Špeciálny súd smeruje k rozsudku, Šanta žiada 20 rokov, Lipšic prepadnutie majetku

Vo veci zmeniek súd nepripustil ďalšie dokazovanie

Odôvodnil to duplicitou niektorých úkonov, ktoré boli už vykonané. Taktiež považoval za zbytočné konfrontáciu a opakované využitie znalkyne Strakovej, čo zvláštne odôvodnil tým, že na ňu podané trestné oznámenie obsahuje poznámku o jej podiele v kauze zmeniek z takého dátumu, keď ešte nebola vypočutá ( trestné oznámenie bolo podané 29.1.2020 v dobe, keď jej posudok už bol známy a v spise). Návrh Pavla Ruska vypočuť svedka, ktorý až teraz  bol zistený a vedel o zmenkách súd vyhodnotil ako nadbytočný. Súd zmietol zo stola návrhy obhajoby a tým nastavil situáciu pre oprávnené odvolanie v prípade rozsudku pre marenie práva obhajoby na spravodlivý proces. Skutočnosť, že súd dospeje k tomuto záveru bola jasná už vo chvíli, keď predčasne začal čítať zoznam priestupkov Mariána Kočnera a Pavla Ruska. Boli to väčšinou dopravné priestupky, vy prípada Mariána Kočnera vyhrážka Romanovi Kvasnicovi alebo napadnutie SBS-kára. Tieto podľa Kočnera neboli nikdy preukázané ani voči nemu realizované.

Súd nariadil čítanie záverečných rečí

Šanta fabuluje aj v záverečnej reči.. Ten by mal z právneho hľadiska oboznámiť, že ktoré časti podanej obžaloby boli v priebehu pojednávania súdu dokázané a mal by navrhnúť výšku trestu. V situácii, keď obžaloba podal návrh za falšovanie 4-och zmeniek a vlastne fyzicky ich súd zohnal iba dve, nastane zvláštna situácia, že chýba takzvaný corpus delicti, teda usvedčujúci dôkaz, na ktorom je obžaloba postavená . Táto zdanlivá maličkosť má veľký procesný význam, predstavme si, že  by v inom prípade chýbala vzorka DNA alebo vraždená zbraň a tieto dôkazy by sa nahrádzali výpoveďami svedkov.

Šanta tvrdí, že “Z dôkazov vyplynulo, že nikto nikdy zmenky do roku 2016 nevidel”

Tvrdí, že “Neboli nikde evidované, hoci bolo zákonnou povinnosťou troch subjektov tieto zmenky evidovať.“ Šanta zabúda na vyjadrenie Ruska, že o zmenkách nikomu nepovedal, preto ich nikdy ani vidieť nemohol, teda nemal povinnosť dokázať, že boli videné. Taktiež nepovedal, z čoho vyplýva zákonná  povinnosť zmenky evidovať  – tu sa úplne spolieha na negramotnosť súdu takúto povinnosť posúdiť.

Šanta pokračuje zhrnutím svojho stanoviska: “Boli vypočutí početní svedkovia, boli prečítané tisícky listín. Obžalovaní zhodne konštatujú, že sú nevinní. Obžalovaní spochybňujú znalecké posudky. Hovoria, že svedkovia klamú. Threemu považujú za nezákonnú. Tvrdia, že zmenky sú pravé a podpísali ich 11. júna 2000. Tvrdia, že boli riadne uplatnené na súde bez toho, aby niekto do tohto sporu zasahoval.” Tvrdí, že ani dvaja priami svedkovia sporu Gamatex Ján Kováčik  a Frederic Klinkhammer nepotvrdili existenciu zmeniek . Tu sa nevyjadruje k rozporným výpovediam Kováčika, ktorý naopak v prípravnom konaní na polícii existenciu zmeniek potvrdil – to bude musieť vyhodnotiť súd.

Vyjadruje sa k licencii a k jej ohrozeniu tak, že spochybňuje aj tvrdenia obhajoby, že Markíza mala problémy s licenciou a preto bolo nutné podpísať zmenky. Rusko sa pritom k svedkom, ktorí o licencii mali vedomosti vyjadril a uviedol práve túto okolnosť, ktorú podpisom zmeniek zachraňoval. “Našiel sa niekto, kto bol priamo pri tomto spore a kto by vedel o problémoch s licenciou? Nikto. Našiel sa niekto, kto by evidoval doktora Valka? Nikto. Našiel sa niekto, kto by zachytil zmienku o zmenkách? Nikto,” prednáša rečnícke otázky Šanta. Z výpovedí svedkov však vyplýva niečo iné a ani jeho autorita a záverečná reč nezmení ich význam pre toto konanie.

Na záver sa vyhráža Aghovi, ktorému sa bude intenzívne venovať, lebo vraj sa mu na súde zapáčilo – naráža tým na to, že  sa zúčastňuje pojednávaní ako verejnosť – nemá inú možnosť, pretože je odčlenený na samostatné konanie a nemá prístup k celému spisu.

Aghom predložené dôkazy ale môžu priniesť zvrat aj do tohto konania, ak dôjde k odhaleniu poznatkov, ktoré mala ku zmenkám v autentickej dobe k dispozícii.

Šanta začína zverejňovať časti utajenej Tóthovej výpovede.

