Kto sú predstavitelia moci, ktorí tak činia a v mene koho to robia?

Ústava SR v svojej preambule vyhlasuje, že vznikla pamätajúc na dedičstvo predkov a ich stáročné  skúsenosti zo zápasov o národné bytie, usilujúc sa o uplatňovanie demokratickej formy vlády a záruk slobodného života.Deklaruje, že štátna moc pochádza od občanov, ktorí ju vykonávajú prostredníctvom svojich volených zástupcov.

Poslanci zverený mandát vykonávajú podľa svojho svedomia a presvedčenia. Skladajú sľub ktorý znie: „ Sľubujem na svoju česť a svedomie vernosť Slovenskej republike.

Svoje povinnosti budem plniť v záujme jej občanov.

Budem dodržiavať ústavu a ostatné zákony a pracovať tak, aby sa uvádzali do života“.

Ako samostatná a nezávislá sústava štátnych orgánov na čele s generálnym prokurátorom, a zároveň ako ústredný štátny orgán  je v ústave zakotvená aj prokuratúra Slovenskej republiky. Jej úlohou je chrániť práva a zákonom chránené záujmy fyzických, právnických osôb a štátu a má za povinnosť vo verejnom záujme vykonávať potrebné opatrenia najmä pri porušení zákona s vyvodzovaním zodpovednosti.

S výraznou podporou celého politického spektra bol začiatkom decembra 2020 drvivou väčšinou poslancov parlamentu zvolený na pozíciu generálneho prokurátora JUDr. Maroš Žilinka. Jeho zvolenie niektorí, vraj poslanci národnej rady prijali s neskrývanou nevôľou a od jeho nástupu na post začali nevyberaným spôsobmi napádať prístup nového generálneho prokurátora k riešeniu závažných otázok, predovšetkým preskúmavania podnetov dotknutých osôb v trestnej oblasti.

Od počiatku im vadil nastúpený a postupne sa prehlbujúci trend používania zákonných prostriedkov v duchu ústavných garancií základných práv občana. Vadil im principiálny a transparentný prístup,  kvalifikované zdôvodnenie rozhodnutí prijatých nie osobou generálneho prokurátora, ale týmto najvyšším štátnym orgánom ako štátnou inštitúciou, či už v prospech alebo neprospech v konkrétnych trestných veciach.

Pre ľudí, ktorí na vlastnej koži pociťujú svojvôľu, zlovoľnosť a cielenú neprajnosť  novej politickej garnitúry svitla nová nádej, že sa bude výraznejšie dodržiavať zákon, že JUDr. Maroš Žilinka nepripustí zneužívanie zverenej moci, a Generálna prokuratúra Slovenskej republiky bude pri dodržiavaní zákona plniť  poslanie v prospech občanov a štátu a čo aj bola vytvorená.

Zarážajúcou a priam neuveriteľnou je okolnosť, že pri precíznom plnení svojej zákonnej povinnosti JUDr. Marošom Žilinkom začali ostré útoky voči činnosti tohto štátneho orgánu. Útoky, ktoré so zjavným politickým podtextom začali od osôb, ktorým zverený mandát ani taký postup neumožňuje bez zodpovednej analýzy skutočného stavu v každej konkrétnej veci.

Politickí a právni hujeri s pochybnou vedomostnou výbavou,  skrývajúci sa za tenučkú  poslaneckú zásteru si osobujú oprávnenie zneužívať svoj post na chytráčenie a vynášanie povrchných názorov. Mnohí z nich si myslia, že oni môžu, veď sú z OĽaNO.

Využívajú fakt, že pre priestorové možnosti v mimoriadne komplikovaných veciach sa nedá detailným zverejnením riešiť všetko tak, aby mohol byť prijatý zjednodušený záver preukazujúci dôvodnosť prijatého rozhodnutia alebo nechcú vnímať dôvody prijatého rozhodnutia a radšej sa skrývajú za známe dve pravdy o poloprázdnom alebo poloplnom pohári vody s tým, že  tú svoju vyhlasujú za pravdivejšiu.

Celkom bezdôvodne spochybňujú skutočnosť, že kolektívne posudzované rozhodnutia kvalifikovaných prokurátorov s dlhoročnými skúsenosťami je pri zákonnom princípe spravodlivosti zamerané na vedomé a cielené riešenie vzniknutej životnej situácie  ľudí, v prípadoch, keď bolo zistené závažné porušenie zákona v ich neprospech.

