Prípad vraždy primátora Hurbanova sa zasekol




Zdalo sa, že Rozsudok špeciálneho trestného súdu zo dňa 4.decembra 2020 bude pre nedostatok dôkazov oslobodzujúci a rozprávka už odsúdeného Kaluza, ktorý sa priznal k vražde primátora Basternáka bude musieť prvostupňový súd pre nedostatok priamych a nepriamych dôkazov vyhodnotiť ako nepostačujúci na vyslovenie verdiktu. ŠTS však rozsudkom BB-3T/3/2020 odsúdil Romana Ostružlíka, Alenu Zsuzsovú  a Vladimíra Mosnára  na trest odňatia slobody vo výške 21 rokov.

Rozsudok voči Alene Zsuzsovej a Romanovi Ostružlíkovi je jedno veľké svinstvo postavené na klamstvách JUDr. Hrubalu 

Nedôslednosť práce OČTK v prípravnom konaní, ako aj celý postup a záver rozhodovania súdu je v zjavnom rozpore so zásadami trestného konania a a preto aj vyslovené výroky o trestoch vyznievajú nezákonne, pretože sa nedajú  „stotožniť ani so samotným znením skutkovej vety uvedenej v rozsudku.

Konštatovanie že si ,,Roman Ostružlík na doteraz presne nestotožnenom mieste a v presne neustálených prvých šiestich mesiacoch roku 2010, objednal za presne nestanovenú finančnú úplatu vraždu Lászlóa Basternáka, ktorá následne na presne nestotožnenom mieste a v presne neustálených prvých šiestich mesiacoch roku 2010, sprostredkovala vykonanie vraždy za presne nestanovenú finančnú úplatu u Vladimíra Mosnára, ktorý na základe uvedeného na presne nestotožnenom mieste…“

Takto postavená skutková veta obžaloby je nielen vágna, ale odporuje aj § 163 ods. 3 Trestného poriadku.“ -ako je to uvedené v podanom odvolaní JUDr. Neszméryho proti rozsudku.

Súd vyhodnotenie dôkazov vykonal na základe priznania, keď Štefan Kaluz svoje zavinenie na smrti poškodeného už v rámci aktuálneho konania nepopieral a možno len pripomenúť, že tesne po úteku z miesta činu bol tento páchateľ zadržaný, vzatý do väzby a neskôr odsúdený aj za situácie, keď „priamu” vinu, zjednodušene povedané, zval’oval na inú osobu. Tak isto nie je novou skutočnosťou konštatovanie, že Štefan Kaluz nebol a nemohol byť „autorom  myšlienky” smerujúcej k usmrteniu poškodeného a už v rámci pôvodného konania bolo ·zrejmé, že konal na popud iných osôb.

Pri zadržaní Kaluza v roku 2010 po vykonaní vraždy uviedol, že objednávateľom vraždy mala byt’ nejaká osoba z vysokých politických kruhov. Po uplynutí 1 O rokov výkonu jeho trestu si zrazu spomenie na iného objednávateľa a vypovedá tak, že keď sa Vladimíra Mosnára pýtal, čo urobil dotyčný, ktorého má zastreliť, tak mu na to Mosnár mal povedať, že je to pre Ajku, a že Alena to chce pre nejakého Ostružlíka. Bez toho, aby sa bol niekto pýtal odkiaľ si pamätá. svedok meno Ostružlíka, sám bez vyzvania vysvetlil, že si to meno pamätá preto, že mu to evokovalo „ostrohy” alebo „ostružlinu”, pretože toto meno nikdy predtým nepočul a Ostružlíka videl prvýkrát na súde.

Vyjadrenia svedkov k motívu vraždy, k politickým aktivitám a zámerom zavraždeného súd vyhodnotil veľmi povrchne  Zbagatelizovane, dokonca v rozsudku uvádza, že:

Súd teda na samom začiatku rozsudku prejudikoval, že z fikcií a nesúvisiacich, ani nepravdepodobných vyjadrení svedkov, ktorými už bolo napadnuté v prípravnom konaní samotné obvinenie, si vytvoril v rozpore s ich významom súvislú reťaz dôkazov.

