Ján Baránek: Môj zásadný príspevok k prezidentským voľbám alebo osvietená rukoväť pre voliča

Namiesto úvodu som si dovolil výňatok z Egyptskej knihy mŕtvych:

Horí les a všetky zvieratá utekajú pred ohňom, aby si zachránili život. Akurát dve veveričky bežia opačným smerom – do horiaceho lesa. Vlkovi to nedá a spýta sa ich. „Veveričky, prečo tam bežíte, veď tam zhoríte!?“ A veveričky mu na to: „My vieme, ale keď my sme také sprosté!!!“

Pôvodne som tento príspevok, ako poctu staroslovenským kráľom, keďže si volíme slovenského prezidenta, napísal v staroslovienčine. Žiaľ, keď som ho chcel po sebe skontrolovať zistil som, že staroslovienčine, jazyku kultových starých slovenských kráľov – napr. Alexandra Veľkého a Alexandra Malého, vôbec nerozumiem. Takže som ho musel napísať odznovu.

Vážení priatelia, viem, že niektorí z Vás už netrpezlivo čakajú na moje odporúčanie, dnes nanajvýš aktuálne. Koho voliť vo voľbách do Európskeho parlamentu. Napríklad pani Anna z Trebišova, pán Jozef z Ladomerskej Viesky, pán Ferdinand z Kapušian, ale aj celá rodina pani Vierky z Petržalky. Týmto, ale aj iným by som chcel najprv dať do pozornosti, že pred voľbami do EP nás v sobotu čakajú ešte iné voľby – prezidentské. Takže k téme.

Máme nového psa. Vlčiaka. Ako k tomu došlo? Odkedy zdieľam život s mojou manželkou, odvtedy viem, že chce psa. Nemeckého ovčiaka. Takže som logicky najprv kúpil Ridgebacka, potom sme zobrali z útulku takého bastardíka, potom sme si kúpili Amerického staforda, potom opäť Ridgebacka, ale fenu. A potom ten staford a ridgeback, sa nejakým omylom skrížili a nechali sme ich celkom vydarenú dcéru. No a teraz konečne nastal čas splniť mojej manželke životný psačí sen a kúpil som jej Nemeckého ovčiaka. Aby ale toho nebolo veľa, kúpil som jej radšej takého malého. Mal len asi 8 kíl. Nech skrátka toho na ňu nie je na začiatku príliš veľa. Koľko kíl má dnes nevieme, lebo ho už nikto neudvihne, aby sa s ním odvážil. A ešte podstatná vec. Je celý čierny. Čo je dobre, lebo keď idete v noci na WC a on leží v ceste, s istotou si natrieskate papuľu. O zem.

Týmto sme sa dostali k prezidentským kandidátom.

Celý čas som robil všetko pre to, aby ich bolo čo najmenej. Cieľ – žiadny, sa mi však nepodarilo splniť. Naopak, je ich ako maku. Len sa zamyslite. Manažérka odpadov, disident, čomu však dnes už nikto nerozumie, nejakí tí aktivisti v oblasti prezúvania letných a zimných gúm, právnik, ktorý tvrdí, že nerobil to čo v minulosti robil, ale robil to, čo chce, aby sme si mysleli že robil, politik, ktorému notoricky chýba 12€ keď rozdáva milodary a čo čert nechce, zhodou okolností výsledná suma je vždy nejaká neonacistická symbolika.

Lebo som presvedčený, že on naozaj chcel vždy dať 1500€ a tých 1488 je iba nedostatok finančných zdrojov vo výške 12€. Keď sa nad tým priatelia zamyslím, je to tak dôveryhodné, ako napríklad robiť zahraničnú politiku zo skládky odpadu. To máte ako s tým disidentom. Ako keby zabudol, že už nie je disident a môže sa aj verejne brániť. Keď ho skritizuje napríklad arcibiskup. Nie. On sa znovu ocitol na výsluchu v r. 1988 a mlčí. Hoci – mlčiaceho prezidenta sme tu ešte nemali a verím, že taký prezident by bol v našej histórii aj keď nie najlepší, tak by patril k špičke. Niečo podobné, ako tí slovenskí králi.

