Je to len na skok – nikto netušil, že od priepasti

 

“Je to len naskok v all inclusive destinácii” malo byť mottom vlaňajšej sezóny v Bratislavskom regióne. Pandémia však zamiešala karty a Bratislava sa v turizme prepadla z prémiovej pozície na poslednú. Podnikatelia v cestovnom ruchu sú v stave klinickej smrti, sami sa z nej na nohy nepostavia.

Bratislavský región je unikátny úzkym prepojením veľkomesta s prírodou. Len z máloktorého hlavného mesta viete byť z centra za pár minút v lese a vybrať si z takmer 400 kilometrov značených chodníkov niektorú z mnohých nenáročných turistických trás, peších alebo cyklistických. Alebo priamo v meste nasadnúť na kanoe a nechať sa unášať, aj niekoľko dní, malebnou prírodou Malého Dunaja. Ale platí to aj opačne – letný pobyt pri vode na Slnečných jazerách v Senci či na niektorom z jazier na Záhorí alebo vo vinárskom malokrapatskom regióne nie je problém spojiť s návštevou Bratislavy s cieľom spoznať bohatú históriu hlavného mesta, či sa len zabaviť pri pestrej kultúrnej ponuke. Ale to nie je všetko. Ako jediné hlavné mesto na svete, ležiace na hranici troch krajín, či bezprostredná blízkosť Viedne ponúka možnosti využiť pobyt v Bratislave a okolí aj na spoznávajte susedných cezhraničných regiónov.
Geografické danosti, nesmierne kultúrno-historické bohatstvo na neveľkom území a dobré dopravné spojenia boli dôvodmi, prečo sa krajská organizácia cestovného ruchu Bratislava Region Tourism rozhodla vstúpiť do vlaňajšej sezóny so sloganom, že v tejto all inclusive destinácii je všetko skutočne Len na skok.

Ubytovací a gastronomický segment je na kolenách

Po pár týždňoch roku 2020, presne pred rokom, však prišiel neočakávaný zvrat, ktorý sa dá po roku namiesto úspechu a státisícov spokojných návštevníkov parafrázovať aj s využitím reklamného sloganu: Je to len na skok – ale od priepasti. Sektor služieb, predovšetkým ubytovacie a gastronomické zariadenia, sú na kolenách. Zatiaľ doslova kľačí na okraji priepasti, volá o pomoc a čaká, či sa jej dočká, alebo tvrdo dopadne na jej dno. Záchranná sieť v podobe státisícov, za dverami čakajúcich, budúcich návštevníkov, nie je nadosah, návrat do normálu je v nedohľadne. Naopak, desaťtisíce zamestnancov a živnostníkov stoja pred dverami úradov práce. Ak sa po zavedení predvianočného lockdownu zhlboka nadýchli, aby sa pokúsili vydržať do jarného prebudenia, tak dnes je už
jasné, že jar do cestovného ruchu príde v tomto roku veľmi neskoro.

Najväčší prepad má Bratislavský región a Bratislava

Bratislava, dlhé roky destinácia s najvyšším počtom návštevníkov, najmä tých
zahraničných, vykazuje po roku pandémie najťažší priebeh infekcie koronavírusom. Nie v počte nakazených, ale v počte ohrozených ekonomickou smrťou. Spomedzi všetkých slovenských destinácií zaznamenal v r. 2020 najväčší prepad práve Bratislavský región a hlavné mesto. Počet ubytovaných turistov medziročne klesol v regióne o 68% ( v Bratislave o 71%), obsadenosť ubytovacích zariadení o 65% (68%) a ich tržby o 72% (75%). “Podnikatelia už nečakajú na prvú pomoc, väčšina z nich je už v stave klinickej smrti a potrebujú poslednú pomoc. Potrebujú záchranné koleso, uvidieť svetlo nie na konci, ale za tunelom. Keďže deň “D” – deň zrušenia obmedzení nie je možné nateraz

predvídať, potrebujú mať nádej na perspektívu, vedieť, čo bude potom, keď príde “Deň po…” pandémii,” neskrýva bezvýchodiskovú situáciu výkonný riaditeľ krajskej organizácie cestovného ruchu František Stano a dodáva: “Oceňujeme nasadenie gesčného Ministerstva dopravy a výstavby SR pri vyplácaní štátnej pomoci. Pandemická situácia sa však od schválenia tohto opatrenia výrazne zhoršila a tieto platby už nemožno považovať za ozdravujúcu injekciu, sú len prostriedkom na udržanie stavu klinickej smrti.”

Systémová pomoc od štátu urýchli ozdravenie

Aby z nej bol možný aj návrat do života, je potrebné urýchlene pripraviť aj ďalšie ozdravné procesy na následné zotavenie sa. Nie je možné, aby sa z dôsledkov takéhoto stavu spamätalo odvetvie svojpomocne a bez systémovej pomoci zo strany štátu. Ten sa rád odkazuje na slobodné trhové prostredie, do ktorého by vraj nemal zasahovať. Na druhej strane, jedine štát určuje legislatívnym rámcom podmienky trhu a voľnej súťaže. Pokiaľ iné (okolité) štáty vytvoria priaznivejšie podmienky, tak sa akákoľvek snaha podnikateľa doslova potkýňa na nekonkurenčnom postavení v porovnaní s inými. V súčasnosti nie je
slovenský cestovný ruch medzinárodne konkurencieschopný ani v daňovo-odvodom zaťažení, ani v sadzbe DPH a ani v propagovaní vlastnej krajiny ako turistickej destinácie.

Výzva ministerstvám

Podnikatelia v cestovnom ruchu okrem jednorazových platieb nevyhnutne potrebujú perspektívu zmeneného postoja štátu, ak majú uveriť zmysluplnosti predlžovania klinickej smrti svojich podnikov. “Vyzývame predstaviteľov Ministerstva financií, Ministerstva dopravy a výstavby ako aj Ministerstva hospodárstva, aby urýchlene začali rokovať o zmenách v systéme odvodov a o prechodnom znížení DPH na vybrané služby v cestovnom ruchu a kultúre”, apeluje výkonnný riaditeľ František Stano.

Výzva obyvateľom Slovenska

A zároveň sa obracia aj na obyvateľov Slovenska: “Oddávna sú obyvatelia bratislavského regiónu verní návštevníci rôznych kútov Slovenska a doslova dávajú prácu tisícom ľuďom počas celého roku. Keď budete tento rok rozmýšľať nad miestom výletov a dovoleniek, neotočte sa Bratislave a jej okoliu chrbtom. Využite možnosť spojiť príjemné s užitočným, príďte objaviť novú tvár hlavného mesta, prírodné a kultúrne skvosty rozmanitého regiónu, pochutnať si na dobrom víne či husacine. Neurobíte tým radosť len sebe a svojim blízkym, ale mnohým, ktorí potrebujú vašu pomoc. Jedným z prejavov solidarity môže byť aj postoj, že ak my chodíme radi k vám, tak v tento ťažký rok prídete aj vy k nám.”

 

Súvisiace články

Používame cookies aby sme pre vás zabezpečili ten najlepší zážitok z našich webových stránok. OK Viac info

Cookies