Na Slovensku sa po dlhšom čase, cez doterajšiu hustú hmlu, začalo predierať slniečko nádeje.
V posledných týždňoch sme svedkami nebývalých zistení, z ktorých priam mrazí. Pokiaľ v minulom roku po uchopení moci súčasnými predátormi nových metód ukrajovania demokracie na Matovičov spôsob sa im darilo verejnosť chlácholiť neurčitými rozprávkami o covidovej pandémii, v závere tohto roku je situácia diametrálne odlišná.
Cisár je nahý … Predátorom novej demokracie už dochádza dych a verejnosti trpezlivosť.
Na stole sú viditeľné dve pravdy, z ktorých jedna má veľmi krátke nohy.
Tá ktorá tvrdí, že sa podarilo naštartovať spravodlivosť, že je tu viditeľný úspech v boji proti mafii.
Druhá, reálna, však odhaľuje zneužívanie zákona, jeho ohýbanie, nezákonnú manipuláciu a vymýšľanie dôkazov, prípadne snahu o ich používanie na preukazovanie skutkov, ktoré sa nestali. Koná sa tak v reakcii na priame zadanie súčasných politických činiteľov s dôrazom na potrebu zničiť oponentov za každú cenu.
Generálny prokurátor SR: §363 trestného poriadku využijem vždy, keď budú na to splnené podmienky
Ako to vlastne všetko začalo:
Tvrdením Matoviča a svedkov matovičových, že rozviazali polícii ruky. Pozabudli však upresniť, že s jeho patričným usmernením a ubezpečením o krytí. Z informácií posledných týdňov preniknutých na verejnosť odhalilo starostlivý výber konkrétnych, všetkého schopných kádrov z radov policajtov, prokurátorov a sudcov, pri ktorom nepochybne nemohol chýbať v tom čase v dominantný, priveľmi úspešný advokát z markizáckej zmenkovej telenovely. Z úzadia, priam neviditeľný, s premyslenými krokmi a zámerom, s prípravou na získanie priameho riadenia trestného procesu.
Cieľ bol jasný, najskôr však bola potrebná likvidácia nepohodlného šéfa špeciálnej prokuratúry JUDr. Dušana Kováčika.
Pamätáme na verejný atak odkrývača utajeného majetku Slovenskej republiky, ktorý Kováčikovi hrozbu verejne odkazoval a pod legendou boja proti mafii pri rozbiehajúcej sa mašinérii sa začali hľadať použiteľné situácie, ktoré by umožnili vytvoriť a rozvinúť potrebnú legendu.
Kauza takáčovcov a vývoj v nej, s patričným mediálnym efektom, zákonite nahral na možnosť zbaviť sa prekážajúceho Kováčika.
Faktom je, že ich údajný šéf Kudlička bol prepustený z väzby sudcom Hrubalom po záväznom stanovisku Klimentovho senátu z najvyššieho súdu, čiže ŠTS a NS SR presadili právny názor, že väzba Kudličku sa môže nahradiť peňažnou zárukou. Pri štandardnom právnom posúdení, že úspech opravného prostriedku – sťažnosti proti prepusteniu Kudličku z väzby je bez šance došlo po stotožnení sa s takým právny názorom k usmerneniu šéfa voči podriadenej. V tomto momente nastúpila možnosť použitia nepriameho vhodne zostaveného svedectva kajúcnika. Kajúcnik parafrázujúc väčšinu výtvorov súčasných emisárov hľadania pravdy akože potvrdil, že : v doposiaľ nezistenom čase, na doposiaľ nestotožnenom mieste, v neustálenej sume s presne neidentifikovanými osobami prevzal obvinený úplatok. Neidentifikované osoby bolo nutné vymyslieť z dôvodu, aby mohol byť Kováčik súdený ako člen zločineckej skupiny.
Špecializovaný súd odsúdil JUDr. Dušana Kováčika na štrnásť rokov nepodmienečne a prepadnutie majetku, za nepodanie sťažnosti proti prepusteniu Kudličku s tvrdením, že neidentifikovaný úplatok mal zapríčiniť, že nebola podaná proti prepusteniu Kudličku sudcom Hrubalom sťažnosť.
