Ako Žilinka vymedzuje politizáciu prokuratúry?

Pán Žilinka, generálny prokurátor v rámci povinnnosti nezatiahnuť prokuratúru do politického boja môže nedovoliť len to, čo mu je dovolené. Ľudovo povedané: na rozdiel občana ktorý môže robiť všetko čo mu zákon nezakazuje, prokuratúra ako štátny orgán a jeho vrcholný predstaviteľ smie robiť iba to, čo mu zákon dovoľuje. Kompetenčne, aj v rozsahu práv a povinností vymedzených zákonmi.

Pred nedávnom zverejnil generálny prokurátor cestou svojho hovorcu stanovisko, v ktorom náležite rezonuje jeho odhodlanie vyjadrené slovami: „ Generálny prokurátor bude  vždy stáť na strane zákona a spravodlivosti a bude garantom toho, že právo nebude zneužívané“.

Toto vyjadrenie sa viaže k zverejňovaným  podozreniam z manipulácie vyšetrovania známych káuz, najmä údajné dohody vyšetrovateľov a prokurátorov so svedkami.

Bolo to krátko po tom, ako sa v postavení najvyššieho predstaviteľa rezortu osobne zúčastnil na stretnutí desiatych funkcionárov rôznych rezortov, ktoré sa uskutočnilo dňa 17.5.2021 v priestoroch  SIS.

Svojou účasťou na tomto stretnutí  však priamo vstúpil do politického boja.

Ukazuje to už samotný  vývoj udalosti, keď v konkrétnych súvislostiach  priamo preukazuje, že zneužívanie práva a zverenej moci konkrétnymi prokurátormi a vyšetrovateľmi sa v skutočnosti deje pred prekvapenými očami verejnosti.

Tento záver jasne vyplýva zo zistiteľných poznatkov, ktoré prenikli na verejnosť na ktoré priamo poukazuje bývalý riaditeľ SIS Vladimír Pčolinský, ktorého jeden z účastníkov stretnutia Kollár označuje za nevinného pričom v tejto súvislosti rezonuje závažnosť Pčolinského zistenia, že tu dochádza k cielenej nezákonnej  manipulácii s dôkazmi, deje sa to na objednávku za zneužitia svedectva osôb, ktorým sa následne poskytujú veľkorysé výhody.

Tento stav mal svoju predohru už v čase predvolebných prísľubov, ktorými  politický exponenti lákali voličov priamymi vyhrážkami boja proti mafii s cieľom vykoreniť korupciu z verejného života.

Svoje odhodlanie naplniť zverejnené prísľuby sa začali masívnym a nadmieru mediálne režírovaným spôsobom konať v praxi. Za asistencie vybratých a  vopred informovaných médií , v štýle strhujúcich akčných filmov dochádza k zásahu desiatok po zuby ozbrojených figúr, ktorých brutalita a spôsoby  nápadne pripomínajú isté veľmi smutné obdobie.

Takže priamy politický nominant dosadený do tajnej služby, teda jeden z najdôležitejších funkcionárov  štátu začal pomenúvať stav, ktorý zistil vo svojej trestnej veci a pod ťarchou týchto hrôzostrašných zistení prikročil ich zverejneniu. Pričom jeho politický šéf sa priamo zúčastnil na uvedenom stretnutí a následne sa čo i len v náznakoch zverejnilo, že sa vyhodnocoval stav tresného konania v otvorených citlivých kauzách. Tých kauzách, kde u zdomácnelého označenia svedkovia – kajúcnici sa v ich trestnej činnosti poskytujú  výrazné výhody, aj za cenu zneužitia právomoci len aby „usvedčili“ iných tak aby sa to mohlo následne využiť v rámci politického boja.

Je treba zdôrazniť, že pokiaľ bola téma tohto stretnutia čo aj v širšom kontexte alebo okrajovo zameraná na konkrétne prebiehajúce trestné konania a v tej súvislosti i nepriamo na činnosť pôsobiaceho vyšetrovateľa, prokurátora alebo sudcu, ide o mimoriadne vážny zásah do ich nezávislosti. Už samotné  postavenie týchto volených funkcionárov ani jednotlivo, a tobôž nie kolektívne, ako záver porady, im z titulu funkcie neumožňuje akékoľvek zasahovanie,  vyhodnocovanie a závery s prípadnými úlohami pre vykonávanie úkonov trestného konania.

