Pozerať sa na nášho premiéra ako na oficiálnej zahraničnej návšteve popri Macronovi pôsobí vyslovene neohrabane, proste ako „sedlák“, potom ešte doslova ako decko Macronovi začne skákať do reči svojou „angličtinou“, až ho ten ráznym gestom musí zaraziť… proste človeka zabolí.

Francúzsky prezident sa k Matovičovi správa ako k dieťaťu. Zjavne má prečo.

Igor mal bohužiaľ, ešte aj oficiálny prejav, tak otrasný, nediplomatický a tak narcisistický, ako to vie len on.

V ostatných rokoch sa Slovenskej republike podarilo na medzinárodnej scéne vystupovať veľmi sebavedomo a silnejšie, ako by tomu napovedala naša geografická veľkosť.

Prispievali k tomu rôzne detaily. Dobrá práca viacerých našich kľúčových diplomatov. Vystupovanie Roberta Fica, ktorý napríklad pamätne počas plynovej krízy spred dekády prišiel do Moskvy aj Kyjeva ako neformálny šéf krajín nášho regiónu a diplomaticky, ale dôrazne tam pred kamerami najvyšším predstaviteľom oboch krajín povedal, že prívod plynu do východnej Európy musia okamžite obnoviť. Takisto jeho nekompromisná, ale, opäť, diplomatická komunikácia počas migračnej krízy, keď sme ako jediná krajina hneď na začiatku odmietli kvóty.

Alebo výborná medzinárodná pozícia Miroslava Lajčáka, ktorý dokonca veľmi dobre zabodoval v boji o diplomaticky najvyšší post na svete, šéfa OSN. Ale medzinárodne silný bol napríkad aj Peter Kažimír, v pre nás kľúčovej euroskupine či na iných fórach.

A bolo to cítiť. Kedykoľvek som prišiel do medzinárodnej organizácie, mal som vybavený bezproblémový prístup k vedeniu, až na úroveň neformálnych obedov či večerí so šéfstvom OECD či UNESCO. Podobne, ako keď ma požiadali, aby som v OECD viedol seminár ministrov financií a hospodárstva o verejných investíciách – mojím spolupredsedom bol práve Macron, vtedy ešte minister hospodárstva.

Jednoducho, boli sme krajina s jasným vplyvom. Teraz je to, ako mi potvrdzujú aj diplomati, katastrofa, neuveriteľné, ako sme klesli.