Hlavný hrdina príbehu – JUDr. Ján Hrubala sa ocitol na pozícii šéfa Špecializovaného trestného Priam rozprávkový príbeh, by nám mohli závidieť aj samotní Američania.
Splnil však cieľ. Došlo k uvoľneniu postu špeciálneho prokurátora, na ktorý zamieril Lipšic,
keď zistil, že by nemusel prejsť sitom pri pretláčaní na post generálneho prokurátora, s vedomím, že pri súčte volebných výsledkov čoby víťaz volieb môže všetko.
Navyše, pokiaľ najvyšší šéf prokurátorov je mimoriadne ostro sledovaný a napádaný temer v každej kauze, u špeciálneho prokurátora sú nezákonnosti odbíjajú obľúbeným zaklínadlom o neposkytovaní informácií v danej fáze konania.
Nemali by sme však zabúdať, že práve počas ministrovania súčasného špeciálneho prokurátora došlo k prijatiu novely trestného poriadku, kedy priam predvídavo do trestnoprávnej legislatívy zakotvili mnohé prvky, ktoré v súčasnosti umožňujú lavírovanie v podobe dvojkoľajnosti pri určovaní vecnej príslušnosti, respektíve o tom, ktorá z prokuratúr bude mať položený palec na možnosti posudzovať a rozhodovať v otázke trestnosti konania bývalých štruktúr.
Generálna prokuratúra Slovenskej republiky momentálne ťahá za kratší koniec.
Matovičova vláda spustila masívne zatýkanie ľudí, ktorí predtým pôsobili na najvyšších postoch v polícii, ale aj v ďalších štátnych orgánoch a v podnikateľskej sfére. S výsledkom, ktorý z dôkazného hľadiska neveští nič dobré pre prokurátora v konaní pred súdom.
Druhá, reálna pravda je priam šokujúca a jej zakorenenie by trestnoprávneho systému aký bol zavedený do praxe v poslednom po nástupe vlády Matoviča urobilo zo Slovenska štát, v ktorom by si hŕstka ľudí mohla úplne ľubovoľne nakladať s trestným právom.
To nebolo ani za feudalizmu, pretože aj panovník z vôle božej musel sa podriaďovať pravde a ním schváleným zákonom.
Akým právom a v mene čoho siahajú títo farizeji po výdobytkoch demokracie. Nech sa akokoľvek snažia, nikdy sa im nepodarí zlikvidovať to, čo sa už dosiahlo aj na ťažko skúšanom Slovensku.
Uvedomenie si zúfalej situácie, do ktorej spoločnosť doviedla súčasná vládna garnitúra dáva nový náboj dôležitosti volieb politickej reprezentácie.
V súčasnosti má národ možnosť porovnávať a konfrontovať minulú a súčasnú realitu.
Teraz môže národ vnímať postoje jednotlivých médií, či už vo vzťahu k pravde o úspechoch súčasníkov a dôvodnosti nespravodlivého nevidenia úspešnosti minulej vládnej garnitúry a to aj pri chybách, ku ktorým došlo. Každí kto robí, môže robiť aj chyby. To platilo voľakedy a platí aj v súčasnosti.
Verejnosť si určite stále viac uvedomuje fakt ako sa pri ľahkovážnom prístupe pri odovzdávaní volebných hlasov môže k verejnej moci dostať aj skupina skorumpovaných hlupákov a dobrodruhov, hrajúcich na protikorupčnú vládu pôsobiacu v prospech národa.
Súčasná vláda v prospech občanov nekoná, jej cesta sa raz a zjavne v krátkej dobe skončí. Po súčasnej vláde popri obrovských nezákonnostiach zostane aj veľký dlh, ktorý bude raz potrebné splácať.
V prípade, že sa jedného dňa rozhovoria noví kajúcnici z radov súčasných pochlebovačov, súdy sa budú musieť riadne obracať, aby nastolili takú cestu priechodu spravodlivosti voči previnilcom, aká musí byť v krajine, hlásiacej sa k zásadám, na ktorých musí stáť skutočne právny štát.
Treba len dúfať, že nová garnitúra, odstráni nezákonnosti a nedovolí prehlbovať stav, ktorý bol vytvorený po víťazstve Matoviča a spol.