Končí kauza “únos Vietnamca”

Generálna prokuratúra tento týždeň potvrdila, že sa nezistili žiadne skutočnosti nasvedčujúce tomu, že by sa ktokoľvek zo Slovenskej republiky vedome podieľal na únose vietnamského občana z Nemecka. Vietnamské zložky vtedy daného človeka z Nemecka do Vietnamu dostali okrem iného aj zneužitím vládneho špeciálu, ktorý slovenská strana poskytla ich vládnym predstaviteľom.

Treba pripomínať, aký mediálny lynč sa tu pritom jedno obdobie v tejto súvislosti dial?

Pripomínam aj ďalšie podobné lynče. Kauza Čistý deň, kde Natália Blahová, poslankyňa za SaS (tí vždy boli na takéto veci špecialisti) zverejnila dramatický príbeh o nejakom dome hrôzy, ktorý sa nakoniec vôbec nepotvrdil. V danom zariadení došlo k niektorým pochybeniam, ktoré by si vôbec nikto nevšimol, keby sa vtedy opoziční politici a médiá nerozhodli urobiť z toho politickú kauzu. Asi tak, ako na národnej úrovni nikoho nezaujíma, ak sa niekde učiteľ vyspí so žiačkou – ale keby bol ten učiteľ aspoň vzdialený známy Fica, hmmm..

Ešte otrasnejšia bola “kauza Hlávková”, čo bol ešte väčší nezmysel aj v prvotnej výpovedi, ale médiá to využili na totálnu “character assassination” vtedajšieho ministra zahraničia. Len preto, že bola možnosť, že by neskôr kandidoval na prezidenta ako kandidát Smeru.

Takto by sa dalo pokračovať dlho (vrátane mojich “káuz” – k jednej sa o pár dní verejne vrátim).

Ak nie veľmi morálneho tínedžera prichytíte pri klamstve (“včera si si bez dovolenia zo stola zobral 40 eur”), povie vám, že v niečom inom, pridruženom pre zmenu neklamal (“veď som hovoril, že si dnes potrebujem kúpiť rifle”) a obrázok dokreslí tým, že je vlastne obeťou nejakej situácie (agresívny spolužiak mu doterajšie rifle včera natrhol) a preto celkovo v práve.

A je mu jedno, že tie peniaze rodina dnes potrebovala na niečo iné, možno dokonca veľmi dôležité.

Bohužiaľ, takúto morálku má veľká časť novinárov a tiež rozhodne nie malá časť národa. No a čo, že niekde vyrábame nehoráznu kauzu, my vlastne máme pravdu, lebo inde naozaj niekto z vlády kradol a celkovo je Smer zlý. A hotovo, vybavené.

Ničia prvky dôvery spoločnosti, vieru vo verejne obhájiteľnú pravdu aj povesť ľudí, lebo čo?, lebo oni môžu. Samozrejme, vždy je možné aj pri dobrej vôli proste len prestreliť, alebo niekde urobiť krik preventívne. To by sa dalo pochopiť, ale takto tí ľudia nefungujú.

Najhorší klamár nie je klamár, ktorý stále hovorí nepravdu. Lebo mu čoskoro nikto neverí a tak nenarobí veľké škody. Najhorší, najtoxickejší klamári sú tí, ktorí miešajú dokopy pravdu a lži.

Takýto prístup nie je ale žiadnym znakom charakteru a odhodlania bojovať za spravodlivosť, je to znak čistého chrapúňstva. A u nás niektorí z tých najväčších chrapúňov robia zo seba najväčších bojovníkov za pravdu, morálku a slušnosť.

Súvisiace články

Používame cookies aby sme pre vás zabezpečili ten najlepší zážitok z našich webových stránok. OK Viac info

Cookies