Takto prejudikovanej verzie prípadu sa potom súd držal zubami nechtami a v odôvodnení nijako nezohľadnil ani svedecké výpovede  napríklad svedkov Jarábeka, ktorý ohľadom motívu vraždy odkryl machinácie s investíciami a dotáciami spojenými so spoločnosťou KOVAK, pretože lebo plánované odkrytie týchto machinácii Bastenákom boli priamym ohrozením jeho osoby a preto objednávka jeho vraždy bola celkom inak motivovaná ako predvolebným súperením Ostružlíka a Basternáka.

Z výpovede  redaktora novín Dunatáj, Lajosa Moroviča na hlavnom pojednávaní vyplýva zas politický zámer vraždy, ale za celkom iných okolností, keď vyššia politika sleduje svoje finančné záujmy v meste Hurbanovo:

Basternákovu obavu z atentátu v spojitosti s jeho zisteniami upresnil tak, ako to už spomínal aj svedok Csáky:

Naviac toto politické súťaženie bolo jasne deklarované ako nezmysel pre svoju časovú nezrovnalosť. Vo veci jeho ohrozenia a predošlého útoku na jeho osobu. Na napätú situáciu aj upozornil aj svedok Pál Csáky, ktorý presne popísal ako  Lásló Basternák obavu o svoj život Basternák už po parlamentných voľbách v roku 2010

Z Csákyho výpovede tiež vyplýva prepojenosť a reťazenie udalostí a nepriamych dôkazov, ale v úplne inom smere ako to sudca pojal pre zistenie motívu objednávky vraždy:

Tú istú variantu motívu potvrdil okrem Jakubíka aj ďalší svedok Ing. Jobbágy, ktorý uviedol: „V roku 2010 podľa mňa Basternák už veľmi dobre vedel, že jeho nezvolia. Pán Csáky a ostatní z SMK neznášali, že tá strana sa rozdelila. Pán Basternák veľmi dobre vedel, že ho nezvolia. Zaplietol sa aj do kanalizácie a ľudia toto všetko vedeli a tu urobil pán Ostružlík chybu, on to vyčítal Basternákovi. Basternák povedal, že urobil veľký prúser, lebo projekt kanalizácie nedal tomu, komu mal dať, teda tomu, kto to vybavoval.“

Podľa svedectva PaeDr. Gabriely Tornóczy: „motívom vraždy poškodeného mohlo byť to. že sa chystal na republikovom sneme SMK vystúpiť s dôležitými informáciami. ktoré by mali za následok problémy jednotlivých členov SMK a deštrukciu strany MOST HÍD. Táto svedkyňa uviedla, že dpred vraždou bola spolu s pošk. L. Basternákom, a dohodli sa na tom, že budú spolu cestovať na republikový snem SMK. V deň vraždy sa opäť stretli asi o 15, 00 hod., pošk. L. Basternák sa jej javil veľmi nesvoj. Rozprávali sa o tom, že pošk. L. Basternák vystúpi na sneme SMK, a že povie nejaké veci na stranu SMK aj MOST HÍD. Bol z toho veľmi nervózny.“

Motívom vraždy nebola politika a objednávateľom nebol Ostružlík

Ako teda vidíme, celý vymyslený reťazec nepriamych a priamych dôkazov o Ostružlíkovi ako objednávateľovi vraždy z politického motívu je čírou fabuláciou. V dobe vraždy bolo po politickej poprave zavraždeného Basternáka a Ostužlík ani pred tým nebol jeho priamym volebným súperom. Motivácia vraždy, ale tak ako to nakoniec popísal aj Ing. Jakubík v súsislosti s KOVAKom,  jeho finančnými operáciami, dotáciami a zisteniami, ktoré Bastrnák spomínal aj Csákymu sa zdajú byť oveľa reálnejšie, ale v tomto smere súd nevyvodzoval žiadne závery.

