V mladosti som sa pokladal za socialistu, ale nikdy som ním nemohol byť, pretože politika socialistov bola na hony vzdialená mojej predstave o aplikácií týchto myšlienok.
Od konzervatizmu som mal ďaleko a preto som sa dobre cítil medzi liberálmi, pretože si vážia človeka takého aký je a nevytesňujú na okraj spoločnosti žiadnu skupinu ako sa to snažia národniari, kresťanskí konzervatívci, či ostatní, čo majú nejaké výhrady k menšinám. Sú však aj ultra liberáli, či ultra konzervatívci, ba dokonca boľševici či nacisti, alebo lepšie by som to nazval spoločnosťou bezduchých fanatikov. Je to o liberalizme, konzervatizme, či o obyčajnej zodpovednosti, či ľudskosti?
Vieme, že ekonomika sa nemôže zastaviť a ani sa nezastavila, vláda zavrela iba školy, obchody a služby. V utorok po Veľkej noci sa bude otvárať ďalej. Je fajn, že o tom rozhodujú špecialisti a nie politici. Je fajn, že si vedieme ako si vedieme. Aj to vieme, že treba žiť budúcnosťou a nie minulosťou. Tí chorí sú však prítomnosť a nie minulosť. My nemáme rovnako oprávnenie rozhodnúť o tom, že nemajú budúcnosť a nechať ich svojmu osudu. My nemáme právo žiť tak, aby sme ich obrali o ich budúcnosť. Ale ak sme spoločnosť nomádov v púšti tak máme, rovnako ak sme spoločnosť Sparty, tak tiež máme spoločenské právo na genocídu podľa rodovej tradície.
Je problém si chvíľu uprieť? Sú tu povolania, čo si desaťročia upierajú, alebo upierali. Lekári, učitelia, zamestnanci verejnej správy. Vedci patrili k najhoršie plateným povolaniam, čakáte dnes aj vy od nich riešenia, či sú vám ukradnutí ako aj všetky ich vynálezy, lietadlá, lieky, mobily, atď.?
Sme v prvom rade ľudia, ale k životu potrebujeme aj produkty každodennej spotreby a tie si v spoločnosti s deľbou práce nedokážeme bez fungujúcej ekonomiky zabezpečiť. Preto je dôležité nájsť rovnováhu medzi životom, potrebami ktoré nám zabezpečí ekonomika idúca v núdzovom stave. Dnes, nikdy predtým, ani nikdy v budúcnosti nepotrebujeme bezduché riešenia, nech zaznievajú z ktorejkoľvek strany.