Jedným z argumentov je Tóthove tvrdenie, že Tóthovi vraj Kočner povedal, že na zmenky použili starý papier aj tlačiareň. Zároveň vraj exsiskára žiadal, aby “vybavil” falošných svedkov. Považovať za vierohodné takéto sprostredkované svedectvo a nepreukázanú fabuláciu je aj na autoritu prokurátra Šantu priveľmi rizkantné tvrdenie. Tóthove tvrdenie nikto nepreukázal, nenašiel sa ani papier, ani tlačiareň, ani preukázateľnosť komunikácie.

Pojem „ slinoviny“ sa týka Ruskových podpisov z obdobia 2000, ktoré chcel Kočner zohnať pre kontrolné znalecké posudky. K tejto veci pravdepodobne vyčerpávajúcim spôsobom podá stanovisko práve Agh. Preberá aj ďaľšiu verziu neoverených tvrdení Petra Tótha s fabuláciou možného príbehu, ktorý Tóth uviedol: „V roku 2014 -2016 mu má Kočner oznamovať, že kým Kováčik a Fiľo predali svoje podiely v Markíze za dve miliardy korún, Rusko získal oveľa menej. Rusko mal byť oklamaný a v tomto smere mal Kováčik klamať aj Kočnerovi. Tu je spúšťač celej kauzy. Závisť obžalovaného Kočnera voči Kováčikovi a Fiľovi, že on nedostal z Markízy viac peňazí a Rusko prišiel aj o ten zvyšok, ktorý získal. Tu je prepríčina celej kauzy,” Takýto vyfabrikovaný príbeh Šantovi vyhovuje, aj keď nikdy nikto jeho pravosť nepotvrdil. Prokurátor však má predkladať dôkazy a nie príbehy sprofanovaného agenta SIS, ktorý donedávna zneužíval svoju povesť aktívneho člena SIS na zriadenie sledovacieho komanda ( v prípade vraždy Jána Kuciaka). Šanta sa ale predsa len spamätáva a snaží sa tejto argumentácii dať aj objektívnejší rozmer, keď k Tóthovi sa vyjadruje, že: “Výpoveď tohto svedka je samozrejmé vnímať a posudzovať citlivo,” “Citlivo, pretože sám môže mať motiváciu unikať pred trestným stíhaním. Preto ju treba hodnotiť v kontexte iných dôkazov. Jeho výpoveď objektívne zapadá a dotvára mozaiku objektívnych dôkazov a zistení,” Týmto vlastne vyhodnotil aj vierohodnosť a motiváciu Tótha podávať takéto vyjadrenia a je na počudovanie, že Šanta za takýchto okolností vôbec do konania Tótha a jeho produkciu výpovedí a dôkazov zahrnuje. Dostáva tým celú obžalobu na veľmi tenký ľad možných a nemožných pravdepodobností, nemajúcich nič spoločné s povinnosťou preukázať tvrdenia obsiahnuté v obžalobe.

Šanta zase premystifikuje zmenky akoby boli zmenkami Markízy,

keď tvrdí o Ruskovi: “To nepovažoval za potrebné prísť za predstaviteľmi televízie a povedať, že je tam polmiliardová sekera To naozaj bolo treba do roku 2016 tajiť a čakať? Je to iba Šantov argumentačný nezmysel. Nič netajil, pretože nič neexistovalo,” Rusko by sa tým prihlásil k vlastnej poprave v danej dobe. Šanta vyvracia vlastnú žalobu, pretože výstavcom zmeniek bol Rusko ako fyzická osoba a Markíza bola iba avalistom, čo znamená, že až do predloženia zmeniek na vyplatenie Ruskovi Rusko sa mohol spoliehať na okolnosti, že ich bude vedieť sám vyplatiť a ručiteľ ( Markíza) nebude potrebný. Toto Šanta vie, ale prekrúca vo svojej záverečnej reči. Nevyjadruje sa v tejto súvislosti ani k priebehu udalostí, keď Rusko vypovedal, že 500 miliónov v dobe podpisu zmeniek mal mať, dokonca neskôr ich aj mal, ale nebolo to v dobe splatnosti zmeniek, tak s tými peniazmi pracoval a investoval ich, žiaľ o ne aj prišiel. Z tohto dôvodu sa mu úmysel zmenky nevyplatiť nedá preukázať.

Šanta sa púšťa do vysvetlenia ohľadom neohroziteľnosti licencie Markízy, ako dôvodu na konanie Pavla Ruska.

Kto okrem obžalovaného Ruska vnímal ohrozenie tejto licencie? Kto o tom vypovedá? Z ktorého listinného dôkazu takýto záver vyplýva? Nuž z ničoho a od nikoho. Opäť boli vypočutí relevantní svedkovia, ktorí boli priamo pri týchto udalostiach.“ Šanta takto  kladie iný význam nejasným výpovediam Hausknotzovej a Grujberovej, ako aj predloženým listinám a zápisniciam z Licenčnej rady, ktoré dokumentujú práve otázky ohrozenia vysielania sporom Gamatex. Nevenuje sa ani politickým tlakom a rôznym ponukám na získanie Markízy domácimi oligarchami a HZDS. Taktiež  sa nevyjadruje k tomu, čo uvádzal Rusko k okolnostiam prevádzkovania Markízy v dobe obsadenia Markízy, k okolnostiam prevodov obchodných podielov Markízy, kde Kováčik získava 2 % a predáva následne 10%. Celkom bagatelizuje Ruskove vyjadrenia a autentické dobové fakty prítomnosti ruskej ochranky sprostredkovanej CME ktorú musel Pavol Rusko zaplatiť a nasadenie Čongrádyho mafie za výdatnej  Volzovej kolaborácie. Tu je Šanta vysoko nad oblakmi a ďaleko od faktov, keď k licencii vyslovuje názory a nedbá faktov, že vysielanie Markízy bolo nakoniec reálne zachránené Ruskovým pričinením a jedným z týchto momentov bolo uspokojenie požiadavky Gamatexu a Kočnera vyplatením podielu na ziskoch Markízy v odloženom časovom období.

