Ohrozenie slobody slova a prezumcie neviny na Špecializovanom trestnom súde
Pojednávanie trestnej veci vraždy Jána Kuciaka a Martiny Kušnírovej sa predsedníčke senátu ŠTS v Pezinku, JUDr. Sabovej pred niekoľkými týždňami evidentne začalo vymykať spod kontroly. Verejná kritika jej spôsobu prejednania veci ju natoľko vykoľajila, že bezprostredne po otvorení pojednávania miesto dokazovania, riešila obsah mojich textov publikovaných na portáli Eurorešpekt.sk. A to nie hociako,ale vyjadrením po otvorení hlavného pojednávania! Aká to pozornosť ….Predsedníčka senátu Sabová sa paradoxne nezaoberala konkrétnymi údajnými nepravdivými tvrdeniami ako by sa od nej očakávalo, ale spochybňovaním pravdivosti textov a vyslovením výrokov o spáchaní trestného činu sklzla do zneužitia autority súdu vo svojom vlastnom záujme.
Podstatne závažnejší bol však dodatok prokurátora Novockého, podľa ktorého moju trestnú činnosť už rieši generálna prokuratúra(!). Ani Prokurátor Novocký moju údajnú trestnú činnosť v súvislosti s konaním vo veci vraždy nešpecifikoval, nakoľko žiadnej trestnej činnosti sa nedopúšťam a ako novinár mám právo na názor ku spôsobu vedenia konania s účasťou verejnosti v mimoriadne citlivej spoločenskej téme. Dokonca považujem za povinnosť poukázať na bezprecedentné nezákonnosti páchané orgánmi činnými v trestnom konaní a orgánmi na výkon spravodlivosti.
Učebnicový politický proces v štýle päťdesiatych rokov s výdatnou asistenciou sprofanovaných médií
Od vznesenia obvinenia v prípade vraždy Jána Kuciaka bolo konanie orgánov činných v trestnom konaní viac ako neštandardné. Ak vezmeme do úvahy skutočnosť, že obhajoba dlhodobo nemala prístup k vyšetrovaciemu spisu a teda možnosť vyjadriť sa nielen k úkonom, ale aj dôvodom neskoršieho obvinenia, ak si uvedomíme, že vyšetrovateľ Láska odmietol vypočuť, čo len jedného svedka navrhnutého obhajobou, a pritom niktoré médiá zverejňovali intenzívne informácie, ktoré nekorešpondovali s listinami žurnalizovanými v trestnom spise -tak aj bez znalosti práva musí byť každému občanovi jasné, že konanie nie je vedené voči skutočným páchateľom podieľajúcich sa na skutku.
V období pred podaním obžaloby viac menej nik netušil, že najmä výpoveď Aleny Zsuzsovej bola po preverení políciou potvrdená technickými prostriedkami ako pravdivá v celom rozsahu .
Polícia spoľahlivo zistila, že Zsuzsová sa s Andruškom v deň vraždy, ani ďalšie dva dni po vražde nestretla. S Mariánom Kočnerom sa síce stretla 23.2. 2018, ale neodovzdal jej žiadne peniaze, pretože v Tatrabanke, ktorú navštívil peniaze nevyberal a navyše banku navštívil následne potom ako mu Alena Zsuzsová odovzdala hárky k založeniu strany. V konečnom dôsledku polícia zistila ešte aj skutočnosť, že nie Zsuzsová vyplatila po vražde Andruskóvi 50.000, ale Andruskó niekoľko dní po vražde vyplatil Zsuzsovej omeškané úroky, z poskytnutej pôžičky v sume cca 10. 000 eur. Peniaze vrátené Andruskóom, boli zaistené políciou a pri skúmaní bolo zistené, že sa na nich nachádzala Andruskóova DNA.
Podanie obžaloby na základe fabulácii a nepriamych dôkazov
Z predchádzajúcich riadkov vyplýva, že obžaloba podaná prokurátorom JUDr. Turanom, vykazuje vážne nedostatky, respektíve nekorešponduje so zisteniami polície zadováženými v priebehu vyšetrovania. Navyše v obžalobe sú uvedené aj výroky, ktoré evidentne nie sú pravdivé aj bez znalosti spisu.
Ako príklad uvediem záznam komunikácie Jána Kuciaka s Mariánom Kočnerom. Celé Slovensko pozná komunikáciu známu vetu „bude zbierať špinu na jeho rodinu“. Podľa obžaloby sa Kočner vyhrážal fyzickou likvidáciou celej rodiny … Taká je dedukcia obžaloby z významu tejto vety.Takýchto a podobných prešľapov obsahuje obžaloba viac ako je v právnom štáte únosné.
Problém mojich textov pre Sabovú nespočíva v nepravdivých tvrdeniach, ale v obnažení nezákonnosti z dielne generálnej prokuratúry.
