V prvej časti sme oboznámili čitateľov s prípadom z pohľadu súdu, ktorý vo veci rozhodol a oslobodil spod obžaloby otca aj syna. Poukázali sme na niektoré argumenty dozorového prokurátora v jeho odvolaní proti rozsudku .Na priamych citáciách z týchto dokumentov je evidentné, že prípad, dvoch obvinených a väzobne stíhaných zďaleka nezačal podaním trestného oznámenia a výsluchmi poškodenej Ivety, ale dôkaznou núdzou a chvatným modelovaním obvinenia voči Lehelovi Horváthovi, ktorého polícia stíhala v kauze Šátorovci ako spolupáchateľa.
Policajné prechmaty a 25-mesačnú nezákonnú väzbu ukončil až súd – 1.časť
Zdá sa však, že v tej dobe neboli k dispozícii dostatočné argumenty na jeho väzobné stíhanie, tak sa náramne hodila legenda o napadnutí manželky. Ako z rozsudku súdu vyplýva, celá výpoveď poškodenej manželky bola založená na nelegálne vykonaných poučeniach a zápisniciach, ktoré vyšetrovateľ doslova zaranžoval, tak aby mohlo dôjsť ku kvalifikácii trestného činu vraždy v štádiu pokusu.
V skutočnosti však neexistovali dôvody ani na obvinenie za ublíženie na zdraví, k čomu by bol potrebný súhlas na stíhanie od manželky, ktorá reálne utrpela menšie zranenia vyžadujúce hospitalizáciu v dĺžke 6 dní.
Tomuto scenáru však padol za obeť aj syn Lehela Horvátha ,Tibor, ktorý doplatil na fanatickú vôľu policajtov otca dostať do väzby.
Tentokrát sa pozrieme na úkony vyšetrovateľa, prokurátora, ale aj na výpovede rozhodujúcich svedkov autenticky.
Manipulácia vyšetrovania, nátlak na svedkov a poškodenú, kriminalizovanie a obmedzovanie obvinených, manipulácia dôkazov a účelnosť kolúznej väzby
K tejto veci bola poškodená Iveta H. vypočutá v Nemocnici na lôžku dňa 06.03.2018 o 9:00 a 15:00
V zápisnici na strane 14 je uvedené takéto vyjadrenie:
Z kontroly priebehu výsluchu na videozázname, ktorý urobil súd však vyplýva, že k poučeniu podľa zákona nedošlo, teda takéto vyjadrenie nemohlo ani odznieť a jedná sa o absolútne svojvoľný zápis zo strany vyšetrovateľa. Na základe toho teda súd vyhodnotil toto vyjadrenie obsiahnuté v zápisnici ako nepravdivé a následok nesprávneho poučenia:
Na základe toho potom je zjavné, že súd prijal stanovisko o neplatnosti úkonu ako následku nezákonného poučenia a postupu pri vyšetrovaní:
Súd vyhodnotil aj samotný spôsob a rozsah poučenia zo dňa 6.3.2018 a to nadväzujúc na vyjadrenie poškodenej počas výsluchu o 15:00, keď táto uviedla, že:
Z toho je zjavné, že poučenie malo byť vykonané ráno o 9:10, keď poškodená ani nevnímala svoju situáciu a význam poučenia a samostatné poučenie pri opakovanom úkone už vykonané nebolo, ako to uviedol aj súd .
Podľa videonahrávky poškodená Iveta vypovedala, že vôbec nechce už vypovedať a chce mať pokoj, Na to bola upozornená, že môže odmietnuť iba zo zdravotných alebo osobných dôvodov, na čo opakovala, že ju to vôbec nezaujíma a chce mať pokoj. Po upozornení, že bezdôvodné odmietnutie výpovede môže mať následky, opakovane uviedla, že vypovedať nechce a následky ju vôbec nezaujímajú. Podľa vyšetrovateľa mala zápisnica 22 strán včítane poučení a požiadal ju o podpis zápisnice. Poškodenej po jednom boli predkladané listy zápisnice a tá úplne nevnímavo a bez prečítania ich podpisovala jeden list za druhým. Následne jej vyšetrovateľ predložil na podpis doručovaciu obálku o začatí trestného stíhania a potvrdenie o znesení obvinenia.
