me­dzi ob­vi­ne­ným JUDr. Jo­ze­fom Mam­rá­kom a sved­kom Ján Kraj­čí­kom v rám­ci kto­rej sve­dok – ka­júc­nik na­ďa­lej tvr­dil, že JUDr. Mam­rá­ko­vi od­ov­zdá­val fi­nan­čnú ho­­to­vosť a za to od JUDr. Mam­rá­ka dos­tá­val ne­ja­ké do­ku­men­ty a od­ka­zy, kto­ré bo­li ur­če­né pre V.M. Ob­vi­ne­ný JUDr. Jo­zef Mam­rák aj v rám­ci kon­fron­tá­cie uvá­dzal, že Já­na Kraj­čí­ka nik­dy nes­tre­tol, že ide o kla­má­ra, kto­rý je nie­kým re­ží­ro­va­ný s tým, že sved­ka nik­dy ne­nav­ští­vil a ce­lé je to lož.

Nas­le­do­va­li vý­slu­chy via­ce­rých sved­kov, kto­ré nič zá­sad­né do dô­kaz­né­ho sta­vu nep­ri­nies­li. Stá­le bo­lo ob­vi­ne­nie „dr­ža­né“ iba vý­po­ve­ďou ka­júc­ni­ka a od ka­júc­ni­ka zís­ka­ný­mi zvu­ko­vý­mi nah­ráv­ka­mi po­chyb­né­ho ob­sa­hu.

Dva me­sia­ce po vzne­se­ní ob­vi­ne­nia bol vy­pra­co­va­ný zna­lec­ký po­su­dok Ústa­vu kri­mi­na­lis­ti­ky a kri­mi­no­ló­gie Bra­tis­la­va, z kto­ré­ho vy­ply­nu­lo, že hlas mu­ža, kto­rý je os­lo­vo­va­ný na nah­ráv­kach ako pán Kraj­čík, Ja­no, Jan­ko pat­rí Já­no­vi Kraj­čí­ko­vi, pri­čom na zá­kla­de ana­lýz a kom­pa­rá­cií hla­su mu­ža, kto­rý je os­lo­vo­va­ný na nah­ráv­kach ako „dok­tor“ mož­no kon­šta­to­vať, že ne­pat­rí JUDr. Jo­ze­fo­vi Mam­rá­ko­vi. Ďalej bo­lo zna­lec­kým skú­ma­ním zis­te­né, že všet­ky pred­lo­že­né nah­ráv­ky vznik­li v prie­be­hu pár dní.

Vzhľa­dom k uve­de­né­mu bol vo ve­ci opä­tov­ne vy­po­ču­tý ka­júc­nik sve­dok Ján Kraj­čík, kto­rý uvie­dol, že všet­ko čo uvie­dol ako sve­dok ne­bo­la prav­da. Ne­bo­la prav­da, že by JUDr. Jo­ze­fo­vi Mam­rá­ko­vi no­sil pe­nia­ze ale­bo dok­la­dy a ani JUDr. Jo­zef Mam­rák ne­cho­dil za ním, nik­dy sa s ním osob­ne nes­tre­tol, poz­ná ho len z vi­de­nia. Nah­ráv­ky bo­li vy­konštruo­va­né, bol tam hlas oso­by R.B., kto­rá na­po­dob­ňo­va­la hlas JUDr. Jo­ze­fa Mam­rá­ka. Všet­ky oso­by ako aj roz­ho­vo­ry uve­de­né na nah­ráv­kach bo­li vy­mys­le­né.

S pou­ka­zom na vy­ko­na­né zna­lec­ké do­ka­zo­va­nie a os­tat­nú vý­po­veď ka­júc­ni­ka bo­lo nás­led­ne tres­tné stí­ha­nie ve­de­né pro­ti JUDr. Jo­ze­fo­vi Mam­rá­ko­vi pro­ku­rá­to­rom Úra­du špe­ciál­nej pro­ku­ra­tú­ry SR pod­ľa § 215 ods. 1 písm. a) Tr. por. za­sta­ve­né, pre­to­že bo­lo ne­po­chyb­né, že sa nes­tal sku­tok, pre kto­rý sa vie­dlo tres­tné stí­ha­nie.