Preto malo uskutočnené stretnutie  jasný politický kontext, čo je v priamom rozpore so zákonom.

Keď sa v roku 2004 prijal  zákon č. 215 o ochrane utajovaných skutočností, ktorým sa slovne priamo označovalo, čo bude tvoriť predmet týchto skutočnosti.

V ustanovení  §  4 je priamo  zdôraznené, že pokiaľ vedúci činitelia pôsobiaci v orgánoch  verejnej moci budú postupovať nezákonne s cieľom nesprávne alebo  protiprávne vytvoriť stav, ktorý umožní iným zneužívanie zverenej moci, nemôže také konanie byť kryté v rámci utajovania, nakoľko nesie všetky znaky zneužívania právomoci.Takto nemôže dané konanie požívať výsady štátom chráneného záujmu, teda takú ochranu aká prislúcha konaniu ktoré nemá uvádzané znaky.

 

Aj pri čiastkových  informáciách, ktorých dostupnosť  postupne preniká na verejnosť  sa rysuje obludný charakter  a cieľ tohto náhle zvolaného stretnutia, priamo hraničiaci s podkopávaním demokratických základov nášho štátu. A princípov právneho štátu.Malo  totiž dôjsť ku vzniku skupinky osôb pôsobiacich v orgánoch polície, prokuratúry a súdov, ktorá bola  cielene sformovaná a zostavená z vybratých osôb pôsobiacich v týchto štruktúrach štátnej moci na manipuláciu s dôkazmi a využívaní kajúcnikov na usvedčovanie.

V nadväznosti na to si Národná rada SR odhlasovala záver, že vypočuje autora týchto závažných tvrdení priamo v pléne.  Ako vieme, zásahom šéfa špeciálnych prokurátorov Lipšica sa právo ohlo do potrebnej polohy a avizovaný výsluch na pôde parlamentu sa  priamo zatrhol. A ostalo ticho. Teda , pokiaľ sa chce, tak v rámci tvrdeného hesla, že  parlament je najvyššia moc v štáte  a až od nej sa odvodzujú práva ostatných inštitúcií tak to jednoducho nejde.

A čo tak zriadenie parlamentnej komisie určenej na obstaranie potrebných údajov, ktorými by došlo k usvedčeniu aktérov avizovaných nezákonných praktík. Tá predsa musí mať možnosť vykonať také zistenia, vypočuť Pčolinského a jeho tvrdenia, podpreté ďalšími dôkazmi predostrieť poslancom. Alebo ani to nie je dovolené, alebo bude zatrhnuté veď by sa zistením pravdy usvedčili aktéri týchto nezákonností?

Podľa čl. 2 ods. 2 ústavy môžu štátne orgány konať iba na základe ústavy, v jej medziach a v rozsahu a spôsobom, ktorý ustanoví zákon.

Je priamo nepochopiteľné  že sa do tejto cielenej súčinnosti politikov ktorí strácajú body nechal vtiahnuť aj najvyšší štátny činiteľ v postavení generálneho prokurátora, ktorý ako jediný mázákonom po vymedzení Ústavou SR osobitneurčenú  úlohu dosahu na trestné konanie. Iní činitelia nesmú do toho zasahovať. Nepochopiteľnej pre to, že zákonnosť vo vyšetrovaní ktorejkoľvek trestnej veci nemôže byť predmetom určovania úloh  alebo usmernení zo strany takej skupiny, akou bola na stretnutí.Aj títo činitelia musia akceptovať záver z nezávislého vyšetrovania, podanej obžaloby a právoplatného rozhodnutia súdu.

Účasť pána Žilinku na stretnutí  v priestoroch SIS dňa 17.5.2021 je pre verejnosť a históriu priamym dôkazom, že jeho tvrdenie o tom, že ako najvyšší predstaviteľ prokuratúry  nedovolí  jej  vtiahnutie do politického boja má jasné znaky jeho priamej  závislosti na účastníkoch porady s tým, že sa priamo núka záver.

Je ním zistenie, že môže nedovoliť len to čo mu je dovolené.

Súvisiace články

Používame cookies aby sme pre vás zabezpečili ten najlepší zážitok z našich webových stránok. OK Viac info

Cookies