Nie sú verejne známe žiadne kauzy, kde by sa bol dotknutý generálny prokurátor Žilinka uvádzal ako persóna, ktorá svojim rozhodnutím nezákonne prilepšila konkrétnej osobe.

Za najväčší tŕň v oku sa teda považuje také plnenie povinnosti generálneho prokurátora, keď sa rozhoduje  v prospech podnecovateľa, ak bolo zistené závažné porušenie zákona v prípravnom konaní.

Riešenie  otázky týkajúcej sa výlučne prípravného trestného konania bolo od 1.1.2006 zmenou dovtedajších procesných postupov zverené cez § 363 práve generálnemu prokurátorovi.

V každej, právo rešpektujúcej spoločnosti musí byť zakotvený zákonný mechanizmus, ktorý umožňuje odstraňovanie pochybení a nezákonností v rámci začatého prípravného konania. Zákonná úprava platná do 31.12.2005 totiž mimoriadne zaťažovala Najvyšší súd, keďže sa tieto pochybenia riešili sťažnosťou pre porušenie zákona, ktorú podával generálny prokurátor a o nej rozhodoval trojčlenný senát súdu. Práve záťaž najvyššieho súdu bola dôvodom na prijaté zmeny, ktoré donedávna vyhovovali.

V súčasnosti, v rámci pochybného zápasu o likvidáciu terajšej podoby označeného oprávnenia opakovane sa vynárajú tie isté politické figúrky, ktoré okrem chutí mať dosah na riešenie pochybení „našich chlapcov“ nemajú žiaden iný použiteľný argument a pokúšajú sa s obrazom bojovníkov proti mafii v justícii politikárčením vytĺkať politický kapitál.

Právny nedouk, poslanec Baránik vidí zvolenie Žilinku za najhoršiu možnosť vládnej koalície akú mala.

Pokiaľ by bola možnosť predostrieť  súčasné videnie verejnosti v otázke Baránikovho zvolenia, bol by značne a nemilo prekvapený Žlčovitá argumentácia Baránika z právneho hľadiska  úplne deklasuje a dostáva ho do radu populistov, ktorí nemajúc vlastný rozum ani nemusia rozmýšľať.  Uvedený záver možno dedukovať pri jeho  zázračnom zistení, že  § 363 ako nesystémové opatrenie dáva šéfovi prokuratúry viac právomocí, ako všetkým súdom dohromady. Múdrosť priam podobná perlám z skla. Apropo, akoby s povzdychom dával najavo svoj smútok, že nepatrí medzi „príslušné  kruhy“, ktoré majú možnosť spracovávať generálneho prokurátora.

Jeden z prispievateľov do komentujúcej rubriky označil „právny výkvet Baranik – Šeliga tak, že nemajú na získanie titulu JUDr., a  Žilinkovi vedomostne títo dvaja dementi nesiahajú ani po päty“.

Pri platnom ústavnom zriadení Slovenskej republiky sa môže výklad o terajšej činnosti volených reprezentantov ľudu  zamerať aj na otázku, či touto činnosťou konkrétni poslanci typu Baránika, Šeligu, Dostála a im podobným z košiara súčasnej koalície nemaria alebo nesťažujú plnenie dôležitej úlohy štátneho orgánu. S vedomým, že konajú v  nepriamom  úmysle, nakoľko vedia, že svojim konaním môžu dosiahnuť konkrétne porušenie alebo ohrozenie zákona a sú s tým uzrozumení. Úmysel sa viaže na dôsledok a tým je poškodzovanie nášho ústavného zriadenia.

Svojím postojom v súčasnom výbušnom prostredí  evidentne priamo konkretizovanou  hrozbou, potieraním a ignorovaním zákonných právomocí štátneho orgánu zamedzujú plnenie zákonom stanovených povinností generálnemu prokurátorovi zasahovať v zmysle zákona pri zistení protiprávneho  postupu orgánov prípravného konania a dávajú návod na deštrukciu ústavného zriadenia Slovenskej republiky.

Paradoxne k ním sa plnou váhou pripojil aj bývalý kšeftman s vodkou Heger, ktorý  nedopatrením, pri nahromadení istých súvislostí sa zjavne omylom  uvelebil na premiérskom stolci a snaží sa predostierať víziu o novej demokracii vzniknutej po „revolúcii“, ktorú pomaľovanú sorošovými farbami priniesol február 2020.

Politickým a právnym výkvetom súčasnej vlády dochádza k priamemu trhaniu základných princípov, na ktorých musí stáť naše ústavné zriadenie, k čomu nemajú mandát voličov…