Mé­diá nás­led­ne o ka­júc­ni­ko­vi Já­no­vi Kraj­čí­ko­vi pí­sa­li ako o „su­per sved­ko­vi“, kto­rý uvá­dzal „me­ga klam­stvá“ (či dr­zé klam­stvá) a zdô­raz­ňo­va­li, že po­lí­cia mu až naiv­ne ve­ri­la. Čas­pis plus 7dní vo svo­jom člán­ku zo dňa 26.03.2018 si do­kon­ca kla­die otáz­ku ako je mož­né, že „elit­ní“ (?) po­li­caj­ti dô­ve­ro­va­li ta­ké­mu­to „sved­ko­vi“.

Pre­čo or­gá­ny čin­né v tres­tnom ko­na­ní ne­poč­ka­li s vzne­se­ním ob­vi­ne­nia tie dva me­sia­ce kým sa vy­ho­to­vil zna­lec­ký po­su­dok, z kto­ré­ho by bo­lo zrej­mé, že vzne­se­nie ob­vi­ne­nia zjav­ne nep­ri­chá­dza do úva­hy? Pre­čo bo­li pri vzná­ša­ní ob­vi­ne­nia ta­kí pre­mo­ti­vo­va­ní? S ľah­kos­ťou zni­či­li po­vesť člo­ve­ka, poz­na­či­li je­ho ako aj je­ho ro­di­nu a to iba pre­to, že ne­ve­de­li poč­kať dva me­sia­ce na zna­lec­ký po­su­dok. Ča­ka­lo or­gá­ny čin­né v tres­tnom ko­na­ní as­poň ne­ja­ké dis­cip­li­nár­ne pre­skú­ma­nie ich zbrklé­ho ko­na­nia pri za­dr­ža­ní a vzne­se­ní ob­vi­ne­nia, keď ko­na­li fak­tic­ky bez dô­ka­zov, res­pek­tí­ve na pod­kla­de dô­ka­zu, pri kto­rom už pred vzne­se­ním ob­vi­ne­nia bo­li vý­raz­né po­chyb­nos­ti o je­ho prav­di­vos­ti? Nie. Prá­ve nao­pak. Pro­ku­ra­tú­ra k pos­tu­pu or­gá­nov čin­ných v tres­tnom ko­na­ní v da­nej ve­ci uvied­la neu­ve­ri­teľ­nú ve­tu a to „ke­by or­gá­ny čin­né v tres­tnom ko­na­ní ne­ko­na­li (nev­znies­li ob­vi­ne­nie), ta­ký­to pos­tup by bol ne­zá­kon­ný a bo­li by ob­vi­ňo­va­né z ne­čin­nos­ti a fa­loš­nej ko­le­gia­li­ty“. Z tej­to ve­ty vy­plý­va, že ob­vi­ne­nie sa vznie­slo nie pre­to, že by na to bo­li riad­ne ove­re­né dô­ka­zy, ale pre­to, aby ne­bo­li or­gá­ny čin­né v tres­tnom ko­na­ní (zrej­me mé­dia­mi) ob­vi­ne­né z fa­loš­nej ko­le­gia­li­ty. Svoj pre­mo­ti­vo­va­ný pos­tup pri vzne­se­ní ob­vi­ne­nia „scho­va­li“ or­gá­ny čin­né v tres­tnom ko­na­ní za mé­diá a za­bud­li na to, že pod­ľa Tres­tné­ho po­riad­ku ne­mož­no vzniesť ob­vi­ne­nie z dô­vo­du, aby o or­gá­noch čin­ných v tres­tnom ko­na­ní ne­pí­sa­li mé­diá ne­ga­tív­ne. Vzne­se­nie ob­vi­ne­nia nes­lú­ži na ochra­nu or­gá­nov čin­ných v tres­tnom ko­na­ní. Or­gá­ny čin­né v tres­tnom ko­na­ní tým vlas­tne da­li na ve­do­mie, že ich pre­zen­tá­cia v mé­diách je pod­stat­nej­šia ako ne­ja­ké skú­ma­nie, či ove­ro­va­nie vý­po­ve­de ka­júc­ni­ka a prí­pad­né zni­če­nie člo­ve­ka, kto­ré­mu sa ob­vi­ne­nie vzne­sie. Ale­bo po­ve­da­né inak, ko­ho vlas­tne za­ují­ma pro­ku­rá­tor JUDr. Jo­zef Mam­rák? Veď tres­tné stí­ha­nie bo­lo nás­led­ne za­sta­ve­né, tak pre­čo sa k to­mu vra­cať? Os­pra­vedl­ni­la sa as­poň pro­ku­ra­tú­ra svoj­mu dl­ho­roč­né­mu pra­cov­ní­ko­vi za zni­če­nie zvyš­ku je­ho ži­vo­ta? Po­chy­bu­jem…

