Keď “antihoaxeri” šíria hoaxy

Vláda ide prerokovať materiál, ktorý má byť základom “boja proti dezinformáciám”. Koordinátorom tohto “boja” má byť ministerstvo Veroniky Remišovej a dôležitým prvkom má byť spolupráca s mimovládnymi organizáciami. Tie materiálu, samozrejme, tlieskajú.

Ako takýto “boj proti hoaxom” pod taktovkou mimovládok v praxi prebieha, si môžeme ilustrovať na veľmi čerstvom príklade. Ak máte trochu trpezlivosti, nech sa páči:

Populárna FB stránka Lovci šarlatánov včera zavesila link na nižšie uvedený článok webu Antipropaganda.sk. Článok vraj na pravú mieru uvádza populárne tvrdenia o tom, ako preprint publikovaný cez bulletin WHO ukazuje nižšiu úmrtnosť na COVID 19, ako sa to doteraz zvyčajne oficiálne komunikovalo.
Ten “antihoaxerský” článok je pritom preplnený nepravdivými tvrdeniami:
– Nie, nie je pravda, že to číslo v článku z bulletinu WHO, 0,23, je za ľudí mladších ako 70 rokov. Je to za celú populáciu.

– Nie, nie je pravda, že tá štúdia sa pozerala na ľudí menej ako 70, zahŕňala aj starších.
– Navyše, v texte na Antipropaganda.sk sa porovnáva (slovenská) CFR (case fatality rate), s IFR (infection fatality rate) (ktorá je v tej Stanfordskej štúdii)!! Hrušky s jablkami.
Okrem toho má ten text viacero nepresností alebo nezmyslov, ktoré sú síce banálnejšie (tvrdenie, že v článku sa nehovorí o priemere ale mediáne – ale medián JE priemer, akurát nie aritmetický), ale tiež evidentne slúžia hlavne na to, aby “dokázali”, že čokoľvek sa šíri v súvislosti s tým článkom pracovníka zo Stanfordu, sú nepravdy.

Mimochodom, Ioannidis v diskusnej časti paperu poznamenáva, že celková vzorka, z ktorej vychádza, je z veľkej časti založená na vzorkách z krajín, ktoré majú relatívne vysokú úmrtnosť na COVID 19 a ozajstná globálna IFR tak môže byť výrazne nižšia, ako tých 0,23. Čiže autor štúdie naozaj zdôrazňuje, že úmrtnosť na COVID 19 je v porovnaní s mnohými inými doteraz publikovanými číslami možno relatívne nízka.
Nehovorí nič o porovnaní s úmrtnosťou na chrípku, to už je niečo, čo k tomu dodala, a možno nie práve presne, česká novinárka Zlámalová v tom rozhovore, ktorý sa tak lavínovito šíri. Ale to už je druhá vec a s tým treba narábať osobitne.

Čo tým chcem ilustrovať. Celý tento priemysel “antihoaxerov” je v skutočnosti politickou aktivitou, propagandistickou, a presnosť tvrdení je vyslovene druhoradá. Mimochodom, stačí si všimnúť tých, ktorí sú za daným webom: sú to ľudia venujúci sa skôr medzinárodnej politike, so silne “prozápadným” orientovaním.
A vidíme to stále, akurát niekedy je to menej, inokedy viac vypuklé. Pamätáte si na rakúsku aféru, keď pravicový politik počas večierku na Ibize sľúboval údajným zástupcom “ruského vplyvu” spoluprácu? Spolu so zverejnením inkriminujúceho videa rakúske médiá uviedli aj informáciu, že daní provokatéri NEBOLI napojení na ruskú politiku či veľký biznis. Nevadí, naši aktivisti a mimovládkarske weby celý príbeh šírili ako dôkaz ruského zasahovania do rakúskej politiky.

Práve v tomto kontexte by som bol veľmi opatrný ohľadom plánovaného vládneho boja proti nepravde. A to hovorím ešte veľmi diplomaticky.

Problém je však oveľa širší, ako vládne aktivity. Prakticky vždy, keď v dominantných médiách čítame o “nutnosti učiť kriticky myslieť” alebo o “fake news” tak je to v jasne politickom kontexte.
A to je doslova zvrhlé. Výsledným efektom totiž je, že to len vytvára ešte silnejšie rozdelené tábory.
Žiadne posilňovanie racionality, vzdelávanie v logike či šírenie povedomia o tom, čo by mali byť vhodné spôsoby argumentácie, sa v skutočnosti nedeje.

Súvisiace články

Používame cookies aby sme pre vás zabezpečili ten najlepší zážitok z našich webových stránok. OK Viac info

Cookies