Podľa Romana Oastružlíka skutočným dôvodom vraždy bolo to, že:

„Basternáka zavraždili kvôli tomu, že Komárňanské vodárne a kanalizácie s mestom Komárno a s mestom Hurbanovo urobili verejnú súťaž, ktorá bola vyhlásená z dotácií eurofondov. Jasne bolo dané za koľko sa urobí kanalizácia, a ktorá firma to má vyhrať. Udialo sa to tak, že v tom čase bol v Hurbanove primátorom p. Basternák a v Komárne bol primátorom Tibor Bastrnák. V uvedenom bol urobený nejaký podvod a do uvedeného bol namočený aj Lászlo Basternák.“

Úvahu súdu, že možným motívom vraždy mala byť príprava poškodeného za primátora mesta Hurbanovo, vyvracia ten závažný fakt, že pošk. L. Basternák bol zavraždený 9.7.2010 a komunálne voľby, t.j. aj voľby na post primátora mesta Hurbanovo boli vvhlásené na mesiac november 2010 s tým, že kandidátky na primátora bolo možné odovzdávať až v septembri r. 2010, teda dva mesiace po smrti poškodeného.

Poškodený László. Basternák teda nemohol byť protikandidátom Romana Ostružlíka v primátorských voľbách, pretože v čase odovzdávania kandidátky na post primátora mesta, poškodený už nežil. V predchádzajúcich voľbách a to do parlamentu SR a do VÚC takisto nemohli byť protikandidátmi, keďže každý kandidoval za podpory inej politickej strany. Vo všetkých voľbách kandidovalo niekoľko kandidátov aj v primátorských voľbách, ktorých L. Basternák kandidovať už nemohol, a všetci kandidáti voľby prežili. Je teda vylúčené, žby motívom vraždy obžalovaného Ostružlíka mala byť vražda istota, že sa stane  primátorom mesta Hurbanovo.

Za vraždu Lászlóa Basternáka, ktorú si objednalo vedenie strany Most – Híd, žiada prokurátor pre Zsuzsovú a Ostružlíka dvadsaťpäť ročné tresty

Ostružlík v odvolaní proti rozsudku uvádza, že:

“Máme za to, že z výsledkov vykonaného dokazovania, či už v prípravnom konaní alebo v konaní pred súdom vyplýva, že medzi R. Ostružlíkom a poškodeným nešlo o žiadne osobné spory. Zo strany obž. Ostružlíka išlo spočiatku o odôvodnenú kritiku praktík poškodeného týkajúcich sa spreneverenia dotácií z eurofondov, ktoré boli poskytnuté na vybudovanie kanalizácie meste Hurbanovo. Pokiaľ súd uvádza, že obaja s poškodením sa pripravovali kandidovať na funkciu primátora mesta Hurbanovo, tak uvedené nielenže nebolo v konaní preukázané, ale bolo rovno .vyvrátené.”

V odvolaní Ostružlík poukázal na to, čo sudca Hrubala vôbec nevzal do úvahy z hľadiska podaného trestného oznámenia na Ostružlíka, keď svedkovia Dezider Ostružlík a Rozália Herdová popísali nátlak na jeho manželku: :“

K.Ostružlíková mu podrobne popísala, akým spôsobom ju Vojtech Tóth prinútil podať na obžalovaného trestné oznámenie, a ako ju prinútil, aby sa stretla s operatívcami NAKA v jednej kaviarni v Nových Zámkoch, kde za sústavnej prítomnosti Vojtecha Tótha musela povedať, že objednávateľom vrdy je obžalovaný), ktorí vylúčili participáciu obž. R. Ostružlíka na predmetnom skutku.