Šanta na princípe takzvanej piatej zmenky chce spochybniť žalované zmenky Pavla Ruska

Koľko zmeniek je v obehu? Aká je reálna hodnota zmeniek? Celkom jasný dôkaz. Zmenky sa vydávali po roku 2016 na počkanie a obžalovaný Kočner skúšal, kto mu na zmenku naletí a kto ju za nejakú cenu odkúpi.”  

Piata zmenka ani iné zmenkové obchody Mariána Kočnera však nie sú predmetom tohto konania, preto tieto závery sú irelevantné, naviac k tejto zmenke nebolo vykonané žiadne dokazovanie, preto Šanta, ktorý procesne ovláda túto skutočnosť  naozaj len skúša pozornosť senátu takýmito úletmi ktorými chce zdôvodniť napadnuté Ruskove zmenky.

Šanta tvrdí, že dokázať vek zmeniek chemickými metódami je nemožné, lebo “Z dôkazov jasne vyplynulo, že po dvoch rokoch nie je možné určiť vek atramentu, pretože aktívne zložky vyprchajú,” “Preto ťahať sem ďalších znalcov vrátane LaPorteho alebo znalcov z Baskicka je úplne zbytočné, keďže je na tom celosvetová zhoda „

Preto sa opiera o takzvané posudky písmoznalecké. Ide dokopy o šesť posudkov, k Ruskovým podpisom štyri, ku Kočnerovi jeden a k Aghovi jeden. “Hodnotiť tieto dôkazy treba vo vzájomných súvislostiach,” Zabúda, že hodnotenie Aghových podpisov v tomto konaní nebolo vykonané vôbec a písmoznalecké hodnotenie najmä Ruskových podpisov bolo absolútne spochybnené jednak Ruskom, ktorý sám uviedol, že na zmenkách pod tlakom existenčného ohrozenia robil úpravy svojho podpisu, ako aj nepresvedčivosťou výrokov znalcov ku Kočnerovým podpisom, ktoré neboli prehlásené nikdy za podpisy s určitosťou mimo obdobia roku 2000, bolo iba skonštatované, že sú staršie ako rok ich predloženia na súd.

Šanta sa teda v rámci svojho posledného argumentu sfalšovania cenných papierov dostáva na absolútne neistú platformu, keď okrem pofiderného posudku Strakovej nikto nestanovil vek vystavenia zmeniek poctivou metódou. Výrok Strakovej, ktorý bol napadnutý znalcom Nouzovským Šanta nerozoberá, je to pre neho príliš riskantné. To, čo je v prípade chemického skúmania pre Šantu celosvetovou zásadou z hľadiska skúmateľnosti, v prípade písmoznaleckého skúmania ide bokom, pretože Straková je  múdrejšia ako všetci znalci popierajúci možnosť jednoznačného vyjadrenia veku.

Žalobe to vyhovuje, obhajoba bude zrejme ešte venovať veľa energie tomuto pochybnému dôkazu. Šanta však dáva týmto posudkom celkom  iný zovšeobecnený význam: “Štyri posudky, štyri dokumenty, každý jeden z nich s vyššou, či nižšou mierou pravdepodobnosti hovoria o tom, že zmenky neboli podpísané v roku 2000,”

Šanta sa vracia aj k zúčtovaniu zmeniek

„Žiadna z relevantných zmeniek nebola v žiadnom období relevantne zaevidovaná. Neexistujú o tom účtovné záznamy, len také, ktoré sú ľahko dopísateľné kedykoľvek. V podkladoch pre daňový úrad žiaden relevantný účtovný záznam neexistuje.“

Toto vyjadrenie svedčí o účtovnej negramotnosti Šantu, alebo o zámernom prekrúcaní faktov.

Tu treba povedať dve hlavné zásady: Zmenky boli Ruskove a ten nemal povinnosť ich zúčtovať. Markíze vznikla táto povinnosť až po predložení zmeniek ručiteľovi, čo sa aj stalo.Rusko sám uviedol, že k zúčtovaniu nemohlo dôjsť aj preto, že zmenka nebola splatná a on ju nebol povinný do Markízy predložiť. Zmenka ako budúci záväzok Markízy nemal byť zaúčtovaným dokumentom  a nemal sa objaviť ani v daňových podkladoch. Druhá zásada je, že na strane príjemcu zmeniek tieto boli v Kočnerových firmách od samého začiatku preukázateľne zaúčtované od roku 2001 Tento poznatok je priamo v súdnom spise a Šanta to ignoroval od samého začiatku.

Šanta sa dopúšťa ďalšieho excesu, keď okrem neprejednanej piatej zmenky hovorí o posudkoch podpisov Agha, ktoré sú predmetom iného konania a v tomto procese neboli ani predmetom dokazovania. Takýto prístup svedčí o nerešpektovaní obžalovacej zásady, ktorý súd nebude môcť brať do úvahy, pretože nebola dodržaná podmienka bezprostrednosti a tieto dôkazy neboli vykonané. Podobné je to aj s citáciami z Threemy, ktoré odznievali na verejnosti, ale nijak neboli procesne použiteľné a ani použité v tomto konaní ako dôkazy.