No ale poďme ďalej. Máme tu aj mladých mužov, ktorým nenapadne nič lepšie, ako byť prezidentmi. To dokonca aj ja som sa cítil byť ešte mladý na kandidatúru. Tu sa musím priznať, že som ju aj vážne zvažoval. Preto som nechcel, aby kandidoval aj niekto ďalší.

Hovorím si – čo by mohli na mňa vytiahnuť? Promiskuitu? To bolo ešte pred svadbou. Nedodržiavanie rýchlosti? No, kto tu vlastne rýchlosť na cestách dodržiava? Poliaci? Nie – a majú prezidenta! A to už nehovorím o poľskom mäse. Ostáva teda iba jedno – nízky vek. Hoci, aj to by sa dalo napraviť. Môjho otca sa nedávno opýtali, či ten politický analytik je jeho brat. Ešteže ma utešila mama, ktorá mi povedala, aby som si z toho nič nerobil, lebo takto vyzerám už 20 rokov. No prosím! Ale je tu jedna veľmi vážna vec. Moja mama je Maďarka!!!

Dokonca, jej otec, teda môj dedo, ani nebol Maďar, ale Talian z Krompách! To naozaj, tak sa nesmejte! Ale najhoršie ešte len príde – som biely heterosexuálny muž. Už vidím, ako sa na mne vozia svetové ľavicové liberálne média – CNN, Washington Post, New York Times, Záhradkár, Urob si sám (to nie je to, čo vám napadlo ako prvé, to je časopis pre domácich kutilov!) Toto by som asi neustál. S ťažkým srdcom som sa teda kandidatúry vzdal, hoci som mal pekný program. Mal dva body. Zaviesť celoročne letný čas. Lebo chodím neskoro spávať. A vyhlásiť vojnu ostrovom Tonga. Nepýtajte sa ma – prečo? Neviem. Zavolal som teda švagrovi, že nekandidujem a nech nepredáva tú Fabiu 1.0 mpi, lebo peniaze na kampaň už nepotrebujem. Akurát mi vznikol dlh 12€ od neznámeho darcu na podporu mojej kandidatúry. Aha! 12€! Naozaj „neznámy darca?!“ No vidíte, čo sa človek nedozvie, keď si to takto pekne rozanalyzuje…

Takže koho voliť, keď tam nie som… Je tam jeden, ten rozumie zahraničnej politike, ale neviem, či nedostane „bozk smrti“. Má za sebou totiž všeobecne obľúbenú stranu. Niečo podobné, ako Bátoryčka. Aj by sa v tej krvi kúpala, aj by ju to mohlo priniesť do hrobu… Bábo teď raď. Ale – máme tu kvalifikované, hodnotné názory, ktorými sa riadiť. Napríklad som sa dočítal, že prezident vlastne vôbec nemusí ovládať zahraničnú politiku. Že má na to poradcov. Mimochodom – toto vyznávam aj ja. Minulý rok som sa prihlásil do NASA za astronauta. Odpovedal mi nejaký Jim Bridenstine. Že či mám výcvik, či sa vyznám a tak. Debil. Ja mám poradcu Vladimíra Remeka! Prvého československého kozmonauta. Lenže do toho NASA ma za astronauta nezobrali. Asi napíšem Kim čong Unovi (hoci ma presviedčajú, aby som nepísal, lebo to môže byť posledné, čo v živote urobím. Cha. Taký agent sa ešte nenašiel, čo by mi dal Novičok do ponožiek. Tie nikdy ani ja neviem nájsť a to sa u nás doma ako tak vyznám.) Alebo si najmem nejakého novinára. Slovenského.