Tento videozáznam bol vyhotovený v čase o 12:31 podľa metadát nahrávky.
Ďalší videozáznam je uložený z výsluchu o 15:00 hod, pričom vyšetrovateľ bez akéhokoľvek poučenia rovno pristupuje k výsluchu, teda bez poučenia.
Poškodenej na základe pred tým doručených „obálok“ je oboznámené, že sa jedná o výsluch vo veci obvinených Lehela a Tibora Horvátha za trestný čin ublíženia na zdraví a a nebezpečného vyhrážania v spolupáchteľstve. Prítomná je tlmočníčka, čo je uvedené aj na vyhotovenej zápisnici. Zo samotného výsluchu vyplýva, že poškodená dostáva kapciózne otázky, dokonca aj zo strany tlmočníčky je tam „napovedanie“ v situáciách, keď svedkyňa je rozrušená a snaží sa popísať udalosti.
Poučenie v materinskom jazyku tak, ako to vykonala tlmočníčka „ po stručnom poučení“ vyšetrovateľa je absolútne nezákonné a neplatné. V tomto videu však je vidieť, že obvinenie bolo údajne vznesené za ublíženie na zdraví podľa § 155 ods.1 a nie za vraždu v štádiu pokusu, ako bola podaná neskôr obžaloba. Potom vyšetrovateľ počas úkonu urobí nejaké „ stručné“ poučenie, čo nemá žiadne náležitosti podľa § 46 Trestného poriadku a § 49Trestného poriadku“
Orgán činný v trestnom konaní a súd je povinný poškodeného o jeho právach poučiť podľa tohto zákona a poskytnúť mu plnú možnosť na ich uplatnenie“. a nie je vykonané ani tlmočenie poučenia podľa § 26 ods. (9) Trestného poriadku : Za podmienok uvedených v odseku 1 je osobe, ktorá je zadržaná alebo zatknutá, potrebné preložiť tiež poučenie o jej právach podľa § 34 ods. 6. Ak preklad poučenia nie je k dispozícií, poučenie sa jej pretlmočí; preklad písomného poučenia sa takejto osobe poskytne bez zbytočného odkladu.Taktiež mala byť poučená podľa § 130 o práve odoprieť výpoveď. Nielen v prípade poškodenej, ale aj v prípade svedkov tieto poučenia chýbali a preto ich súd neuznal ako vykonaný dôkaz v prípravnom konaní.
Osobitne mala byť poučená o potrebnom písomnom súhlase poškodeného na súhlas ku trestnému stíhaniu, čo sa nestalo. Ako to je vidieť na videozáznamu, vyšetrovateľ vykonáva výsluch bez tohto poučenia. Ja zarážajúce , že ani prítomnosť prokurátora na tomto úkone nebola zárukou, že sú dodržiavané procesné pravidlá, ktoré podmieňujú správny právny postup a zákonnosť celého úkonu. Preto nie je možné na základe takto vykonaného výsluchu naformulovať zápisnicu, ktorá za daných okolností nebola zjavne protokolovaná priebežne. Pri správnom postupe mal vyšetrovateľ oboznámiť celé poučenie, mal ju dať podpísať a po takto vykonanom poučení mohol pristúpiť k výsluchu, ktorý by priebežne protokoloval.
Z priebehu videozáznamu vyplýva, že po krátkych spontánnych vyjadreniach poškodenej vyšetrovateľ čítaním oboznamuje priebehy udalostí, ktoré tlmočníčka nekorektne prekladá a poškodená týmto spôsobom odpovedá na položené na otázky prokurátorky. Tieto otázky neboli pretlmočené, na čo poškodená odpovedá zmätočne miešaným jazykom.
