Kľúčové dôkazy v prospech obhajoby sú odsúvané
Dokazovanie pred súdom vo veci vraždy Jána Kuciaka na hlavnom pojednávaní dňa 17.júna bolo vedené v rozpore so zákonom, podobne ako aj predchádzajúce pojednávania. Nielenže hoviedol senát, ktorý po rozhodnutí Luxemburského súdu, bol povinný sa z konania vylúčiť, ale aj procesne bolo pojednávanie vedené v rozpore s procesnými ustanoveniami trestného poriadku. Zaujímavosťou predovšetkým bolo dokazovanie čítaním Threemy iniciované a vykonané na základe návrhov Romana Kvasnicu, právneho zástupcu poškodenej Zlatici Kušnírovej.
JUDr. Roman Kvasnica, ktorý v minulosti pôsobil na pozícii prokurátora, nesporne ovláda na profesionálnej úrovni trestný zákon a trestný poriadok, takže vie, že právny zástupca poškodenej môže návrhy na dokazovanie podávať do ukončenia vyšetrovania.
Poškodený je v trestnom konaní zastúpený štátom. V zmysle trestného poriadku prokurátor môže podávať návrhy na dokazovanie do podania obžaloby na súd.
Pred súdom, ktorý prejednáva písomne podanú obžalobu, má právo podávať návrhy iba obžalovaný .
Konanie vo veci vraždy Jána Kuciaka a Martiny Kušnírovej je z pohľadu procesného postavené na hlavu. Sudkyňa bežne prejednáva v rámci dokazovania návrhy právnych zástupcov poškodených, pričom doposiaľ ani na jednom pojednávaní neumožnila obhajobe súvislo sa vyjadriť ku skutku, veľkú časť návrhov obhajoby na dokazovanie odmietla, o časti návrhov nerozhodla a niektoré médiá veselo prezentujú, že dokazovanie je na konci. Paradoxne o návrhu obhajcu Zsuzsovej čítať väčší rozsah Threemy, aby bolo zjavné, že takmer celá komunikácia z toho obdobia je o zbere podpisov k založeniu strany, sudkyňa zatiaľ nerozhodla.
Posledné pojednávanie dňa 16. júna však obnažilo pravú povahu v prístupe pani sudkyne, ktorá si uvedomila, že nielenže nemôže pripustiť žiadny zvukový záznam z pojednávania, ale ani prítomnosť verejnosti pri predkladaní dôkazov súvisiacich s údajným výberom finančných prostriedkov za úhradu vraždy a pri vykonaní uvedeného dôkazu dala verejnosť vylúčiť.
Kľúčový dôkaz
V spise vo veci vraždy je niekoľko záznamov z Tatrabanky, ktoré boli medializované na predchádzajúcich pojednávaniach .V prvom je oznámenie, že Marián Kočner bol vlastníkom schránky. Súčasťou tohto záznamu je zoznam návštev schránky oprávnenými osobami a ďalšia listina, z ktorej vyplýva, že Marián Kočner nevykonal žiadnu bankovú operáciu v dňa 22.2. 2018, ako je uvedené v obžalobe. Napriek tomu, že, na pojednávaní odznelo pri prečítaní listiny z banky jasne, že nevykonal žiadnu transakciu, respektíve bankovú operáciu, po prerušení pojednávania predstúpil JUDr. Lipšic pred novinárov a uviedol:
„Toto je kľúčový kamienok do mozaiky, že následne malo prísť podľa našej mienky k vybratiu peňazí,„ uviedol JUDr. Lipšic, ktorému evidentne ušlo, že senát posudzuje a vyhodnocuje listiny, a pre trestné konanie je nepodstatné, čo si právny zástupca poškodených myslí. V tomto prípade listiny a záznamy z banky hovoria jasnou rečou v prospech Zsuzsovej a Kočnera.