Šanta je nadšený sám so sebou a mentoruje Kočnera ako osvietenec morálky a spravodlivosti

 Vyjadrenia Šantu pred tým ako navrhne trest prezrádzajú jeho nenávisť ku Kočnerovi a posadnutosť používať veľmi teatrálne vyjadrenia a poučky pred širokým publikom. Je to cesta ku sláve. Pán Šanta, ale  asi nevie alebo to ignoruje, že to je za hranicou etického správania prokurátora a on je pred súdom preto, aby predniesol  dôkazy, na ktorých stavia obžalobu. Miesto toho sa púšťa do mentorovania prítomných a poučiek, ktoré adresuje Kočnerovi.Na záver nezabudne ani na zásluhy verejnej mienky, ktorá odsúdila Kočnera za jeho styky a zabránila mu vo veci pokračovať.

“Kočner si v roku 2016 myslel, že je bohorovný. Že jeho kontakty mu umožňujú páchať takéto rabovačky. Na každého ale príde,” Len dovtedy sa chodí, pán Kočner, po vodu s Kočnerom, kým sa ucho neodtrhne. Hádam ste si toho vedomý. Dôkazy sú evidentné. Podľa neho dôvdom kauzy je : “Nenásytnosť a mamon obžalovaného Kočnera v roku 2016, keď sa dozvedel, že Kováčik a Fiľo získali predajom svojich podielov po asi jednej miliarde a Rusko len 500 miliónov. Takto ukul plán, ako vyrabovať, vytĺcť zo strany Markízy obdobný peniaz a ohlodanú kosť hodiť Ruskovi.V roku 2016 si myslel, že je bohorovný, že kontakty ako Jankovská a Trnka mu umožňujú páchať takéto rabovačky. Len dočasne. Na každého príde. Istota na Okresnom súde Bratislava V bola, ale kto by to predpokladal, že dôjde k spoločenským zmenám a že Kočnera, svojho kumpána, prehodia cez palubu“

20-ročný trest v ťažkom žalári a peňažný trest 300 tisíc pre Kočnera

Podľa Šantu sa jedná o škodu vo výške 70 miliónov, skutok ktorý bol dokonaný vo výške 8,3 miliónov na základe rozhodnutia Okresného súdu. Šanta vie, že rozhodnutie nie je právoplatné, ale túto maličkosť prehliada. U obidvoch obžalovaných vidí priťažujúce okolnosti, preto navrhuje takýto vysoký trest, v prípade Kočnera aj peňažný trest.  Vychádza pritom z domienok, neustálených tvrdení svedkov, z chybných predpokladov, keď dokonca tvrdí, že si nesplnili zákonnú povinnosť pre účtovnú evidenciu zmeniek. Šanta vie, že v prípade Ruska ako výstavcu to nebolo povinné, že Kočnerove spoločnosti zúčtované zmenky mali od roku 2001. Ťažko sa dá zbaviť dojmu, že Šanta si chce vynahrádzať absenciu dôkazov takýmto tvrdým trestom, z ktorého potom môže zjednávať, pretože vie že pre zmarenie vyplatenia zmeniek stačí vyhlásenie súdu o neplatnosti zmeniek a akýkoľvek symbolický trest, Markízu by tým zachránil.

Lipšicove  tendenčné a militantné tvrdenia

sita

Lipšicove argumenty sa sústredili na tri okruhy. Prvým je Threema a vyberané pasáže, na ktorých sa snaží ilustrovať Kočnerov vplyv na justíciu alebo dokonca nad zmenkovým prípadom. Nič z toho však nebolo použité ani kvalifikované ako dôkaz v tomto konaní.

Druhým okruhom je kompilát rôznych Ruskových vyjadrení pred médiami, na základe ktorých tvrdí Lipšic, že bol s Kočnerom dohodnutý a preto, že Kočner prepásol možnosť získať 100 miliónov v dobe vrcholiaceho konfliktu Markízy a Gamatexu, vznikla táto konštrukcia.

Treťou, najabsurdnejšou argumentácia sú sprostredkované tvrdenie Petra Tótha o tom, že Kočner chcel vyplatiť 300 tisíc eur tomu, kto príde dosvedčiť pravosť zmeniek. Okrem toho, že je to len tvrdenie nedôveryhodného svedka, ktorému aj podľa Šantu hrozí trestné stíhanie, musíme toto Lipšicove tvrdenie skonfrontovať s faktom.

Prečo by chcel Kočner takúto  sumu vyplatiť niekomu, keď zmenky boli riadne zúčtované od roku 2001 v jeho spoločnostiach?

Lipšic predviedol typickú manipuláciu na základe krivého svedectva z druhej ruky. V snahe očierniť obžalovaných tvrdí, že Kočner platí advokátov Ruska a aj jeho živobytie a obaja začali strácať kontrolu nad vecou po Kuciakovej vražde.

Lipšic spája nespojiteľné a vyvodzuje závery, ktoré nemajú ani logiku ani žiadnu dôkaznú hodnotu. Elegantne sa vyhol hodnoteniu civilného zmenkového procesu, kde súd uznal zmenkové nároky voči Ruskovi a Markíze. Tento rozsudok nevydal Kočner, ani Rusko, ale súd. Aj keď rozsudok nie je právoplatný pre známe pochybnosti, tento právny status je povinný rešpektovať Lipšic aj Šanta. Lipšic na záver prejavuje svoje ambície na hrdinu roku v kategórii kto navrhne najvyšší trest.

Žiada súd, aby nariadil prepadnutie celého Kočnerovho majetku.

