Vážená Generálna prokuratúra Slovenskej republiky,

dovoľte, aby som upriamil vašu pozornosť na vážne podozrenie, že najvyšší ústavní činitelia v súvislosti s obrannou dohodou so Spojenými štátmi americkými páchajú vlastizradu.

Podľa paragrafu 311 Trestného zákona ide o trestný čin úkladov proti Slovenskej republike v spojení s cudzou mocou.

V tejto súvislosti mám niekoľko závažných otázok:

Podľa svojho životopisu Eduard Heger, toho času predseda vlády, v rokoch 2001 až 2005 pracoval pre americkú vojenskú firmu Cubic Applications. Táto firma spolupracovala s americkým Pentagonom.

Pán Heger bol vyslaný na Slovensko ako americký agent tejto firmy, aby chránil záujmy Spojených štátov amerických na Slovensku.

Dnes je tento bývalý americký agent predsedom vlády Slovenskej republiky a šíri otvorené lži o obrannej dohode so Spojenými štátmi. Je to náhoda? Alebo naďalej slúži tým istým pánom, ako v minulosti?

Jaroslav Naď, toho času minister obrany, dlhé roky stál na čele Slovenského inštitútu pre bezpečnostnú politiku. Medzi hlavných partnerov tejto proatlantickej mimovládky patrí americká ambasáda, ktorá Naďovej mimovládke posielala peniaze.

Dnes sú mnohí ľudia z tejto proamerickej mimovládky na kľúčových postoch na ministerstve obrany či v parlamente, okrem Naďa spomeňme poslanca Juraja Krúpu či Naďovho poradcu Victora Breinera.

Boli platení peniazmi amerických daňových poplatníkov a dnes tvrdo obhajujú Obrannú dohodu s USA – komu teda slúžia?

Slovenské liberálne médiá unisono obhajujú obrannú dohodu so Spojenými štátmi a spustili hysterickú kampaň proti generálnemu prokurátorovi Marošovi Žilinkovi, pretože túto dohodu vecne a legitímne odmietol ako celok. Otázka je, kto vlastní tieto médiá?

Denník N je vo vlastníctve milionárov z firmy Eset, ktorá podľa ruského ministerstva zahraničných vecí spolupracuje s americkými tajnými službami. Denník SME vlastní americká spoločnosť, ktorú zakladal George Soros.

Markízu dlhodobo vlastnili Američania a dodnes je hlasnou trúbou amerických záujmov. Sú tieto médiá nestranné? Slúžia Slovensku alebo svojim vlastníkom? Nesprávajú sa ako agenti cudzej mocnosti?

Zuzana Čaputová, toho času prezidentka SR, môže Dohodu o obrannej spolupráci s USA odmietnuť. Urobí to, keď zvážime, že pred voľbami dostala od americkej mimovládky sumu 175 tisíc amerických dolárov?

Pani Čaputová sa roky živila tým, že písala brožúrky pre americkú Nadáciu otvorenej spoločnosti. Roky pracovala pre mimovládku Via Iuris, ktorej hlavným donorom bola americká ambasáda.

Bude Zuzana Čaputová chrániť národnú suverenitu, alebo dá prednosť záujmom Spojených štátov amerických, ktoré ju roky živili? Môžeme veriť, že nie je a nebola v spojení s cudzou mocou?

Kľúčoví aktéri, ktorí dnes majú rozhodnúť o Obrannej dohode s USA, v minulosti študovali v Amerike. Presne takto to kedysi robil aj Sovietsky zväz, keď si takto pripravoval svoje kádre – v USA študovali páni Heger, Valášek, Lengvarský a ďalší.

Dá sa veriť, že títo ľudia budú o obrannej dohode rozhodovať tak, aby chránili záujmy Slovenskej republiky? Alebo ich v Spojených štátoch vyškolili tak, ako to kedysi robil Sovietsky zväz počas bývalého režimu – aby slúžili hegemónovi?

Tieto otázky vyvstávajú obzvlášť nástojčivo, keďže len včera bol predseda vlády Heger usvedčený z otvoreného klamstva. Tvrdil, že v Obrannej dohode so Spojenými štátmi nikde nie je napísané, že Američania sem budú môcť dovážať svoju techniku a zbrane.

Predseda strany SMER-SD Robert Fico mu odcitoval článok 4 zmluvy, podľa ktorej „môžu ozbrojené sily USA prepravovať, rozmiestňovať a skladovať obranné zariadenia, zásoby a materiál“. Čiže premiér Heger bohapusto klame. Pýtame sa, prečo?

Existuje vážne podozrenie, že najvyšší ústavní činitelia, ktorí sú rozhodujúci pri schvaľovaní Obrannej dohody s USA, sú pod kontrolou cudzej moci a páchajú vlastizradu.

Očakávam, že generálna prokuratúra tieto podozrenia vyšetrí a prípadných páchateľov postaví pred súd, ktorý – ako sme médiami dennodenne presvedčovaní – ako jediný môže rozhodnúť o vine či nevine.

Najnovšie sa z médií dozvedáme, že návšteva inej krajiny, povedzme Ruskej federácie, okamžite nastoľuje podozrenie, že dotyčný štátny predstaviteľ je agentom cudzej mocnosti.

O to viac sa pýta dôkladné prešetrenie pána Hegera, Naďa a ďalších – vrátane tých slovenských médií, ktoré sú prepojené na Spojené štáty americké.

 

Vážená Generálna prokuratúra SR,

som presvedčený, že aj v tomto prípade urobíte všetko pre to, aby na Slovensku platilo heslo – padni, komu padni.