Súd tieto okolnosti vyhodnotil takto: „Z videozáznamu ako aj jeho prepisu, ktorý dal vyhotoviť súd, je hneď na začiatku zachytený priebeh samotného poučenia poškodenej, ktoré znelo vyšetrovateľom: „Zákonné poučenie v krátkosti, nakoľko ste už bola, pri predchádzajúcom výsluchu poučená. Máte vypovedať pravdu, vedome nezamlčať nič, čo by mohol viesť k úspešnému objasneniu veci. Takže podľa poučení, podľa paragrafu 130 odsek 1., odsek 2, Trestného poriadku o mojom práve odoprieť vypovedať, uvádzam že toto právo“. Tlmočníčka toto poučenie poškodenej preložila:,,(nezrozumiteľné) … poučenia sú o tom, že … (nezrozumiteľné) … k veci máte všetko povedať, nie je dovolené nič zatajiť“.
Toto poučenie súd považoval za nedostatočné, resp. konštatoval, že poškodená nebola zákonným spôsobom poučená. Súd zastáva názor, ktorý už vyššie uviedol, že svedok musí byt‘ vždy plnohodnotne poučený pred začatím každého výsluchu. Vyšetrovateľ z nepochopiteľných dôvodov poškodenú poučil „z rýchlika“, napriek tomu, že sa jednalo o rozhodujúci dôkaz.
Nakoniec na hlavnom pojednávaní poškodená uviedla, že:
Manželka Horvátha uviedla, za akých okolností bol na ňu vyvíjaný nátlak:
Opísala aj to, ako v skutočnosti prišla ku zraneniam:
Tieto okolnosti, keď poškodená Iveta bola v šoku, pod vplyvom silných liekov a v zmätočnom prostredí, v ktorom sa nevedela sama definovať, čo sa týka rodinných vzťahov, bola bez riadnych poučení a citlivého , profesionálneho prístupu poškodená na právach. Následne si tieto okolnosti uvedomila a svoje výpovede dané za takýchto okolností odvolala:
Svedkovia Iveta a Ilona, maloleté deti
Poškodená matka ich uvádzala ako svedkov udalosti, pri ktorej mala byť napadnutá. Obidve deti boli vypočuté v prítomnosti kurátorky, psychologičky a tlmočníčky a ich výpoveď bola veľmi emočná. Práve preto je nepochopiteľné, že v situácii, keď matka pod vplyvom liekov a alkoholu obviní manžela a jeho syna z vážneho deliktu, nikto nerieši správne poučenie, ktoré významovo a vo vlastnom materinskom jazyk dokážu pochopiť. Na nich ako maloleté neplatia tie ustanovenia, ktoré bežne platia na svedkov, ale sú pod ochranou ako maloleté a musí sa s nimi zaobchádzať mimoriadne citlivo.
Preto súd výpovede týchto svedkýň absolútne anuloval a nezabudol citovať priamo do rozsudku šlendriánstvo a cynizmus zo strany vyšetrovateľa, ktorý výsluch a poučenie vykonal takto:
Z videozáznamu ako aj jeho prepisu je hneď na začiatku zachytený priebeh samotného poučenia maloletej svedkyne Ilony Rity Horváth, ktorá bola pred samotným výsluchom vyšetrovateľom po preložení do maďarského jazyka poučená k možnosti odoprieť vypovedať tak, že „avšak môžeš výpoveď aj odoprieť, ak svojou výpoveďou, eee, keby si aj sama sebe spôsobila, že by prípadne, by si mohla byť obvinená, alebo k nejakému blízkemu príbuznému, v priamom rade, alebo, súrodencovi, svojmu, alebo akoby svojmu súrodencovi, alebo, akémukoľvek blízkemu príbuznému, a by si to pociťovala, a tak by si pociťovala, ako keby si sama sebe, sebe spôsobila zlo. Takže vtedy nie si povinná vypovedať. Dobre?“
K pochopeniu takéhoto blábolu a jeho významu treba mať naozaj magické schopnosti .
Ani pri najskeptickejšej predstave, takéto jednanie nemá čo hľadať v našej policajnej praxi.
Za týchto okolností súd výpovede svedkov- maloletých získaných týmto spôsobom z prípravného konania nezohľadnil, priklonil sa k ich opravným výpovediam a stanoviskám, ktorými podobne ako matka popreli priebeh a spáchanie skutku, ale aj samotného úmyslu ublížiť na zdraví alebo dokonca zavraždiť ich matku.
