O vykonávaní dôkazov na súde sa donedávna veľa nehovorilo, ani o svojvôli sudcov vykonať, či nevykonať dôkaz, ani odmietaní vypočuť svedkov. Falšovanie, pozmeňovanie a marenie práv účastníkov konania je bežnou rutinou pri výkone „spravodlivosti“. Kto prešiel trestným konaním vie, že bezbrehá svojvôľa slovenských sudcov nepozná hranice.
Je vôbec možné zabezpečiť pravdivejší dôkaz ako zvukovoobrazový záznam z trestnej činnosti?
Jednoducho nie je… podobne ako nie je možné takýto dôkaz, pokiaľ je vykonaný na pojednávaní, spochybniť… preto sudkyňa, ktorá sa rozhodla zakryť trestnú činnosť policajtov, nemohla dovoliť si dôkaz o trestnej činnosti vykonať…
Rozhodnutie sudkyne Okresného súdu nie je iba výsmechom občanom do tváre, ale riadnou fackou spravodlivosti… Odmietnuť vykonať dôkaz, z ktorého je nespochybniteľná násilná trestná činnosť ôsmych policajtov, nepripustiť vykonať dôkaz, a vydať rozsudok o ich nevine vyžaduje nie len aroganciu moci, ale predovšetkým bohorovnosť.
Policajti hrozili chlapcom nabitou zbraňou, a huckali na nich psov, zhodili deti na zem pred psov bez náhubkov, niekoľko z nich pohrýzli. Maloletých bili, nútili ich vzájomne sa udierať, a bozkávať, a týrali…
Sudkyňa, ktorá miesto rozsahu poranení spôsobených policajnými psami, rieši pôvod a zákonnosť spracovania zvukovoobrazového záznamu, predstavuje morálne dno podobne ako policajti, ktorí maloletých hádzali pred nahuckaných psov. Sudkyňa, ktorá oslobodí policajných psychopatov, nepatrí do talára. Páchateľ trestnej činnosti, ktorý pociťuje potrebu svoje zvrátené konanie nahrať na videozáznam, evidentne nie je po psychickej stránke v poriadku… Rešpekt k zdraviu a životu normálnemu človeku nedovolí hádzať deti pred psov…
Laická verejnosť je pobúrená… podľa právnikov je rozhodnutie v poriadku
Zvukový či obrazový záznam polícia bežne využíva na zistenie identity páchateľa a preukázanie trestnej činnosti, a zvyčajne slúži ako dôkaz pred súdom. Preto je nepochopiteľné, že v prípade trestnej činnosti policajtov záznam akceptovaný nebol. Problém tkvie iba v tom, že odmietnutie vykonať dôkaz pred medzinárodným súdom neobstojí, a podobne ako mnohokrát predtým, čaká Slovensko iba odsúdenie a hanba.
Slovenská republika z konaní pred medzinárodným súdom odchádza spravidla s dlhým nosom, nie pre neschopnosť právnikov zastupujúcich Slovenskú republiku, ale pre nezákonnosti justičných orgánov. Príslušníci justície nie sú schopní sebareflexie, dokonca ani vtedy, ak hrozí škandál na medzinárodnej úrovni. Možno práve tento poburujúci rozsudok by mal otvoriť diskusiu o zavedení trestnoprávnej zodpovednosti sudcov za rozhodnutia nimi vydané… Možno by bolo vhodné otvoriť diskusiu o trestných konaniach, vedených na základe niekoľkých výpovedí nedôveryhodných svedkov bez dôkazov, a o spochybňobňovaní nespochybniteľných dôkazov, ktoré bravúrne a s eleganciou vlastnou taláru sudcovia odmietajú vykonať. Marenie výkonu spravodlivosti v posledných rokoch patrí k štandardom práce sudcov.
Osem rokov som sedávala na lavici obžalovanej… za satiru… Za osem rokov v trestnej veci rozhodovali traja sudcovia… JUDr. Porubenová , JUDr. Fiala a JUDr. Antala, Za osem rokov iba jediný krát, keď bola plná pojednávacia miestnosť novinárov, zapisoval sudca moju výpoveď. Za osem rokov mi sudcovia nepripustili do konania ani jedného svedka… vraj k svojej verzii a rozsudku… mojich svedkov nepotrebovali…
Stav justície väčšina z nás nevníma ako katastrofu, kým súdy nerozhodujú spory , ktoré sa nás bytostne týkajú, avšak ľahostajnosť k zvrhlým rozhodnutiam , aké vydala počestná sudkyňa v piatok posúvajú hranice nielen etiky a morálky sudcov , ale zároveň nastavujú normy správania policajtov voči občanom.
Kaliňákova policajná úderka…
Trestná činnosť policajtov, roky úspešne zahladzovaná inšpekciou ministerstva vnútra, za posledných desať rokov narástla do obludných rozmerov. Hoci v minulosti viac-menej súvisela s výkonom v rámci policajného zboru, respektíve s falšovaním a pozmeňovaním úradných listín, marením práv účastníkov konania, s kšeftami s prihlasovaním motorových vozidiel, a prideľovaní štátnych poznávacích značiek a podobne, v roku 2003 po odňatí kompetencií mnohým útvarom, a nariadenia podľa ktorého musí policajt splniť rozkaz nadriadeného, či je alebo nie je v súlade so zákonom, začalo obdobie bezbrehej trestnej činnosti policajtov na pokyn nadriadeného, a policajti boli zneužívaní pri nezákonných vypratávaniach nehnuteľností a ekonomickej trestnej činnosti. Policajná brutalita na občanoch úspešne zakrývaná inšpekciou obludné rozmery nabrala po roku 2006.
O niekoľko týždňov, možno mesiacov, bude iný súd prejednávať žalobu, brutálneho vyčíňania policajta Tiefenbacha. Na jeho oslobodenie postačí ak sudkyňa nahrávku s agresívnym konaním odmietne vykonať ako dôkaz… a to už nebude o druhotriednych občanoch z rómskej komunity, ale o nás.