Keď Slovensko plače – havária lietadla v Hejciach

Najväčšie letecké nešťastie v dejinách Slovenska

Čím je udalosť tragickejšia, o to horšie sa o nej píše, no pravda je taká, že práve o takej udalosti by sa nemalo prestať písať, pretože by sa na ňu mohlo ľahko zabudnúť. Aj napriek tomu, že dnešná spoločnosť bojuje s veľkými problémami spôsobenými čiastočne vládou a čiastočne pandémiou, dnes (19.1.2022) si celé Slovensko pripomína 16. výročie najväčšieho leteckého nešťastia v dejinách našej republiky a mali by sme si uctiť pamiatku na 42 životov, ktoré vyhasli behom okamihu. Dňa 19.1.2006 približne o 19.30 pri návrate z misie K-FOR v Kosove v blízkosti maďarskej obce Hejce tragicky havarovalo vojenské lietadlo AN-24, v ktorom cestovali domov nielen vojaci, ale hlavne ľudia a každý z nich bol buď dcéra či syn, vnučka či vnuk, sestra či brat, matka či otec, manželka či manžel, priateľka či priateľ, kamarátka či kamarát, Slovenka či Slovák…

Prežil iba jeden jediný – príslušník Ozbrojených síl Slovenskej republiky npor. Martin Farkaš.

Jednotky K-FOR s mandátom OSN začali pôsobiť v Kosove 11.júna 1999. Súčasťou misie K-FOR boli aj slovenskí vojaci. Lietadlo so slovenskými príslušníkmi kontingentu K-FOR, ktorí sa vracali domov z mierovej misie odštartovalo takto pred 16timi rokmi o 17.15 SEČ z letiska Priština. Na jeho palube sa nachádzalo dokopy 43 cestujúcich. Z toho 42 vojakov vrátane ôsmich členov posádky a jeden civilný zamestnanec Ministerstva obrany SR. Pristáť malo v Košiciach okolo 19.40 SEČ. No nešťastie 10 minút pred pristátím spôsobilo, že živý sa domov vrátil už iba jeden.

Situácia okolo nešťastia v Hejciach je o to horšia, že rodiny zosnulých stále bojujú o bližšie informácie o tragédii a aj keď sa v júli 2020 odtajnil vyšetrovací spis, stále je veľa otáznikov okolo toho, čo haváriu zapríčinilo.

Týmto spôsobom chcem v mene Únie vojnových veteránov vyjadriť sústrasť rodinám, povzbudiť ich, že stále sú medzi nami a dúfam, že vždy budú ľudia, ktorí pamätajú na ich blízkych. Zároveň si spoločne s príslušníkmi Únie vojnových veteránov tento smutný deň každoročne pripomíname s hlbokým žiaľom v srdci. Mnohí z nás prišli o priateľov a kolegov. Česť Vašej pamiatke kamaráti a veteráni. Nikdy nezabudneme.

Na záver si dovolím citát, ktorý vystihuje slovenských vojakov viac ako iné:

„Pravý vojak nebojuje, pretože nenávidí to, čo je pred ním, ale preto, lebo miluje to, čo je za ním. -G.K.Chesterton

Súvisiace články

Používame cookies aby sme pre vás zabezpečili ten najlepší zážitok z našich webových stránok. OK Viac info

Cookies