Lehel a Tibor Horváth
sa k veciam priebežne vyjadrovali rovnako, s rovnakým významom svojich tvrdení, v zmysle ktorých poškodená Iveta je osoba vyžadujúca vzhľadom na svoj zdravotný stav stálu starostlivosť a prítomnosť tretej osoby, V prípade užitia liekov na ktorých je závislá a ich kombinácie môže byť svojou agresivitou a premrštenou aktivitou nebezpečná pre seba, ale aj pre svoje okolie, pričom v daný deň 3.5.2018 malo dôjsť práve k takej situácii, pri ktorej s nožom v ruke, hystericky vypustila levicu. Za týchto okolností nastala situácia, keď bolo potrebné zvládnuť ju, jej sebapoškodzovacie tendencie a hystériu, čo bohužiaľ vyvolalo fyzický konflikt a úrazy, pri ktorom bolo potrebné zvládnuť aj 200 kilogramovú levicu, ktorá skákala na všetkých prítomných a mohla ujsť na verejnosť. Prioritou pre zvládnutie konfliktu bolo dostať do klietky levicu a spacifikovať aj Ivetu. Či okolnosti prebehli podľa tohto prepisu alebo podobne, s určitosťou je možné iba tvrdenie, že sa jednalo o fyzický konflikt s následkami pre všetkých účastníkov, pričom matka Iveta sa z tejto udalosti zrútila a odišla k svojej matke Alžbete M.
Tá sama uviedla do zápisnice 15.5.2018, že :“ Lebo mi prišla povedať švagriná Rita, Lehelova sestra, ona mi nejako v nedeľu 12.05 hod. mohlo byť, že je Iveta v nemocnici, myslím, že aj na rongene bola s ňou, mi hovorila. Povedala mi, že ju zbili a povedala, že ju zbil Lehel a jeho syn. Večer som išla s tou Ritou do nemocnice, lebo ja z tadiaľ nemám autobus a ešte boli aj prázdniny, tak ona ma zobrala do nemocnice.“
Následne k okolnostiam, čo presne jej poškodená povedala, uviedla:
Svedkyňa po poučení na pojednávaní dňa 14.2.2019 odmietla vypovedať, Prokurátor však vyložil význam jej výpovede z prípravného konania vo svojom odvolaní proti rozsudku inak:
Na hlavných pojednávaniach sa neprejednával skutok pre ktorý boli obvinení, ale trestný čin vraždy v štádiu pokusu. Samozrejme bez zákonného spôsobu prekvalifikovania skutku z obvinenia !
V priebehu konania došlo 08.06.2018 k „prekvalifikovaniu“ obvinenia zo zločinu ublíženia na zdraví na zločin vraždy v štádiu pokusu tak, ako to je aj zápisnici z hlavných pojednávaní k prejednávanej veci. Môžeme logicky dedukovať a predpokladať, že pri pozmenených výpovediach a vyhláseniach poškodenej matky nemohlo byť v stíhaní a väzbe pokračované, pretože k stíhaniu bol od samého začiatku konania v súvislosti s ublížením na zdraví nutný súhlas poškodenej, ktorý nebol daný.
Vyšetrovateľka NAKA, ktorej medzitým bola daná príslušnosť, prehodnotila kvalifikáciu skutku a vymyslela vraždu v štádiu pokusu, k čomu súhlas nie je potrebný.
Prekvalifikácia skutku v jej prevedení je sama o sebe zaujímavá, ale nezákonná z hľadiska spôsobu ako bol vykonaný.
Každé rozhodnutie orgánu musí byť vydané s odôvodnením a daním poučenia, táto listina nič také neobsahuje. Dokonca neobsahuje ani odvolávku, na základe, akého paragrafového znenia Trestného poriadku došlo k vydaniu tohto dokumentu. Z hľadiska práv účastníkov konania je neprípustné jednoducho oznámiť, že sa zrazu zmení právna kvalifikácia skutku a k tomu zodpovedajúca trestná sadzba ! Zmenu kvalifikácie skutku nemožno vykonať oznámením, ale uznesením.