Lipšic navrhuje prepadnutie majetku v situácie, keď vlastne materiálna škoda vyplývajúca z obžaloby nie je ani zákonne preukázaná a nikomu žiadna škoda nevznikla, teda okrem trov právneho zastúpenia Markízy, ktorá vylepšuje rozpočet zástupcov poškodených.

Marek Para odmieta vinu a žiada oslobodenie klientov

Poukazuje na nekvalifikovanosť a zmätočnosť znalcov, na ich nejednoznačné výroky a závery, na nepripustenie znalca La Porteho a ostatných znalcov, ktoré síce navrhla obhajoba, ale neboli predvolaní k súdu.

Poukazuje na porušenie zásady bezprostrednosti a jej porušenia, keď súd posudky iba číta a znalca nevypočuje, neumožňuje kladenie otázok. Týka sa to aj prebraných dôkazov z iných konaní. Nevykonanie dôkazu pred súdom považuje Para za vážne porušenia práva obhajoby a procesné pochybenie súdu pri dokazovaní.

Poukazuje aj na neustály nátlak na psychiku obžalovaných, na formulácie, invektívy a vyjadrenia žalujúcej strany a zástupcov poškodených, ktorí verejne medializovali výroky a obžalovaných ako vinných, čím za pomoci obžaloby výrazne porušovali prezumpciu neviny. Para zrejme počíta s detailnými vyjadreniami samotných obžalovaných a s realitou, že tento súd je skutočne predpojatý a bude nutné jeho rozhodnutie napadnúť, lebo nerozlišuje význam a formu získania dôkazov.

Michal Mandzák priamo vyslovuje názor, že súd uprednostňoval dôkazy obžaloby pred obhajobou, čím porušil zásadu rovnosti konania pre súdom,

pretože selektívne pristupoval k účastníkom a k ich dôkazom. Vracia sa k polemike o ohrození licencie Markízy cez upozornenie, že hrozbu Gamatexu a jeho sporu dala Licenčná rada opakovane analyzovať a vyhodnotiť, čo súviselo s udelením alebo odňatím licencie, ako to uvádzal aj Rusko. Podľa neho by sa súd mal držať znenia §276 Trestného poriadku, ktorý hovorí, že: „ Ak zistí súd so zreteľom na záverečné reči alebo pri záverečnej porade, že treba ešte niektorú okolnosť objasniť, rozhodne uznesením, že dokazovanie bude doplnené, a v hlavnom pojednávaní pokračuje.“ Odôvodňuje to práve pochybnosťami o výrokoch znalcov, nevykonaných dôkazov ,ale aj veľmi vážnych chýb v  posudku Eriky Strakovej, pretože jej posudok je nepreskúmateľný, pričom základnou zásadou  znaleckého posudku je práve podmienka preskúmateľnosti.

Záverečná reč Pavla Ruska

Rusko je zrejme dotknutý nenávistným prejavom prokurátora Šantu, ktorý počas celého konania sa ho snažil zastrašovať a spochybniť, dokonca aj v čase jeho choroby. „V záverečnej reči pána prokurátora bolo veľa invektív a vyhrážok, chápem to ako prejav slabosti a verte, že by som mohol pokračovať rovnako, ale ja som silný. Budem vecný.“

Proces považuje za nespravodlivý, pretože nedodržal právo obhajoby v rovnakej miere ako žalobcov a nedovolil vykonať dokazovanie v potrebnom rozsahu. Má výhradu aj k tomu, ako sám prokurátor označoval v priebehu konania každého, kto nevypovedal tak, aby sa mu to hodilo: „Viera Rusková ktorá potvrdila, že mala vedomosť o zmenkách bola ihneď atakovaná za krivú výpoveď“ „Prokuratúra a obžaloba vie všetko, my nevieme nič. Každý náš svedok je lúzer, niktoš, darebák, ich svedkovia sú všetkými masťami sveta mazaní, vrátane pána Tótha“

Rusko si myslí, že Peter Tóth bol nastrčený na Mariana Kočnera v roku 2016 za účelom ho sledovať a naviesť do pasce, možno aj prostredníctvom zahraničného spravodajstva  Keby sa zmenky neboli v roku 2016 objavili na súde, nebol by som obvinený z vraždy Volzovej a pán Kočner by nikdy nebol obvinený z vraždy Kuciaka a ten by možno ešte žil,”“Nielen Andruskó, ale aj Tóth možno vie, ako to bolo s vrahom Jána Kuciaka,” “Čas ukáže, že to všetko bolo prepojené a treba sa pýtať Tótha, Andruskóa aj Černáka, že kto za tým stál.

Naznačuje, že v celej veci má prsty americká tajná služba .Rusko týmto definitívne odpovedá aj na všetky otázky, ktoré súvisia s vierohodnosťou a nezávislosťou svedectva Petra Tótha, ktorého výpoveď dokonca aj Šanta považoval za hraničnú a možno krivú. K Threeme, ktorú Tóth priniesol za záhadných okolností sa vyjadruje, že “Považujem to za nezákonný dôkaz, manipulovaný.“

K evidencii v účtovníctve sa opäť vyjadruje tak, ako na včerajšom pojednávaní a ako aj pred rokom na súde: „To, že to nebolo v účtovníctve, nič nedokazuje,” “Nedal som to tam preto, lebo tam chýbalo strašne veľa vecí a preto, aby sa o tom nikto nedozvedel. Na to, že som to tam nedal, sú svedkovia, ktorých ste žiaľ nepredvolali.”