Napríklad som sa od jedného dočítal, že vlastne je aj výhodou, keď kandidát na prezidenta nemá žiadnu politickú minulosť. Toto je na Pulitzerovu cenu! Vôbec, sme krajinou neobyčajných ľudí. Titanský vrchol dosiahol jeden náš politik, ktorého nikto okrem mňa, samozrejme, nepochopil. On totiž povedal, že keď ho ľudia zvolia do europarlamentu, tak on potom odstúpi. On to myslel takto: na to, aby mohol odstúpiť, ho najprv musia zvoliť! Jasné jak facka! Inak naozaj škoda, ako určite sami aj vidíte, že nemôžem byť tým prezidentom. Pri nástupe do funkcie by som dokonca aj sľúbil, že neogrciam lietadlo. Aj viem komu. Personálu firmy „Čistí, ako Čistý deň“. Tí vraj majú na starosti upratovanie lietadiel a distribúciu Viagry.

Nesmiem zabudnúť na ďalšieho famózneho nemenovaného kandidáta, v sebe novo nájdeného kresťana, pištoľníka slov a estéta pohŕdavých úsmevov. Arbitra elegatantiarum skutkov slovenskej justície a politiky, nášho Gaia Petronia, ktorého starí Rimania prezývali aj „sudcom vkusu“. To by asi aj stačilo k stručnej charakteristike ďalšieho kandidáta…

Priatelia, všetci kandidáti ale robia jednu zásadnú chybu. Už to môžem povedať naplno – oni tú kampaň nerobia s láskou!!! A pritom, aké je to dôležité! Nedávno som chodil po jednom hypermarkete a vtedy mi svitlo! Treba to robiť s láskou!!! Inšpiráciu som našiel o oddelení s ovocím a zeleninou, ktorú mimochodom vôbec nejedávam. Ale vždy hovorím – treba poznať nepriateľa! No, čo som tam našiel. Pozriem vľavo a čítam – „Šťavnaté jablká oberané s láskou!“ Vidím tie radostné Ukrajinky, Rumunky a pod., ako s láskou oberajú jabĺčko po jabĺčku, po každom si dajú bozk, pohladia dozorcu, usmejú sa na majiteľa a oznámia mu – nám stačí láska, peniaze si strč do riti! Niekde nad hlávkovou kapustou zasa viselo “Pestované s láskou“. Tu možno zasa Ukrajinec a Rumun zalievajú hlávku po hlávke, po každej kanvici s vodou si dajú bozk, no, a tu by som radšej prestal… Áno, to je ono! Láska!!! Tak si len zoberte predvolebnú diskusiu, ktorú by kandidáti viedli s láskou. Napríklad Chmelár a Šefčovič. Nie, nie. Radšej Čaputová a Harabin (?). Alebo Kotleba. Sám. No… Ale jedno viem iste. Keby všetci kandidáti robili kampaň s láskou, mohli by sa stať prezidentmi všetci. Naraz! Ale prekazili im to ich štáby a kúzelnícke agentúry. Pri týchto voľbách som totiž zistil, že to, že robím prieskumy už 20 rokov neznamená, že im aj rozumiem. Alebo by som mal namiesto preferencií merať sexappeal kandidátov. Tak to by som potom tomu aj rozumel…

Takže, aby som to zrekapituloval. Máme tu manažérku odpadov, mlčiaceho disidenta, ktorému sa asi ani moc nechce, novodobého Petronia, ktorý schová do vačku nie len všetkých protikandidátov, ale aj seba samého, ďalší určite nepožíva neonacistickú symboliku – nezabúdajte na mojich 12€ od neznámeho darcu, potom tu máme dvoch mladých mužov, ktorí si medzi sebou nevedia upratať v Ústave a každý má pravdu (nemyslím Ústav turizmu a pod. myslím Ústavu SR!).

Máme tu odborníka na politiku, ktorý kurizuje s Bátoryčkou a ďalších kandidátov. Keďže sme sa od našich novinárov dozvedeli aj to, že ak politik nemá minulosť, je to vlastne výhoda, nemusíme o nich vedieť nič (oni samozrejme tým obhajovali svoju kandidátku, len sa im to nejako vymkýna z rúk). Takže, aký je výsledok? To, že si myslia, že sme sprostí ešte neznamená, že nezvolíme sprostého! A toto, vážení priatelia je motto nadchádzajúcich volieb.

Súvisiace články

Používame cookies aby sme pre vás zabezpečili ten najlepší zážitok z našich webových stránok. OK Viac info

Cookies