V tak závažnej veci ako je zmena právnej kvalifikácie a to ešte k vážnejšej trestnej sadzbe ,sa vyžaduje písomné vyhotovenie uznesenia podľa §176 Trestného poriadku, pričom takéto uznesenie sa nevydáva iba vtedy, ak sa upravuje priebeh konania podľa § 178 Tr. poriadku. Takáto prax v trestnom práve je neprípustná, lebo má za následok procesnú neplatnosť a porušenie práv obvineného. Zo zákona totiž vyplýva, že skutok, za ktorý je osoba obvinená, musí byť odôvodnený. Prehodnotenie kvalifikácie oznámením alebo opatrením nie je správna a ani zákonná procesná forma a tak je na mieste dokonca uvažovať o tom, či bolo riadne vznesené obvinenie za vraždu s patričným odôvodnením.
Z pohľadu zásad trestného konania je nepodstatné, čí bolo vydané opatrenie, alebo vydané oznámenie. Vedenie trestného stíhania voči osobe v postavení obvineného predpokladá dodržanie právnej zásady a všetkých inštitútov procesnej ochrany obvineného tak, akoby sa mu vznieslo obvinenie za nový skutok. Zároveň v tom istom uznesení malo byť nahrádzané obvinenie.
Týmto nástrojom by sa pokojne dali prekvalifikovať úmrtia z nedbanlivosti pri smrteľných nehodách na vraždu. A to je predsa absurdné. Prokuratúra aj súd si túto vážnu nezákonnosť mali všimnúť. Zaujímavé pritom je aj to, že táto nová“ kvalifikácia“ nebola nijak odôvodnená. Postupom vyšetrovateľa však nastal situácia, keď zákonným spôsobom obvinenie za ublíženie na zdraví v prípravnom konaní nikto nezrušil. Nedošlo ani k zákonnému spôsobu znesenia obvinia na za trestný čin vraždy a preto ani podaná obžaloba nebola zákonná za tento skutok! Ako to mohol prehliadnúť súd ktorý ich držal vo väzbe? A nakoniec aj súd, ktorý vraždu pojednával?
Pre kvalifikáciu tohto skutku však neboli žiadne dôkazy, takže súd postupoval na základe podanej obžaloby a v tomto návrh aj zamietol, pretože bol povinný sa pridržiavať návrhu. V podanom odvolaní prokurátor veľmi pochabo a bez právnej legitimity sa snažil obhajovať trestný čin ublíženia na zdraví, ale to by bolo porušením obžalobnej zásady, pretože tento skutok bol prekvalifikovaný a tým obvinenie zaniklo. Je preto prejavom pomstychtivosti, alebo vôle dosiahnuť za každú cenu odsúdenie keď prokurátor argumentuje so skutkom kde obvinenie zaniklo?
Ako z chronológie spisu však vyplýva, pri začatí trestného stíhania, ani pri vznesení obvinenia o pokusu vraždy nebola ani zmienka, preto súd mal byť týmito okolnosťami viazaný nielen pri prejednaní veci, ale aj pri podmienkach a dôvodnosti väzobného stíhania. Postupné spracúvanie výsluchov a formulovanie zápisníc nakoniec priniesol pre prokurátora taký poznatok, že došlo k prekvalifikovaniu ublíženia na zdraví na vraždu.
Je dôležité poukázať na to, že Okresný súd v Dunajskej Strede uznesením zo dňa 8.3.2018 zobral do väzby otca aj syna tiež na základe obvinenia za ublíženie na zdraví a nie za vraždu v štádiu pokusu.Po takzvanej“prekvalifikácii skutku“ sa touto okolnosťou nezaoberal.