Týmto výrokom priamo napadá postup súdu, ktorý aj podľa Parovho vyjadrenia pristupoval veľmi selektívne k právam obhajoby predkladať a vykonať dôkazy. Jeho podpisy sú všetky pravé a to z akého dôvodu ochrany vlastnej existencie pozmenil tie na zmenkách vysvetlil, Išlo o jeho život a o osud Markízy.

Rusko sa vyjadruje aj k pocitu sudcov a k okolnostiam, ktoré ich značne limitujú. Hovorí o mediálnom lynči. Senát tvorí predseda Emil Klemanič a členovia Pamela Záleská a Ján Buvala. Podľa Ruska sú pod tlakom jednej myšlienky: “Keď povieme, že Kočner je nevinný, tak nás zlynčujú. Ja viem, že vám to chodí hlavou.”

Rusko na záver opakuje, že nikdy by nebol obvinený za podozrenie z objednávky vraždy Volzovej, keby nebola kauza zmenky. Rovnako to platí aj o Kočnerovi a Kuciakovej vražde.

“Myslíte si, že na Slovensku sú zástupcovia ruských tajných služieb? Asi nikto nepovie, že nie. A myslíme si, že Američania sú sprostí? Asi sú aj oni. A čo asi robia, keď najväčšej vlajkovej lodi ich štátu hrozí, že budú musieť platiť. Som presvedčený, že vo všetkých troch kauzách časom nájdeme odpoveď na otázku, čo títo ľudia robili.”

Záverečná reč Mariána Kočnera – priamy prepis

Kočner sa vyjadruje, že  je nesmierne rád, že sa môže vyjadriť v priamom prenose. „Pokiaľ by všetky pojednávania išli tak ako moja výpoveď, tak by sa nestalo, že som chodil na iné pojednávania ako novinári. Snáď dnes budeme spolu na jednom a tom istom.“

V procese vystupovali svedkovia, ktorí o veci nevedeli nič. Nemali dôvod o tom vedieť, taká bola dohoda. My sme nechceli, aby o tom niekto vedel, my sme chceli peniaze a nie problémy alebo aby ma niekto uniesol. Do tejto situácie som sa nedostal dobrovoľne a veľa krát som to ľutoval. To je jedna skupina svedkov, ktorí nemali dôvod vedieť.

My sme navrhli súdu svedkov preto, aby potvrdili kauzalitu celého prípadu, aby potvrdili to, že hovorím pravdu. Ja som v prvej výpovedi povedal pred vyšetrovateľom, že niektorých som nevidel 18 rokov a nemohol som vedieť, či prídu, a čo povedia. Nevedel som, či to potvrdia, čo ja hovorím. S malou dušičkou som bol na pojednávaniach, kde mi Kolník tvrdil, že sa so mnou nepozná.Potom potvrdil, ale bol opatrný.

Pri tom obrovskom tlaku, čo vytvára Markíza a servilné, zaplatené média som prekvapený, že ten pán prišiel  a povedal to, čo povedal, že ho poslal pán Kolník, že povedal, že boli investori, že on mal byť garantom aby sa nikde neuhlo. Stal sa konateľom spoločnosti Gamatex. Mne neznámy Varga, ktorého som pred tým nepoznal. 4.7. keby licenčná rada rozhodla o prevode licencii, tak Varga bol garantom, že kde sa prenesie licencia. Bol bývalý bankár, vedel o čom hovorí. On bol zárukou, že licencia bude pre Gamatex a Gamatex predávame. Hovorilo sa o investoroch, napríklad som sa stretol so zástupcom SBS Scandivanian broadcasting system, Dopracovali sme sa k nim cez české kontakty. Chceli kúpiť Novu a vedeli, že potrebujú mať garanciu licencie. Varga povedal, že sa dozvedel, že za Kolníkom stoja dvaja ľudia, ktorí sa chcú k Markíze dostať. Uviedol Fiľa a Kováčika. Fiľo poslal Palovi Ruskovi v roku 99,prvých  34 miliónov a potom dalších tridsať. Bez zmluvy, len tak.

Na Slovensku bolo v tom období málo ľudí ktorí by vedeli dať dokopy 350-400 miliónov, Fiľo to vedel dať. Fiľo kalkuloval tak, že Rusko o Markízu príde potichu, dostane za to 70 miliónov. Potom Gamatex televíziu predá.

Kováčik a Rusková. Ruskovú spochybnili ako manželku,matku Ruskových detí.

Kováčik na procesnom výsluchu pred vyšetrovateľom, keď proces bol na začiatku povedal pravdu. Povedal, že Rusko mu povedal, že má voči Kočnerovi osobný záväzok a že si to rieši sám. V roku 2001 Kováčik nevedel, že Rusko to podpísal aj za Markízu, Ja neviem či mu to povedal, Ak áno, tak by Kováčik mal problém, lebo nepovedal američanom ked predával podiel. Kováčik nemohol vedieť že neexistuje akýkolvek dôkaz o tom, že mu to Rusko povedal. Preto povedal pravdu, lebo nevedel, či to nie je nahraté. Ja sa mu nedivím, že na hlavnom pojednávaní, že, ale iba osobný dlh. Kováčik žije v mediálnom priestore a zlikvidovali by ho. Prečo Kováčik spomenul Ernesta Valka? Veď ho mohol vynechať. Prečo to povedal? Hlavným dôkazom toho, že zmenky existovali tak ako tu tvrdíme je svedectvo Jána Kováčika. Lepší by bol len Ernest Valko, ale tu nie je. Nikdy som netvrdil, že bol mojim priateľom, ale nie je pravda,  čo tvrdí pani Valková, že  ma mal za odpad a nepodal ruku. Nie je to pravda. Na jednej oslave narodenín spoločného priateľa, kde nás videlo spústa ľudí som hodinu s ním debatoval. Stretol som sa s ním keď vyšiel z vyšetrovacej väzby. Ak by mi nepodal ruku, prečo sa so mnou stretával. Stretol som sa s ním aj v roku 2009.

