Vždy sa snažím venovať informácií patričnú pozornosť. Nikdy nejdem s informáciou von , kým ju nemám overenú. Preto som aj dlhšie mlčal v prípade úmrtia generála Milana Lučanského.

Prečo dnes vystupujem tak ako vystupujem je moje zhrnutie problému z viacerých zdrojov, ktoré ma presvedčili, že úmrtie generála Lučanského neprebehlo s kostolným poriadkom. Áno čítam aj korporátnu tlač i alternatívnu

Mimoriadna aktivita „politrukov“ súčasných médií ma presvedčila o tom, že v prípade generála Lučanského nemusí byť všetko nezmyslom a hoaxom, čo sa mimo oficiálnych médií napísalo.

Rovnako ma presvedčili aj útoky voči Milanovi Žitnému a Jánovi Baránkovi, s ktorými sa možno nezhodnem vo všetkom, no rešpektujem ich erudicitu a odbornosť.

Zhrňme si základné fakty.

Už na začiatku som napísal, že ministerka Koliková by mala niesť politickú zodpovednosť, bez ohľadu na to, či je prípad generála Lučanského nešťastná náhoda, samovražda, či vražda. Bez ohľadu na rozporuplné informácie urobilo ministerstvo pravosúdia vážne chyby, za ktoré musí niesť politickú zodpovednosť ich najvyšší predstaviteľ.

Nie pani ministerka – odstúpenie nie je prejavom zbabelosti – to by sme museli nazvať zbabelcami všetkých tých ministrov, čo v dejinách rezignovali na svoju funkciu. Demisia je politické prevzatie zodpovednosti za chyby, nedostatky, či škandály spojené so zvereným rezortom.

Úprimne si pani ministerka myslí, že k ničomu vážnemu nedošlo?

Že úmrtie v štátnom zariadení je úplne v poriadku? Navyše, keď mohlo a pravdepodobne aj šlo o nevinného človeka?

Kolúzna väzba je v iných štátoch nariadená na určitý čas, zvyčajne sú to tri týždne.

Prečo sa v trestnej veci generála Lučanského nič nerobilo?

Prečo ho nik nevypočul, prečo ho nik nekonfrontoval s obvineniami a osobami, ktoré proti nemu vypovedali?

Veď je to bežné v právnom konaní, že sa obvinený môže, ba má právo brániť. Prečo celý spis je vedený formou dokazovania neviny obvineného hoc to má byť presne naopak – bezpečnostné zložky a právny systém mu má dokázať vinu?

Takéto fatálne zlyhanie právneho štátu majú byť „dezinformácie“ ako to nazýva dvorný ideológ Denníka N Vladimír Šnidl?

Možno nejde o vraždu, možno fakt šlo o psychické zlyhanie nebohého, no veľmi veľa otvorených otázok zostáva, v celom prípade je veľa nejasností, chýb a prapodivností, ktoré treba zodpovedať.

Zaujímavý je aj postoj vlády. To nikoho netrápia zo slovútnej obce novinárskej rôzne protichodné informácie podávané ministerskými úradníkmi?

Veď len samotná ministerka pravosúdia Koliková podala niekoľko variantov celej udalosti. Kto potom podáva dezinformácie?

Nie je to samotné ministerstvo a jeho vysokí úradníci?

Poďme ďalej. Už v úvode som napísal, že s Milanom Žitným a Janom Baránkom nie vo všetkom bez výhrad súhlasím – máme iné názory, iné presvedčenie, tak to samozrejme aj má byť. No vážne je niekto presvedčený o tom, že by obaja hore menovaní odborníci riskovali svoju erudicitu, aby vyniesli neoverené informácie?

Milan Žitný vystupuje vždy po dôkladnom zvážení, som presvedčený, že aj teraz, nech bol akokoľvek rozrušený, dobre zvážil, čo verejnosti predkladá. To, že nik sa neozval tak dlhú dobu môže a je dostatočným dôkazom, že nezverejnil bez rozmyslu niečo, čo nevie dokázať, to už by vláda, úrady, korporátne média reagovali hneď. Miesto reakcie tu máme postupné znevažovanie dobrého mena oboch odborníkov s rôznymi úškľabkami a postrehmi odborníkov „pravdy a lásky,“ ktorí druhej strane vyčítajú nedostatok erudicity a nazývajú ich odborníkmi „vysokej školy života“. Takže zrejme tie správne IN názory rozhodujú o tom, kedy a ako môžete niečo zverejniť, a čo je automatický brané ako pravda.

S kostolným poriadkom nie je ani lekársky spis z väzenskej nemocnice a prapodivná reakcia ministra obrany na únik informácií z vojenskej nemocnice v Ružomberku. Bolo neraz zdôraznené, že v Prešove i blízkych Košiciach sú dostatočne pripravené nemocnice na poskytnutie prvej pomoci i operačného zákroku pacientovi.

Je prapodivné, že generál Lučanský musel byť prevezený do takmer 200 kilometrov vzdialenej nemocnice, kde sa mu stal ešte jeden z ďalších prapodivných úrazov. Reakcia ministra obrany na vynesenie informácii z lekárskeho spisu generála Lučanského dáva tejto správe punc dôveryhodnosti, hoc som ju spočiatku spochybňoval a bral ako dezinformáciu.

Naopak za dezinformáciu beriem skôr následnú lekársku správu z Trenčianskej nemocnice. Neverím, že by minister obrany Naď bol tak nevýslovne hlúpy, že by nemal už správu z Trenčianskej väzenskej nemocnice, neargumentoval ňou, a že by na tlačovej konferencii uniknutý lekársky záznam neposlal do „ríše mýtov a legiend“

Jeho neadekvátna odpoveď, snaha o kriminalizáciu osoby, čo spis vyniesla, hoc z trestného spisu Kočnera, či Threemy sa vynáša takmer všetko od začiatku vyšetrovania, vyvoláva akýsi neurčitý pocit toho, že správa z Trenčianskej väzenskej nemocnice bola „vyfabrikovaná“ dodatočne.

Diplomatika, pomocná veda historická o starých písomnostiach a listinách pozná nespočetné množstvo fálz (Listiny, ktoré boli svojho času brané ako pravé, hoc ich vierohodnosť je dnes spochybnená), o čom by vedel hovoriť nejeden archivár, a čo si vypočul nejeden študent prvoročiak histórie počas povinných prednášok na hodinách Archívnictva a Pomocných vied historických. Ak je dnes v obehu veľké množstvo „fálz“ nebolo by to ani prvý a bohužiaľ ani poslednýkrát v dejinách sveta.

Keď máme hovoriť o dezinformáciách , a ak sú ako dezinformácie brané rôzne dohady verejnosti, protirečenia z úst vládnych predstaviteľov, či ako to nazývajú novinári typu Todovej, Šnídla a Vagoviča – bolo by na čase, aby samotná vláda nevyvolávala dohady a zbytočne podráždené reakcie verejnosti. Inak sa verejnosť oprávnene bude dožadovať pravdy.