Znalecké skúmanie a závery súdu k nim
Súd sa zásadným spôsobom vyjadril k práci znalcov najmä tým, že svoje posudku vypracovávali na základe písomností dodaných vyšetrovateľom a často bez znalosti anamnéz vykonaných u poškodenej počas hospitalizácie, teda nebrali do úvahy ani zásadné okolnosti je psychiky a reálneho zdravotného stavu. K práci znalcov sa vyjadril vo svojom stanovisku ale aj obhajca obvineného Lehela, keď uviedol tieto okolnosti:
„Nie je možné v tomto smere vychádzať ani zo znaleckého posudku Č. 10/2018 znalca MUDr. Rudolfa Sokola, pretože tento znalecký posudok nedáva odpoveď na otázku, kto spôsobil poškodenej zranenia.
Závery znalca PhDr. Karola Kleimana, PhD. nie je možné použiť, pretože vychádza pri spracovaní znaleckého posudku aj z obsahu výpovedí poškodených uvedených vyššie, pričom bez nich by závery svojho posudku urobiť nemohol.
Vo veci je nepoužiteľný z rovnakých dôvodov aj znalecký posudok MUDr. Andrey Heretikovej Marsalovej a prof. PhDr. Antona Heretika, CSc., ktorých posudok používa tiež uvedené výpovede a navyše aj závery znaleckého posudku znalca PhDr. Karola Kleinmanna, PhD.“
V posudku Dr.Kešického zo dňa 23.01.2019, ktorý objednala rodina, (ktorý však súd pre nadbytočnosť už vykonaných dôkazov nepripustil), je presná charakteristika a dôvody menlivosti názorov a výpovedí , ako aj psychických koreňov tohto stavu u poškodenej Ivety:
„Ide o nezrelú osobnosť s primeraným stavom poznávacích funkcií (intelekt, pamäť), pričom však dochádza k narušeniam v procesoch myslenia pod vplyvom intenzívnych emócií, ktoré sú prechodné a po odznení emočného zaplavenia dochádza k reštitúcii primeranej kvality myslenia. Vo vzťahu k posudzovanému prípadu je potrebné zohľadniť tento vplyv, tak pri vnímaní situácie, ako aj pri jej reprodukcii zažitého. V kontexte uvedeného je emotivita nezrelá so zníženou kvalitou modulácie uvoľňovania emočného napätia (následne znížená kvalita regulácie správania) s tendenciou k impulzivite na úrovni tak myslenia, ako aj následného konania. Keďže chýba jednoznačná preferencia racionálnych mechanizmov v emočných v rozhodovacích a zvládacích produktoch, tak rozhodnutia a následné správanie sú nevyspytateľné a často pri pokusoch hodnotiť jej správanie racionálne nevysvetliteľné.“
Týmto zhrnutím vlastne je vysvetlené, prečo sa darila manipulácia poškodenej počas hospitalizácie za veľmi dramatického duševného stavu a prečo po následnom zvážení a ustálení psychiky došlo aj k odvolaniu výpovedí s takýmito procesnými vadami.
Za týchto okolností nielen prvostupňový súd, ale aj odvolací súd bude mať vymedzené dôkazné prostriedky, na základe ktorých môže preskúmať rozhodnutie rozsudku.
Tým, že došlo k oslobodeniu otca so synom a k ich prepusteniu do väzby, však pre Lehela Horvátha začala nová väzba z tých dôvodov, ktoré ešte v dobe konfliktu s manželkou neboli k dispozícii. Jedná sa o podozrenia z účasti na činnosti skupiny tzv. Šátorovcov. A tak po piatich dňoch na slobode dostal nové uznesenie, na základe ktorého poputoval späť do väzby, ale to je už iný príbeh
Bez ohľadu na to, či Lehel Horváth je mafián, alebo nie, verejnosť sa stala svedkom uväznenia otca so synom za nepreukázaných okolností a pri veľmi podivnom spôsobe vyšetrovania a rozhodovania.
V hone na Lehela Horvátha sa najväčšou obeťou stal jeho syn Tibor, ktorému tento postup a okolnosti priniesli spolupáchateľstvo, len preto, lebo polícia potrebovala dostať otca do väzby, ako to potvrdila na súde aj Iveta Horváth.
Budeme sledovať, ako v tejto veci rozhodne odvolací súd a aké budú ďalšie osudy ľudí z tohto prípadu…