Valko bol odborník, ale aj obchodník a nechal si dobre zaplatiť. Valko sa priatelil so Steinhubelom aj s Ondrejčákom. Aj im podal ruku, veď boli vyhlásení mafiáni.

Valko bol člen licenčnej rady a určite by nepomáhal Gamatexu, lebo by to bolo proti štatútu rady. A proti štatútu by nebolo to, že pripavil na kľúč dražbu a prechod licencie VTV? O tom sú nespochybniteľné dôkazy. On to ale nerobil pre Steinhubela, on to dával vtedajšej konateľke Halmovej.

Odkiaľ vedel Dzurinda, že to Valko robil pre Steinhubela?

Bolo to od pána Hornáčka, ktorého spomína Tóth. Som presvedčený, že v SIS existujú poznatky, že pán doktor Valko participoval naše dohody.

Prečo by Peter Tóth mal vedieť o zmenkách alebo akýkolvek pracovník SIS?

To som ich mal odniesť na SIS-ku a urobiť kópiu? SIS monitorovala rusky hovoriace ochranky Pavla Ruska, a veľmi dobre.

Pani znalkyňa – primátorka Zvolena urobila dva znalecké posudky. Je to súhra náhod, že vyšetrovateľ osloví znalkyňu, ktorá sedem rokov neurobila žiadny posudok?

Dvakrát sa pomýlila a naprávala, keď dostala otázky.

Znalci kriminalisticko expertízneho ústavu. Znalkyňa, ktorá hodnotila moje podpisy, napísala, že boli vytvorené v krátkom časovom okamihu v podstate v momente. Zneistila a zmetkárčila. Z momentu urobila minúty, potom dni, dokonca aj mesiace, ale nie roky. Ak to je tak ako je možné, že pán prokurátor dnes povedal, že jej vyjadrenia boli, že moje podpisy na indosamente boli z roku 2014 a 2016.

To sú už tri roky, ale to nesedí s jej tvrdením, že k podpisu zmeniek došlo pár chvíl pred podpisom notárskej zápisnice. Jej posudok bol absolútne nejednoznačný.

Pani Straková a Zelenková.

Pani Straková povedala – teraz parafrázujem – pri rozhovore so znalkyňou Zelenkovou nadobudla pocit, že tá ju presviedčala, aby jej závery boli podobné ako vyjadrenie Zelenkovej. To bolo prokuratúrou prezentované, že ju tlačila do krivého posudku.

Ale jej vyjadrenie nie je v náš prospech, tak prečo to Straková tvrdí?

To predsa nemá logiku. Zaujímavé je vyjadrenie prokurátora. Prvé opatrenie, ktoré Straková urobila bolo zablokovanie Zelenkovej. Na mieste prokurátora by som nechal komunikovať a zdokumentoval by som to, odkiaľ to prokurátor vedel? Pani Straková povedala, že na NAKA ju viezol vyšetrovateľ. A tam to nejak vzniklo, že ju zablokoval. Ale Šanta tam vtedy nebol, odkiaľ to Šanta vedel?

Keby som videl že Fiľo a Kováčik predali svoj podiel za miliardy – to prebehlo médiami – tak by som im závidel od roku 2007? Išlo o dve miliardy.

Prečo som sa nestretol s Ruskom a neurobil zmenky a nešli na súd?

Zmenky boli vypísané. Spoločnosť Inkasný servis sme založili v roku 2015. Už názov naznačuje, že má inkasovať. Presne ako názov Media invest, ktorá má investovať do médii.

Prečo sme to previedli?

Rusko mohol vyplatiť skôr. Tie zmenky sa nikdy nemali nikde objaviť, lebo ruskí bratia by si prišli vypýtať od neho alebo odo mňa. Predali by sme spoločnosť Inkasný servis aj so zmenkami. Roztrhajte si ich. Poviem prečo. Keď som kúpil pohľadávku od Siloša Pohánku, to bolo po pol roku po tom, ako som sa bavil s viacerými adokvátmi. Jedným z nich bol Schweighover. On povedal jednu vec a mojou víziou bolo vymáhanie pohľadávky na súde právnou cestou. Toto som s ním prebral, bez Steihubela a Čongrádyho, bez mafie. Ja som ich nepoznal. On mi povedal, že nemôžeš ísť do toho sám niekto ti musí kryť chrbát. Pri tých peniazoch ťa v tej sekunde príde osloviť a ponúkne ochranu. Ja nepotrebujem ochranu  sa chcem súdiť. Ty si sa zbláznil?

Pri 50 miliónoch nepotrebuješ ochranu? Počkajú až vyhráš a potom ťa zakopú dva metre pod zem. Tak som prišiel k ochranke aj k Petrovi Čongrádymu. Ten mal blízko k Volzovej. Zoznámil som sa s Aghom, s ktorým sme riešili aj otázku exekúcie. Jeho brat bol exekútorom. Otestovali sme ho. Prešlo to. Steinhubel sa tam nanominoval, doniesol 20 miliónov s tým, že bude prvý, kto Markízu kúpi. Nedalo sa povedať, že nie.