Nenávisť Kataríny Ostružlíkovej potvrdil aj jej milenec, ktorý to popísal takto: „ Už aj predtým povedala, že akým spôsobom bv sa dalo zlikvidovať jej manžela, pretože pokiaľ bude živý, nebude mať od neho kľud, na čo som jej povedal, že aby to brala tak, že som o takýchto veciach nepočul, lebo sú to vážne veci a ja nechcem o tom počuť, povedala mi, že ona bude šťastná, keď on už nebude „.”

Z vyššie uvedeného teda vyplýva, že práve svedkyňa Katarína Ostružlíková vážne uvažovala o spôsobe likvidácie svojho manžela R. Ostružlíka, pričom sa s touto myšlienkou obrátila na svojho milenca, Vojtecha Tótha. Z uvedeného je zrejmé, že Katarína Ostružlíková bola odhodlaná za akúkoľvek cenu zlikvidovať svojho manžela.“

 Zoltán Andruskó- odmietnutý nápadník Zsuzsovej vypustil svoju povestnú“ bublinu2“, len aby sa jej pomstil

Obžalobu vo veci vraždy postavil dozorujúci prokuráor Kysel práve na Andruskóovej výpovedi:

Kyselove postupy pri výkone dozoru v kauze Basternák už dávno mali byť predmetom záujmu OČTK, nie referenciou pri obhajobe postu špeciálneho prokurátora

Na to, ako Andruskó bol spracovaný, a že motívom takéhoto jeho priznania mal byť útok na Alenu Zsuzsovú upozornil aj Ostružlík na Hlavnom pojednávaní, kde uviedol akým spôsobom na neho bol vyvíjaný nátlak, aby za objednávateľku označil Alenu Zsuzsovú. Medi inými vtedy sa súde dňa 03.04.2019 uviedol, že:

Povedali mi, že Andruskó už s políciou spolupracuje a ja som povedal, že dobre, že aj ja budem spolupracovať a poviem takú naturbovanú výpoveď proti Alene Zsuzsovej, že ju určite odsúdia. Keď som prišiel do Nitry, tak som dostal do ruky uznesenie o vznesení obvinenia, stretol som sa s pani JUDr. Borsosovou  a rozhodol som sa, že budem vypovedať tak, ako som to už vravel policajtom v aute. Takže výpoveď, ktorú som učinil vtedy pred vyšetrovateľom, bola len čiastočne pravdivá. A tá čiastočná pravda sa viazala k výpovedi, ktorú som učinil ako podozrivý. Ešte mi policajti povedali, aby som vypovedal tak, že na Andruskó a nemám vypovedať, a že všetko je na Alenu.“  (Jeho celé vyjadrenie nájdete v článku)

Andruskó mal za krivé svedectvo voči Zsuzsovej prisľúbený nízky trest, Ostružlík beztrestnosť

Teóriu súdu o pravdivosti výpovede Zoltána Andruskóa absolútne spochybňuje logický chronologický výpočet sledu udalostí, ktorý vyvracia akúkoľvek možnosť stretnutia Andruskóa, Zsuzsovej a Ostružlíka pred vraždou:

Na hlavnom pojednávaní dňa 22.4.2020 Andruskó vypovedal, že:“ nie Zsuzsová mu mala povedať o vražde v aute (či už po vystúpení Ostružlíka z auta alebo v jeho prítomnosti), ale jemu to .„došlo” po vražde v kine,keď mu zavolal kamarát!!!!

Podľa odvolania podaného Ostružlíkovou obhajobou JUDr. Ing. Kristínou Vajlíkovou Orgány činné v trestnom konaní takýmto postupom závažným spôsobom porušili základné zásady trestného konania ustanovené v § 2 ods. 10) a ods. 12) Trestného poriadku, ako aj zásadu rovnosti strán v trestnom konaní.