Moje spochybňovanie obžaloby paradoxne nekomentuje JUDr. Turan, (ktorý v minulosti rozhodoval vo veci anonymnej veršovanej satiry ktorú som zverejnila a bola som za ňu nezákonne stíhaná) a plne si uvedomuje, že cez toto konanie je možné jeho prácu zhodnotiť menej decentne ako pred niekoľkými rokmi v mojej knihe. S iniciatívnym prokurátorom Novockým sa vedenie evidentne nepodelilo o skúsenosti, z minulých konaní. Pravdepodobne mu nestihli povedať, že vyhrážky a zastrašovanie novinára nie je cesta.
Konanie pred súdom bez akceptovania práv obžalovaných
Spôsob vedenia konania senátom sudkyne JUDr. Sabovej od samého začiatku odporuje v mnohom platnej legislatíve. Po formálnej a aj po procesnej stránke.
Rozsah vyjadrovania sa senátu vo vzťahu k splnomocneným zástupcom poškodených presahuje zákonný rámec. Neumožňuje obhajobe sa vyjadrovať k veci a neustále zasahuje do vyjadrení Mariána Kočnera a Aleny Zsuzsovej vo vzťahu k vykonaným dôkazom. Podobným spôsobom predsedníčka senátu do odpovedí zasahuje pri výpovedí vypočutých svedkov alebo znalcov a aj v prípadoch, kedy odpoveď nebola jasná, resp. otázka obžalovaných je odlišne položená.
Hneď pri predbežnom prejednaní obžaloby, predsedníčka senátu vylúčila z dokazovania Threemu. Túto napokon umožnila vykonať, pričom do dnešného dňa nevysvetlila dôvody, ako aj okolnosti zmeny jej postoja k predmetnému dôkazu. Threemu vykonávala selektívne a to len podľa návrhov prokuratúry, ako aj splnomocnencov poškodených.
Štandardné nie je ani odopieranie práva obžalovanej Zsuzsovej doplniť výpoveď, či rozhodnutie odstúpiť námietku zaujatosti voči senátu na rozhodnutie o námietke na najvyšší súd. Námietka Zsuzsovej nie je smerovaná k vedeniu procesu, ale k samotnému postoju a správaniu predsedníčky senátu. Je nesporné, že tento postoj je v priamej previazanosti so spôsobom vedenia procesu.
Sudkyňa JUDr. Sabová principiálne porušuje prezumpciu neviny a slobodu tlače
Na poslednom pojednávaní, kedy neumožnila prenášať priamy prenos z pojednávania predsedníčka senátu ŠTS – Ružena Sabová, nerešpektovaním rozhodnutia Súdneho dvora v Luxemburgu, prerazila dno, nakoľko rozhodnutie je pre všetkých sudcov záväzné. Rozhodnutie je záväzné pre sudcov všetkých stupňov, pre ústavný súd,aj pre prokurátorov. Podľa názoru JUDr. Štefana Harabina, ktorý detailne vysvetlil čo predchádzalo tomuto rozhodnutiu a čo mala okamžite Sabová urobiť po otvorení pojednávania, prípadne ako bol povinný námietku podať aj prítomný prokurátor pre dodržanie zákona vyplynulo aj niečo iné.Podľa nespochybniteľného právneho názoru Štefana Harabina pokračovanie v konaní ktoréhokoľvek sudcu, ktorý porušil zásadu inštitútu prezumcie neviny proti obžalovanému v danom konaní je nezákonné a má kvalifikované právne znaky zneužitia právomoci verejného činiteľa.
(Tu si môžete vypočuť právny názor JUDr. Harabina: https://www.infovojna.sk/archiv/dopoludnie-na-infovojne-s-adrianom)
Sabová odsúdila Marčeka za pomoci výroku, keď o Mariánovi Kočnerovi a Alene Zsuzosvej vyhlásila, že sú objednávateľmi vraždy. Výrok, sám o sebe, je protizákonný. Luxembruské rozhodnutie tento postup sudcu hodnotí ako jednoznačnú zaujatosť a takýto sudca už nemôže v ďaľšom pristupovať k vedeniu konania a ani už rozhodovať o vine, lebo sama prejavila svoju zaujatosť.
Pani sudkyni sa nemusí s určitosťou ľúbiť, že verejnosť sa dozvedá o jej spôsobe vykonávania spravodlivosti a toto sa stáva kritikou nie len médii, ale aj právnych autorít po celom Slovensku. S právnou autoritou Luxemburského súdneho dvora ale nemôže ani polemizovať, ani bojovať. Každý jej ďalší krok bude len potvrdením, že koná tak úmyselne a vedome a z titulu svojej zverenej funkcie ako verejný činiteľ, sudca, ktorý má byť zárukou zákonnosti a spravodlivosti.