Richard Sulík dnes priznal, že sa podieľal na jednej z najväčších ekonomických lúpeží v 21.storočí

Ako poradca Ivana Mikloša kedysi pomohol predať Východoslovenskú energetiku za 130 miliónov eur, pritom jej reálna hodnota, za ktorú sa predáva dnes, je 700 až 800 miliónov eur.

Slovenská pravica teda pripravila štát o vyše 600 miliónov eur. Za asistencie Sulíka. Nechcem ani vedieť, aká musela byť “vata”. A Sulíkovi to zjavne nestačí. Ďalej rozpredáva naše strategické majetky Nemcom – dnes som ho v parlamente označil za ekonomického vlastizradcu. A to je slabé slovo.

Vládna koalícia sa medzitým dohaduje na zákone o plagiátorstve, ktorým chcel premiér Igor Matovič reagovať na to, že podvádzal pri svojej diplomovej práci, rovnako ako Boris Kollár či Branislav Grohling. Podľa úžasnej logiky – spáchali sme zločin, potrestáme ostatných.

Ešte v nedeľu v TA3 Matovič pod tlakom moderátora prisľúbil, že svoj titul vráti, keď to zákon umožní. Dostal sa do vlastnej pasce a hneď zo štúdia zjavne utekal za Grohlingom, aby zákon zmenili.

A už o pár dní, náhoda náhodná, odrazu koaliční predstavitelia chcú v zákone vyhodiť možnosť vrátenia titulu. Ďalší podvod na ľuďoch.

V zákone vyhodia možnosť vzdania sa titulu a Matovič sa potom postaví na tlačovku a povie so slzami v očiach, že on to tak veľmi chcel urobiť, ale nemôže, chúďa spravodlivé, lebo zákon to neumožňuje. Takto oni fungujú – falošne a zbabelo.

A nakoniec dôjde ako vždy k tomu, že za to môže Robert Fico. Klasika – zase jeden z jeho pokryteckých úskokov. On sa titulu nechce vzdať a už chlapci špekulujú, ako to celé zhodiť zo stola – hanba.

Boris Kollár sa medzitým stal terčom vtipov po celom internete. Jeho zjavnú zaujatosť vtákmi sme si už stačili všimnúť, ale že má aj zoofilné chúťky a že by sa rád vyspal aj s volavkami, to Slovensku oznámil až v pondelok.

Ja len, že jeho pondelňajšia tlačovka sa zapíše do dejín – svojho času Andrej Danko zhruba po takom istom čase na čele parlamentu bozkával výložky a odvtedy to išlo s SNS preferenčne dolu vodou.

Boris Kollár má za sebou ten istý tlačovkový “míľnik” – a už to s jeho stranou pôjde len dolu vodou. Nič v zlom, ale s volavkami je to v slovenskej politike ako s výložkami – po nich nasleduje len politická smrť. Želám Sme rodine úprimnú sústrasť.

Ešte krátke správy zo zahraničia. Navaľnyj už je von z nemocnice, poležal si pár dní a už sa z Novičoku zotavil – najobávanejší smrteľný jed je zjavne menej škodlivý než bežná angína.

Nechcem do toho americkým tajným službám kecať, ale bacha na to, lebo ľudia si začnú Novičok zaobstarávať, aby ich vypísali na krátku PN-ku, keď sa budú chcieť uliať z roboty.

A ešte tu máme nášho drahého ministra Ivana Korčoka, ktorý sa aktuálne rozhodol, že je bieloruský ľud. A vraj neuznáva Lukašenka za prezidenta.

To nie je nič nové – pán minister bežne trpí takýmito preludmi, že je ľud cudzej krajiny – minule sa takto isto zahral na venezuelský ľud a uznal si svojvoľne za prezidenta lídra opozície.

Už sa všetci tešíme, že sa pán Korčok zahrá v novembri na americký ľud a vyberie si toho lepšieho – tak čo, pán minister, ako rozhodnete? Biden či Trump? Celá Amerika sa trasie, čo poviete …

Pri všetkej úcte – toto nie je vláda, toto je cirkus.

Súvisiace články

Používame cookies aby sme pre vás zabezpečili ten najlepší zážitok z našich webových stránok. OK Viac info

Cookies