V Bratislave sa mnohí ľudia v tieto dni škodoradostne zabávajú. Matovičova firma OĽaNO sa snaží PR správami vysvetľovať, že vyššie uvedená informácia nie je pravdivá. V skutočnosti 84 bola len predpokladaná hodnota zákazky, s DPH, vysúťažená cena je len 33 miliónov bez DPH. Navyše ide len o rámcovú zmluvu, na niekoľko rokov, táto suma sa vôbec nemusí vyčerpať, atď.
A je to všetko pravda. Tá škodoradostnosť je v tom, že doteraz to bol, naopak, Matovič, kto na podobných manipulatívnych správach politicky zarábal. Médiá a ostatné opozičné strany ich dodávali. A on jačal „ukradnuté miliardy!!!“ a vyhral voľby.
Pretože takto to fungovalo. Áno, boli prípady, keď bol naozaj dôvod na hnev (aj ja som pri niektorých projektoch penil). Ale boli iné, kde médiá alebo vtedajšia opozícia využila každý možný manipulatívny trik: pri rámcovej zmluve sa tvárili, akoby išlo o konečnú sumu, pri zmluve na niekoľko rokov akoby nebodaj niekto teraz toľko zaplatil. A bežnému občanovi sa potom nemožno čudovať, že niekde vidí titulok, že štát prešustroval 10, 50, 100 miliónov a hnevá sa.
Problém je v tom, že bežný občan často nemá šancu rozoznať, čo je naozaj zlé míňanie peňazí, prípadne niečo kriminálne, a čo je len bombasticky nafúknutá relatívne ok vec.
A bolo to ešte horšie. Pri kauze Hlávková si tak bežný občan mohol myslieť, že ten Lajčák tam naozaj kradne nejaké tisíce, stotisíce či milióny, aj keď celá kauza bola veľkolepá sprostosť (stavím sa, že 99 percent ľudí by ani nevedelo vysvetliť, o čo tam akože išlo, podstatné bolo len hádzať týždne špinu).
Podobne, ak sa opýtate bežného človeka na Čistý deň, tak má pocit, že sa tam dialo niečo hrôzostrašné, hoci to bola „kauza“ na úrovni toho, ako keď sa učiteľ napríklad vyspí so študentkou. Rozhodne to treba príslušne riešiť, ale deje sa to relatívne často, akurát, že na bežnej škole nie je ako do toho zamontovať Smer a tak z toho nebývajú kauzy ako tu, keď sa so zverenkyňou vyspal pomocný pracovník.
O svojich „kauzách“ ani nehovorím. Dnes už sa predo mnou za ne aj niektorí príslušní novinári hanbia, ale vtedy im nerobilo problém písať úplné nezmysly. Ja by som si vlastne teraz mal užívať na nejakom ostrove v Karibiku, toľko som vraj zarobil.
Ešte raz: netvrdím, že sa tu nediali veci, ktoré majú spadať do pozornosti médií, či opozície, dokonca ich bolo relatívne veľa. Ale v informovaní vznikol úplný chaos, kde sa bežný človek vlastne nedozvie pravdu o tom, ako funguje štát a čo našej verejnej politike naozaj chýba. Namiesto toho sa naňho valia titulky o ukradnutých miliardách. Iste, aj preto, že je to najjednoduchšie: tváriť sa, že tu veci nefungujú, lebo niekto niečo ukradol. Je tak nejak pochopiteľnejšie, ako vysvetliť, že nefungujú hlavne preto, že si ich nevieme príslušne zorganizovať.
Dokonca, ak mám byť drasticky úprimný, v skutočnosti napríklad aj veľa tých pofidérnejších prípadov nie ja až tak zlých ako na prvý pohľad vyzerajú. Máme tu eurofondové peniaze, ktoré sprevádzajú často úplne naivné podmienky, ako by sa mali míňať, a míňajú sa ťažko a v skutočnosti nie veľmi efektívne. Tak sa niekedy narobili projekty, ktorých cieľom bolo len preklopiť tie bruselské peniaze nejakým iným spôsobom do ekonomiky. A oni sa tam naozaj väčšinou preklopili. Nie je to šťastné a vždy som mal tendenciu aj v tomto upratovať. Ale s týmto mám menší problém, ako so všelijakými lokálnymi vydriduchmi (ktorých je ale v konečnom dôsledku veľmi veľa a sú v okolí každej strany), ktorí si vyslovene predátorsky niečo ukusnú a potom za to nakúpia vily alebo drahé autá. To nemá absolútne zmysel a takým by som kľudne odtínal ruky.
V krátkosti: máme tu systém úplnej dezinformovanosti a dezorientovanej verejnosti, ktorý aj náš Igor roky pomáhal vytvárať. A ten systém teraz aj ich samých pomaly zožerie.
Matovič ukradol 84 miliónov.
Otvorený list sudkyni Špecializovaného trestného súdu JUDr. Ružene Sabovej