Je­di­ný kto bol pos­tih­nu­tý bol ka­júc­nik Ján Kraj­čík, kto­ré­mu bo­lo vzne­se­né ob­vi­ne­nie pre zlo­čin ma­re­nia spra­vod­li­vos­ti pod­ľa § 344 ods. 1 písm. a), písm. b), ods. 2 písm. d) Tr. zák., pri­čom aj v tom­to ko­na­ní uvie­dol, že z je­ho stra­ny to bo­la in­tri­ga. V ro­ku 2015 bol prá­vop­lat­ne od­sú­de­ný na trest od­ňa­tia slo­bo­dy vo vý­me­re 9 ro­kov za tres­tné či­ny ma­re­nia spra­vod­li­vos­ti, kri­vé ob­vi­ne­nie a kri­vú vý­po­veď (ten­to sve­dok pri­tom ne­vy­po­ve­dal nep­rav­di­vo iba vo vy­ššie uve­de­nej kau­ze, ale aj vo via­ce­rých iných tres­tných ve­ciach).

Na­mies­to zá­ve­ru otáz­ka „Quo va­dis tres­tné prá­vo?“

Aby ne­doš­lo k omy­lu. Uve­de­ný prí­pad pro­ku­rá­to­ra JUDr. Jo­ze­fa Mam­rá­ka ne­mu­sí byť vý­ni­moč­ný a nik­de nie je na­pí­sa­né, že ak nie­ko­ho ur­či­tá oso­ba (a je bez vý­zna­mu, či vy­po­ve­dá ako ozna­mo­va­teľ, sve­dok, ob­vi­ne­ný ale­bo spolu­pra­cu­jú­ci ob­vi­ne­ný) ob­vi­ní zo spá­chania tres­tné­ho či­nu tak zá­ko­ni­te mu­sí ho­vo­riť prav­du. V tres­tnom pro­ce­se by ma­lo byť sa­moz­rej­mos­ťou, že k dô­ka­zom tre­ba pris­tu­po­vať s ur­či­tou dáv­kou oboz­ret­nos­ti, so zdra­vý­mi po­chyb­nos­ťa­mi a nie sle­po nas­le­do­vať a fa­vo­ri­zo­vať ur­či­tý druh dô­ka­zu (vý­po­veď ka­júc­ni­ka) a tým si, s vý­raz­nou po­mo­cou ni­ek­to­rých mé­dií, či in­šti­tú­tu väz­by, zjed­no­du­šo­vať do­ka­zo­va­nie. Zbrklosť, preh­na­ná mo­ti­vá­cia, či príl­iš­ná sna­ha mať okam­ži­te vý­sled­ky, kto­ré by moh­li byť me­diál­ne klad­ne pre­zen­to­va­né, nik­dy nes­ved­či­li tres­tné­mu prá­vu. Ani boj pro­ti ko­rup­cii, či or­ga­ni­zo­va­nej for­me tres­tnej čin­nos­ti by ne­mal os­pra­vedl­ňo­vať po­ru­še­nia zá­ko­na pri ve­de­ní do­ka­zo­va­nia, t. j. „skrat­ky v do­ka­zo­va­ní“ spo­čí­va­jú­ce v sle­pej vie­re v prav­di­vosť vý­po­ve­dí ka­júc­ni­ka.