Záverečná reč Romana Ostružlíka, obžalovaného z objednávky vraždy Lászlóa Basternáka, ex-primátora Hurbanova

Je treba ešte pripomenúť určité zvraty v konaní a zásahy odvolacieho súdu v spojitosti s tým, že po rozhodnutí ŠTS dňa 28.mája 2020o prepustení z väzby Ostružlíka  pri skúmaní dôvodov väzby  podľa § 71 ods.1 písm. a) a písm. b)., Toto rozhodnutie senát JUDr. Klimenta dňa 27.5.2020 zrušil. O opakovanom návrhu na prepustení Rozhodoval NSSR 2.septembra už po vynesení rozsudku, pričom rozhodol o väzbe z dôvodov podľa § 71 ods.1 písm. a)  písm. b) a písm. c).Väzbu podľa posledného písmena Ostružlík nikdy nemal navrhnutú – ako by aj pokračoval v trestnej činnosti?

NS SR teda zjavne vôbec nerozhodoval o väzbe, ale prejudikoval rozhodnutie v odvolacom konaní.

 Alena Zsuzsová sa dostala do prípadu vďaka konšpirácie a bubline2 Zoltána Anruskóa

Rozsudok súdu v tak vážnej veci nemôže byť podložený na základoch relativitiy a pravdepodobnosti, tak ako to rozvíja v rozsudku sudca Hrubala:

Alena Zsuzsová v odvolaní uvádza, že:

S tým sa dá skutočne súhlasiť z hľadiska princípu uplatnenia práva, ako aj kvality vykonávania dôkazov. Vychádzajúc z napádaného rozsudku, súd vylúčil akýkoľvek iný motív než ako ten, pre ktorý bola podaná obžaloba, hoci skutočnosti zistené priamo na hlavnom pojednávaní pripúšťali aj inú alternatívu skutkového deja a vnášali do skutkového deja opísaného v podanej obžalobe dôvodné pochybnosti.

V tomto smere, je nevyhnutné poukázať zároveň na skutočnosť, že sám konajúci súd uvádza, že  nie je vylúčená existencia viacero motívov, z ktorých vychádza tak závažný zločin akým je vražda, je však nevyhnutné preukázať žalované konanie, príčinnú súvislosť a následok konania ako súčasť objektívnej stránky trestného činu.

Máme za to, že práve v tomto smere súd pochybil pričom viedol dokazovanie pomerne jednosmerne v súlade s podanou obžalobou, hoci skutočnosti zistené na hlavom pojednávaní smerovali k potencionálne odlišnému priebehu skutku a jeho páchateľov.

K otázke objektívnosti a preukázateľnosti tvrdení súdu o vine bol tento v plnej miere napadnutý jej právnym zástupcom:

K vierohodnosti a k motivácii svedka Zoltána Andruskóa je možné sa venovať možno roky, no v podanom odvolaní je presne zhrnutá diagnóza tohto svedka a jeho motívu krivo vypovedať:

Z tohto odvolania obhajcu Aleny Zsuzsovej   priamo môžeme citovať presne ustálený právny názor na toto konanea a kvalitu rozsudku:

Suma sumárum, výrok súdu o vine a na to nadväzujúce výroky sú nesprávne, nakoľko súd nesprávne zistil skutkový stav veci, pričom vydal odsudzujúci rozsudok voči obžalovaným a to bez vyvrátenia vysokej miery pochybností vnesených do veci. Je nevyhnutné uviesť, že pokiaľ ide o vydanie odsudzujúceho súdneho rozhodnutia, niet polemiky o vyžadovanej miere istoty. Na vydanie odsudzujúceho rozsudku sa vyžaduje 100%-ná miera istoty o páchateľovi trestného činu a zároveň o každom jednom zákonnom znaku skutkovej podstaty, ktorá sa mu kladie za vinu tzn. vyžaduje sa ten najvyšší možný stupeň istoty, ktorý možno od ľudského poznania požadovať (viď uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 4To 3/2016).

Konštatovanie viny na základe nepriamych dôkazov, resp. výpovede najmä kajúcnikov, je neprijateľné. Najmä prihliadnuc na skutočnosť, že dôkazný stav veci pripúšťa aj iný priebeh skutkového deja.