Perlil aj prokurátor Turan
„Nepoznám bankové predpisy do detailov, ale myslím si, že v tej bezpečnostnej schránke môžete mať čokoľvek a banku to nemá čo zaujímať.“
Bankové predpisy hovoria jasnou rečou a pán prokurátor ich nepochybne pozná. Nie je pravdou, že v bezpečnostnej schránke môže mať klient čokoľvek. Pán prokurátor Turan má nesporne dostatok informácií, podnikateľské subjekty majú spravidla v schránkach uložené zmluvy, cenné papiere, či akcie. Súkromné osoby ceniny, šperky a možno aj hotovosť. Nie je to však preskúmateľné a ani sa na základe domienok nedá niečo predpokladať alebo si myslieť….
Threema a Kvasnicove predstavy
Popoludní riešil senát ( ktorý neznesie predstavy do tej miery, že intenzívne porušuje zákon, neodstupuje v rozpore so zákonom námietky na rozhodnutie na najvyšší súd, či dlhodobo odmieta vypočuť Zsuzsovú) opätovne zvrátené teórie a fantázie JUDr. Kvasnicu, ktorý po fiasku so snežením, zistil, že v rozhovormi o zbieraní podpisov a alergii Aleny Zsuzsovej, šifrovali ako informácie v súvislosti s vraždou.
Hoci Kočner so Zsuzsovou nezávisle na sebe vysvetlili komunikáciu, Kvasnica trval na tom, že komunikovali o vražde. Zanedbateľná komunikácia súvisiaca so zbieraním podpisov má z Kočnera urobiť objednávateľa a zo Zsuzsovej sprostredkovateľku vraždy. Kvasnicov princíp ako vyrobiť dôkaz o vražde je čírym následkom neexistencie reálneho dôkazu.
Sudkyňa JUDr. Sabová principiálne porušuje prezumpciu neviny a slobodu tlače
Tu je potrebné zdôrazniť, že sudca zo zákona nemôže dôkaz vykonať iba z časti, čo znamená že buď mala pani sudkyňa pripustiť Threemu ako celok alebo vôbec. Selekcia s dôkazom znamená účelovosť v dokazovaní a tá je neprípustná.
V prípade, že by spis naštudovala zistila by, že Kočner so Zsuzsovou dlhodobo riešil podpisové hárky, ako aj to, že ako v prípade nezozbierania potrebného počtu podpisov, použiť plán B, čiže kúpiť politickú stranu. V podstate nič mimoriadne, novovznikajúce subjekty bežne kupujú neaktívne strany, ktoré následne premenujú.
Zsuzsová na pojednávaní upozornila na alergiu, ktorá sa u nej objaví v prípade nervozity, čo sudkyňa odignorovala. S vyjadrením, ktoré je za hranicou objektívnosti a rešpektovania inštitútu prezumcie neviny.
Lipšic hodnotí vykonané dôkazy … „Musím povedať, že z hľadiska dôkazov, preukazujúcich vinu obžalovaných, boli vykonané všetky najdôležitejšie dôkazy,“
Na súde doposiaľ nebol vykonaný jediný dôkaz preukazujúci vinu obžalovanej Zsuzsovej a Mariána Kočnera.
Pocity, dohady a predpoklady nie sú dôkazovým prostriedkom v trestnom konaní. A naopak. Svedectvá, listiny,posudky a stanoviská ktoré predloží a navrhne obhajobe ním sú. A súd ich musí pripustiť, vykonať a vyhodnotiť pri vynesení rozsudku. Povinne.
Do dnešného dňa nebol vykonaný jediný dôkaz navrhovaný obhajobou v súvislosti s trestnou činnosťou a vinou kladenej podľa obžaloby Kočnerovi a Zsuzsovej za vinu.
Do konca procesu zostáva podľa médii a sudkyne iba niekoľko chvíľ. Masa dôkazov a procesných úkonov navrhnutých obhajobou je vedome ignorovaná a nakoniec bude mať za následok vážne porušenie ústavných, procesných a ľudských práv, ktoré Slovenskej justícii bude vytknuté Európskym súdom ako fatálna neschopnosť a zneužitie právneho systému. Samozrejme aj s uložením sankcií a povinností, ktoré logicky musia poviesť k vyvodeniu zodpovedností voči sudcom, ktorí nechcú dodržiavať svoje povinnosti. A uložením povinnosti štátu odškodniť účastníkov konania, ktorým sudcovia siahli na práva.