Neprokurátor Lipšic podáva dovolanie na Najvyšší súd, ktoré je v kompetencii iba jeho nadriadeného generálneho prokurátora.
Alebo len Lipšic nevie, čo má špeciálna prokuratúra v pôsobnosti?
V súvislosti s prepustením bývalej štátnej tajomníčky Moniky Jankovskej a exsudcu Richarda Molnára pripravuje nový dozorujúci prokurátor Úradu špeciálnej prokuratúry (ÚŠP) podnet na dovolanie ministerky spravodlivosti proti rozhodnutiu o prepustení z väzby, uviedol špeciálny neprokurátor Lipšic a dodal, že špeciálna prokuratúra sa tiež domnieva, že v prípade kolúznej väzby je nahradenie väzby kauciou alebo probačným dohľadom vylúčené.
Iba na margo tejto konštatácie pripomínam, že probačný dohľad špeciálneho neprokurátora nie je vylúčený.
Na vyhlásenia Lipšica reagoval Najvyšší súd
Uvádza, že Trestný poriadok v prípade zistenia dôvodu kolúznej väzby nahradenie väzby nepripúšťa, avšak podľa ustálenej súdnej praxe je aj v takom prípade možné rozhodnúť o nahradení väzby s poukazom na čl. 5 ods. 3 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd a jeho prednosť pred vnútroštátnou zákonnou úpravou vzhľadom na prednosť medzinárodných zmlúv o ľudských právach a základných slobodách, pred zákonom, ak zabezpečujú väčší rozsah ústavných práv a slobôd.
Sami sme týmto spôsobom v obdobných prípadoch neraz aj v päťčlennom senáte rozhodli už i pred desiatimi rokmi.
Najvyšší súd v spomínanej kauze bez najmenších pochybnosti správne rozhodol, keď použil Dohovor a Lipšic ho neopodstatnene napadol, s tým že ide podávať dovolanie. Tu mu treba ale zdôrazniť, že dovolanie môže v rámci prokuratúry podať iba generálny prokurátor. Okrem jeho neznalosti tam však môže byť aj motív, že dal Žilinkovi signál, že generálnym prokurátorom je on (Lipšic) a keby nechcel podať dovolanie proti rozhodnutiu Najvyššieho súdu, tak on už mediálne ohlásil, že sa podáva.
Žilinka ak je generálny prokurátor, tak by mal zvolať tlačovú konferenciu a oznámiť Lipšicovi, že dovolanie podľa Trestného poriadku podáva generálny a nie špeciálny prokurátor a keď to nevie, tak ho o tom poučuje a zároveň začať voči nemu disciplinárne konanie, pretože mediálne dezinformuje verejnosť a narušuje právnu stabilitu rozhodnutí Najvyššieho súdu a právnu istotu procesných strán.
Ak predpokladáme že generálnym prokurátorom ešte je Žilinka, tak musí okamžite začať trestné stíhanie Krajniaka a riaditeľa NBÚ Konečného, ktorý vydal Lipšicovi previerku na prísne tajné. Krajniak za svoje ministerstvo nemohol požiadať o previerku na prísne tajné, keďže na ministerstve neexistuje funkcia ktorá si takúto previerku vyžaduje. Dopustil sa tak zneužitia právomoci verejného činiteľa rovnako ako NBÚ, ktoré mu previerku napriek tomu vydalo.
NBÚ by mohlo Lipšicovi previerku vydať, ale štátny orgán by musel preniesť úlohy prísne tajného charakteru na súkromnú osobu. Taká situácia je predpokladaná zákonom na ochranu utajovaných skutočností. Súkromník však potom musí predložiť bezpečnostný projekt systému ochrany utajovaných skutočností so všetkými priestorovými náležitosťami. Lipšic nič také nepredložil, lebo jeho advokátska kancelária také kritéria nespĺňa. Ak by všetky kritéria ale aj splnil, tak žiadosť by musel podať on, nie štátny orgán, Krajniak. Pretože ochrana utajovaných skutočností, by prešla na súkromný subjekt a jeho objekty.
Došlo tak k zjavnému zneužitiu právomocí verejného činiteľa organizovanou skupinou v zložení Krajniak, Konečný, Lipšic.
Bude Žilinka trestne stíhať organizovanú zločineckú skupinu v zostave Krajniak, Konečný a Lipšic za zneužívanie právomoci verejného pri vydaní previerky špeciálnemu neprokurátorovi?