Tu možno poukázať na ustálenú judikatúru, v zmysle ktorej pri nedostatku priamych dôkazov možno páchateľa uznať za vinného, len ak je záver o jeho vine potvrdený nepriamymi dôkazmi tak, že mu žiaden z nich neodporuje a ktoré tvoria uzavretú reťaz, v ktorej niet takej medzery, ktorá by pripúšťala aj iný záver. Súhrn nepriamych dôkazov, ktoré preukazujú vinu obžalovaného, musí tvoriť logickú a ničím neprerušovanú sústavu vzájomne sa dopĺňajúcich dôkazov, ktorá nielenže spoľahlivo preukazuje všetky okolnosti skutku a usvedčuje obžalovaného z jeho spáchania, ale súčasne vylučuje možnosť akéhokoľvek iného záveru. Všetky okolnosti dôležité pre rozhodnutie musia byť spoľahlivo preukázané v súlade so skutočnosťou tak, aby nevzbudzovali žiadnu pochybnosť.

Zistením skutočného stavu veci teda nie je len zistenie stupňa pravdepodobnosti dokazovanej okolnosti, keď výsledky dokazovania síce pripúšťajú možnosť záveru, že dokazovaná okolnosť môže existovať, avšak na druhej strane nevylučujú možnosť iného záveru.

Spochybnenie  pravosti znaleckých posudkov

V doplnení odvolania obžalovaného Mosnára zo dňa 20.09.2021vo vyhotovenom kontrolnom znaleckom posudku sa dozvedáme, že s poukazom na znalecký posudok č. 25/2019 vo veci obvineného Ladislava Végha, ČVS: PP-597 /NKA-PZ-2018, zo dňa 14.4.2019, avšak najmä na závery odborného vyjadrenia znalca PhDr. D. Selka, CSc. č. 13/2021 v trestnej veci B -3T /2020, mám za to, že na výpoveď Ladislava Végha by nemal odvolací súd vôbec nazerať ako na dôkaz upotrebiteľný v trestnom konaní.

Závery kontrolného znaleckého posudku poukazujú na komerčný záujem manželskej znaleckej dvojice Heretik a Heretiková a považuje za neetické vôbec takýmto spôsobom nechať znalcov – manželov pracovať na tom istom skúmaní, čo vylučuje objektívnosť skúmania.

Už len skutočnosť, že znalecké skúmanie osoby a jeho vyjadrenia je vyvrátené znamená, že takýto dôkaz sa musí opakovane vykonať a to s objektívnosťou a bez pochybností.

Kto objednal vraždu Basternáka?

Najvyšší súd má pred sebou rozhodovanie vo veci, v ktorej sa zmiešal miestny komunálno-politický záujem, zásahy vyšších záujmov oligarchov do politiky, korupcia miestnej a vyššej úrovne, politické súťaženie  a zmeska objednaných a vyfabulovaných tvrdení na strane Zoltána Andruskóa a Kataríny Ostružlíkovej, ktorých nepravdivé výpovede v kontexte s ďaľšími svedectvami nevytvárajú žiadny presvedčivý reťazec dôkazov k ustáleniu ani skutku , ani zavinenia obžalovaných.

Preto Najvyšší súd tieto pochybnosti môže odstrániť iba tak, že značne pochybné a manipulatívne časti rozsudku vyhodnotí správne , rozsudok zruší a vráti prvostupňovému súdu na nové rozhodnutie.

Zavraždenému Basternákovi, ani jeho rodine to satisfakciu neposkytne, ale nedopustí justičný omyl z nenávisti a z manipulatívnych politických dôvodov odsúdiť nezákonne obžalovaných za skutok, ktorý teoreticky ani objektívne nemohli spáchať. To, že sa pritom vec vracia s veľkým otáznikom:

Kto objednal vraždu pána Basternáka ?

Súvisiace články

Používame cookies aby sme pre vás zabezpečili ten najlepší zážitok z našich webových stránok. OK Viac info

Cookies