Oh­ľad­ne nep­res­ved­či­vých vý­ko­nov ka­júc­ni­kov v tres­tnom pro­ce­se a naiv­nej vie­re or­gá­nov čin­ných v tres­tnom ko­na­ní v ich za­ru­če­nú prav­di­vosť, mož­no spo­me­núť aj iný prí­pad, nap­rík­lad tres­tnú vec sú­čas­nej čes­kej euro­ko­mi­sár­ky Věry Jou­ro­vej, kto­rú v ro­ku 2006 po náv­ra­te zo slu­žob­nej ces­ty (v tom ča­se pra­co­va­la na mi­nis­ter­stve pre miest­ny roz­voj a ma­la na sta­ros­ti do­tá­cie z EÚ) za­dr­ža­li, ob­vi­ni­li z pri­jí­ma­nia úp­lat­kov (ko­run­ný sve­dok pri roz­ho­vo­re s inou oso­bou ho­vo­ril o jej úp­lat­nos­ti, čo bo­lo za­chy­te­né skry­tou ka­me­rou) a nás­led­ne strá­vi­la vo väz­be 33 dní. Bo­la ob­vi­ne­ná na zá­kla­de vý­po­ve­de tzv. ko­run­né­ho sved­ka, av­šak nás­led­ne bo­lo tres­tné stí­ha­nie vo­či nej za­sta­ve­né. Ok­rem vy­chva­ľo­va­nia sa sved­ka, že má Jou­ro­vú „vy­rie­še­nú“ a tvr­de­ní o mi­lió­noch pre ňu a dô­ka­zu z po­ču­tia „sta­ros­ta P. pre­do mnou po­ve­dal, že dal Věre pe­nia­ze“ ne­bo­li za­bez­pe­če­né žiad­ne dô­ka­zy. V ČR pred­met­nú si­tuáciu ozna­či­li ako čis­té „ob­vi­ne­nie bez dô­ka­zov“.

Kla­ňať sa dop­re­du pred vý­po­ve­ďou ka­júc­ni­ka (či pred akým­koľ­vek iným dô­ka­zom), res­pek­tí­ve sto­tož­ňo­vať priz­na­nie ob­vi­ne­né­ho s prav­dou je zna­kom úpad­ku tres­tné­ho prá­va, keď sa nie­len riad­ne do­ka­zo­va­nie nah­rá­dza vie­rou, ale aj zá­sa­da voľ­né­ho hod­no­te­nia dô­ka­zov sa nah­rá­dza zá­sa­dou svoj­voľ­né­ho hod­no­te­nia dô­ka­zov. Mož­no len dú­fať, že v ro­ku 2021 sa do tres­tné­ho prá­va „vrá­ti zdra­vý ro­zum a lo­gic­ké mys­le­nie“ a za­sta­ví sa tak je­ho poz­voľ­ný úpa­dok.

[1] nik­to pri­tom in­šti­tút spolu­pra­cu­jú­ce­ho ob­vi­ne­né­ho, ako ta­ký, nes­po­chyb­ňu­je, pre­to­že ak vô­bec, tak sa spo­chyb­ňu­je len je­ho ap­li­ká­cia a je­ho bez­bre­hé a nep­res­kú­ma­teľ­né vy­uží­va­nie v dneš­nej praxi ako aj neu­ve­ri­teľ­ný roz­sah vý­hod, kto­ré sú ka­júc­ni­kom pos­ky­to­va­né – nap­rík­lad bez­tres­tnosť pri akom­koľ­vek priz­na­ní roz­sa­hu tres­tnej čin­nos­ti, či po­ne­chanie ma­jet­ku zís­ka­né­ho tres­tnou čin­nos­ťou

[2] uz­ne­se­nia or­gá­nov čin­ných v tres­tnom ko­na­ní ako aj iné lis­tin­né dô­ka­zy v tej­to tres­tnej ve­ci mi bo­li pos­kyt­nu­té syn­om JUDr. Jo­ze­fa Mam­rá­ka

 

JUDr. Peter Šamko
sudca Krajského súdu v Bratislave