Tajomstvá Slovenskej informačnej služby – 1. časť

Informácia o smrti Františka Böhma, ktorej predchádzal incident s manželkou a jej zranenie nesporne zamávala verejnosťou

Pred niekoľkými dňami totiž kajúcnik Böhm nielenže ukončil svoje svedectvo v kauze Judáš, ale aj pochopil, že sľuby a dohody vzťahujúce sa k jeho svedectvu, zo strany orgánov činných v trestnom konaní nebudú dodržané.

Z prostredia Slovenskej informačnej služby unikli informácie, že František Böhm bol v minulosti účastný na dvoch vraždách, ktoré mu orgány pripomenuli. Odhliadnuc od okolnosti, či sa reálne na vraždách podieľal, poznal systém práce brachiálnych zložiek a vyhodnotil svoju situáciu. Čiže pokiaľ by nakladal komukoľvek a plnil požiadavky vyšetrovacích orgánov, možno by bol ešte niekoľko týždňov na slobode, avšak po ukončení tancov s orgánmi bol by jednoznačne eliminovaný. Aj keď na prvý pohľad otázkou zostáva, či eliminovaný väzbou alebo fyzickou likvidáciou, zjavne si uvedomoval, že väzbu tak, či tak by neprežil. František Böhm evidentne v danej situácii nemal záujem naďalej sa podieľať na kriminalizovaní bývalých príslušníkov policajného zboru a SIS, s ktorými v minulosti úzko spolupracoval.

V  Slovenskej informačnej službe pôsobil už v deväťdesiatych rokoch, keď jej riaditeľom bol Ivan Lexa. S najväčšou pravdepodobnosťou bol aj súčasťou paralelnej informačnej služby, pretože po nástupe Mitru na post riaditeľa SIS, v službe naďalej pôsobil. Príslušníkom SIS bol aj počas šéfovania Ladislava Pitnera.

Zaujímavosťou je, že jeho advokátmi boli práve JUDr. Martin Cibuľa, ktorého otec pôsobil v Slovenskej informačnej službe v období, počas šéfovania Ivana Lexu aj Vladimíra Mitru.

Druhým obhajcom Františka Böhma  je ex – riadiťeľ Slovenskej informačnej služby po nástupe Dzurindu, Vladimír z čoho je zrejmé, že bol v rámci konania záujem ustrážiť jeho vyjadrenia a eliminovať únik informácií súvisiacich s informáciami podliehajúcim rôznym stupňom utajenia, ktoré by vo verejnom priestore mohli vyvolať politické otrasy.

Bezprostredne po postrelení manželky a následnej samovražde názormi šokovali nielen novinári, ktorí okolo seba doslova pľuli síru, ale aj bývalí dôstojníci SIS.  Aj keď na prvý pohľad sú vyjadrenia Pavla  Forischa a Petra Tótha diametrálne rozdielne, obaja sa stotožňujú v tom, že obhajujú systém práce Františka Böhma a zdôrazňujú jej význam pre spoločnosť.

Peter Tóth tragédiu poňal ako možnosť opakovane si kopnúť do novinárov, ktorých publikačná činnosť a mediálny lynč podľa jeho názoru bol dôsledkom tragédie.

Pavol Forisch prezradil, že František Böhm bol legalizantom Slovenskej informačnej služby, podobne ako generál Lučanský. Forisch dokonca sa pokúsil viac ako svojským spôsobom vysvetliť pozície a spôsob fungovania Slovenskej informačnej služby, z ktorého bežný občan nesporne mal pocit, že celá služby je jeden veľký bodrel.

Ilúzia bezpečnosti – SIS s. r. o.

Treba však uviesť, že od jej vzniku bordel kvalitne organizovaný, nakoľko bezprostredne po jej založení,  podstatnú časť zamestnancov tvorili elitní príslušníci bezpečnostných zložiek, spadajúcich pred rokom 89 pod Federálne ministerstvo vnútra ČSSR.

Pavol Forisch síce svojvoľným výkladom, s nepresnosťami, ale predsa len otvoril Pandorinu  skrinku, respektíve zľahka obnažil zdroj príjmov pracovníkov SIS ako aj otvoril problematiku tzv. fondov Slovenskej informačnej služby.

V prvom rade je potrebné ozrejmiť základnú štruktúru pracovníkov SIS, ktorí sa v podstate delia na dve skupiny – spravodajských dôstojníkov a tzv legalizantov. Neoddeliteľnou súčasťou sú spolupracovníci SIS, ktorí síce nie sú zamestnancami služby, ale služba im zabezpečuje za poskytnuté informácie slušný príjem. Špeciálnou skupinou sú tzv. nelegáli, ľudovo nazývaných aj špióni, ktorých využíva predovšetkým kontrarozviedka. Od prvých troch skupín sa odlišujú predovšetkým „ krytím“.

Pod pojmom krytie je potrebné si vybaviť, to, že v prípade prevalenia akejkoľvek akcie, služba sa od týchto ľudí dištancuje a v prípade problému im neposkytne pomoc.

Legalizanti sú spravodajskí dôstojníci Slovenskej informačnej služby, nasadení nielen do rôznych inštitúcií, za účelom monitorovania prostredia, prípadne do súkromných spoločností záujmových  osôb, ale aj do spoločností, vzniknutých s tichým súhlasom, či pokyn vedenia služby…




Súvisiace články

Používame cookies aby sme pre vás zabezpečili ten najlepší zážitok z našich webových stránok. OK Viac info

Cookies