Tóth klamal aj pri tom – Steinhubel vtedy nežil, keď sme podla Tótha mali vracať peniaze. On peniaze dostal vtedy, keď ešte žil. Až teraz som sa dozvedel, že Steinhubel sa stretol s Ruskom, spolupracoval so SIS -kou. Každý kto ho trošku poznal, vie jedno. Ak by prišlo k situácii, že si Rusko objedná vraždu Volzovej a mal dať zálohu 500 tisíc korún v Holliday in a malo to podľa Černáka stáť 20 miliónov, tak vie, že  Steinhubel  by za 500 tisíc nesadol ani do auta, že to je hlúposť, ktorú vie každý vyšetrovateľ. On by vyrazil 10 miliónov na posedenie len za to, že si niečo vypočuje.

Keby mal minimálnu možnosť donútiť Ruska zobrať ho do Markízy, prišiel by za Ruskom a povedal by –  Buď si podpíšeme a budeme spoločne v Markíze alebo zajtra budeš obvinený za objednávku vraždy. To je hlúposť, lebo aj právnici na licenčnej rade povedali, že Rusko by s tým nič nezískal.

Ja som to bral, že ideme do sporu a maximálne sa dohodneme niekde na nejakej sume. Kto to pozná vidí, že do toho bola zaangažovaná spravodajská služba. Všetky média, rozoberali, čo mám na raňajky vo väzbe. Maximálny nátlak. Nemám kde ustúpiť. Ja som nič nefalšoval, Rusko hovoril o americkom vplyve. Oboznámili sme sa s dokladom, ktorý sa volá vlastný poznatok prokuratúry, kde nikto nevie ako tento dokument vznikol a dostal sa do spisu.

Vyzerá ten dokument ako zápis z americkej ambasády, ktorý niekto doniesol na porkuratúru, toto treba vyriešiť. Až keď súd povolili vypočutie svedka La Porteho som sa dostal na Magnického zoznam v priebehu pár dni. Bol som tam zaradený na základe ministra financií USA na základe návrhu ambasády na Slovensku. Vraj na základe porušení ľudských práv.

Čo som porušil? Nič mi nebolo doručené. Koho práva som porušil ? Ak nie som terorista, aké práva som porušil? Ale nikto nepovedal kde, kedy, prečo a ako?

To američania nemusia vysvetliť nikdy nikomu, Americká administratíva sa rozhodne  a ostatné je tajné. Rusi majú na to výraz začembuk ?

Znalkyňa Straková a jej nezákonné posudky

Ani znalkyna Straková keď šesť hodín prezentovala svoj posudok.Priznám sa, že v tej väzbe padá možnosť lepšieho chápania, ale ja som jej nerozumel. Vedela všetko zdôvodniť, ale tak, že som ničomu nerozumel. Niekoľko krát som prečítal ten posudok, ale som tam nič nenašiel. Nič. Len záver.

Pani znalkyňa Straková si robila pomocné výpočty, tabuľky, uhlomer, atd.. Videl som pár posudkov a tí znalci to tam takto dávajú. Ak teda robila tabuľky, tak prečo tam v posudku nie sú? Stačilo predložiť, Jej odpoved nedávala preto, aby nevzniklo spochybňovanie, tak potom ten posudok je nepreskúmateľný. Urobila analýzu a syntézu a tú syntézu preniesla do záverov.  Aj ja  to chem vidieť a premerať, nech to vidíme.

Pani znalkyna si pomýlila asi 50 listín, či je to kópia alebo orginál. Dokonca šesť listín overených notárom. Ked sa už pomýlim aj na overenú kópiu, tak to je veľa. Nech si každý urobí názor.

Dozvedeli sme sa včera, že pani znalkyna Straková má takýchto drobných lapsusov niekoľko, kde dokonca iní znalci, dokonca expertízny ústav vyhlásili jej posudky za nepravdivé.  Ten ústav, o ktorých znalcoch Straková povedala, že mali by sa ešte doučiť! Lebo ona je jediná . Nechcem jej prácu znevažovať,ale nevedela nám na požiadanie nič vysvetliť. Som rád, že ideme online, chcem veriť tomu, že sa ozvú aj ďalší ľudia, ktorí dosvedčia, že Straková urobila aj niekde inde lapsus, prosím aby sa ozvali.

V tomto konaní nikde nebolo dokázané, že zmenky neboli podpísané v roku 2000. Ale vo výpovedi Kováčika bolo uvedené,  existovali v roku 2001.

Posudok Strakovej  je čisto americkým, nemá nič dokázané, nemá žiadne uhly, merania, stačí záver.  To je akoby znalec v odbore statiky urobil výpočet prečo spadol most, to odloží a potom napíše aký bol most farebný a podobne a potom povie, že most padol preto, lebo železo malo málo uhlíka. Američania by tomu povedali, že America for ever.

Ja by som poprosil, my sme na Slovensku.

Po výsluchu Mariána Kočnera a krátkej porade “Súd hlavné pojednávanie odročil za účelom udelenia posledného slova obžalovaným na pojednávaní 27. februára o 9.00 hod v Justičnej akadémii,.”

V rámci posledného slova obžalovaný sa môžu priznať, alebo trvať na svojej nevine a vykonaní dôkazov podľa § 276 Trestného poriadku.

Po tom súd rozhodne, že či tieto návrhy ešte pripustí, alebo prejde k vyhláseniu rozsudku.

 

 

Súvisiace články

Používame cookies aby sme pre vás zabezpečili ten najlepší zážitok z našich webových stránok. OK Viac info

Cookies