Bublina s Kočnerovou knižnicou
Podľa medializovaných informácii pri domovej prehliadke vykonanej u Mariána Kočnera, boli zaistené tri USB disky a nejaké písomnosti. Ak ku tomu pripočítame ešte dva telefóny odovzdané Tóthom a dva Zsuzsovej iphony, tak pri zdravom odhade to mohlo byť rádovo okolo 400-500 GB údajových dát, v ktorých sú aj zvukové záznamy, fotografie a videá a iné textové súbory, ktoré boli údajne rozšifrované. Podľa Kočnera boli na USB iba hudobné skladby, ktoré používal vo svojich autách. Inak by sa asi klúč nepovalovaľ voľne, čo je aj logické.
Ako sa Kočnerove dáta rozmnožili? Odkiaľ pochádzajú ?
Pravdepodobne nikto neuverí hlúposti, že dáta zaistené u Kočnera narástli na 100 násobok svojho objemu. . Tento objem dát bol zozbieraný zrejme z iných technických prostriedkov, ktoré však nemôžu vyrábať spätne do minulosti zvukové a ani video nahrávky, či fotografie, takže logicky majú svoj pôvod v spravodajskej činnosti. Neviem v akej a na akom základe. Ani to, že kto a prečo bol sledovaný, a či to bolo legálne. Je možné, že ich niekto podobný Tóthovi podsunul vyšetrovateľom.
Pred nedávnom sme v článku súvisiacom so zverejnením Dankovej komunikácie so Zsuzsovou, urobili krátky výpočet údajov, na základe informácie, že zahraničné investigatívne centrum získalo viac než 50 TB dát z trestného spisu.
V prípade objemu viac než 50 TB dát sa muselo jednať o dlhodobú technickú a organizačnú prípravu, pretože prenos takéto objemu dát vyžaduje niekoľko hardverových médii -diskov, dlhodobé pripojenie na úložisko polície a technickú spoluprácu pracovníka polície a zástupcu účastníka konania. Následne sa niekto rozhodol, že údaje obsiahnuté v spise a to vrátane komunikácie, telefonických nahrávok a podobne, začne zverejňovať bez súhlasu dotknutých osôb.
K spôsobu „získania“ máme niekoľko poznámok a podozrení. Slovo získalo je pozoruhodné, pretože v sebe zahŕňa dva momenty: Tým prvým je fakt, že niekto, kto mal prístup k týmto údajom v trestnom spise a bol zodpovedný za dodržiavanie práv účastníka konania, ktorý ako jediný má právo sa oboznamovať s obsahom spisu zlyhal, respektíve nebol obozretný. Po druhé, niekto, kto vystupoval ako účastník alebo zástupca účastníka konania si tento obsah zhotovil a následne poskytol investigatívnemu centru.
Samotné zverejnenie akéhokoľvek údaju je pod rôznymi právnymi inštitútmi ochrany, či je to ústava, procesné pravidlá trestného poriadku, zákon o ochrane osobných údajov, listové tajomstvo, atd.
V rámci projektu – Projekt 70 – údajne získala Medzinárodná organizácia Organised Crime and CorruptionReporting Project – 57 TB údajov zaistených políciou. Český portál investigace.cz píše o sebe, že : „Jako jediní v České republice a na Slovensku jsme součástí mezinárodních sítí investigativních novinářů OrganisedCrime and CorruptionReporting Project. Táto skupina sa skutočne činí a zásobuje slovenské mainstreamové média tými najzvláštnejšími správami. Stojí vlastne nielen za výdatným zásobovaním vybraných médií oligarchov informáciami zo spisu, ale aj moderovaním ich redakčnej náplne a postupnosti ich podsúvania verejnosti.
Získať a poskytnúť
Tieto dva výroky za sebou skrývajú veľmi zvláštnu skupinu odborných a technických činností, nasadenie techniky a veľký časový nárok, nehgovoriac o nutnej spolupráci policajného informatika a vyšetrovateľa.
57 TB dát predstavuje asi pri bežnej hodinovej videonahrávke v priemernej kvalite, ktorá má okolo 650 MB/hod celkom 88 tisíc hodín videozáznamu.
Povedzme, že 80 tisíc, aby sme nechali rezervu aj na obrazové a naskenované dokumentácie zo spisu. To je asi 3653 dní, teda asi 10 rokov nepretržitého videozáznamu.
Na uskladnenie týchto dát treba diskové pole alebo NAS server s touto kapacitou a na samotné prekopírovanie nestačí internetová konektivita( aj pri špičkovvej rýchlosti by sme hovorili o stovkách hodín sťahovania), ale je potrebné fyzické prepojenie diskového servera, na ktorý to niekto chce kopírovať s policajným dátovým úložiskom.
To samozrejme nie je v nejakom osobnom počítači policajta, ale pravdepodobne na zabezpečenom serveri, ktorý má svojho správcu.
Aj pri prenose dát okolo 4 GB/min potrebuje sťahovač približne 14.250 minút, teda asi 237 hodín alebo absolútne iné technické zabezpečenie a konektivitu, ktorá nie je bežným civilným vybavením.
Potom ešte treba vyriešiť technické uskladnenie týchto dát pre prístup k novinárom, zvládnuť logistiku a bádateľský prístup.
Takzvaná Kočnerova knižnica
Predstavme si, že je pravda všetko, čo sa hovorí o Mariánovi Kočnerovi ako o veľkom bratovi. Pravdepodobne posledných desať rokov niekoľko desiatok ľudí nerobilo nič iné, iba zhromaždilo a uskladňovalo pre neho za nepredstaviteľné peniaze tieto média. Teraz ich niekto zhrnul do jedného vyšetrovacieho spisu a odtiaľ sa ich nejakým investigatívcom ich „podarilo získať“
So 100% istotou viem vyhlásiť, že dáta v objeme 57 TB údajov nepochádzajú od Kočnera, boli zostavené veľmi zvláštnym spôsobom, ktorý sa najviac podobá práci profesionálnej spravodajskej služby.
Môžeme len dedukovať, že prečo vznikla a prečo unikla do verejnosti. Jej cieľom je postupné ovplyvňovanie verejnej mienky cez veľmi systematicky ovládané a moderované média oligarchov.
Média nás ohlupujú propagandou, piata veľmoc verejnosti vnucuje lži
Úlohou tejto českej skupiny je tváriť sa ako vysoká morálna a spoločenská autorita a spoza hraníc zasahovať do ústavnosti nášho štátu, do nášho právneho poriadku selektovanými informáciami.
To nie je investigatíva, ale riadený a zorganizovaný propagandistický výstup vyspelej spravodajskej agendy…