Martin Danko – manažér Penty : Sledovanie novinárov je normálny komunikačný zápas, nie sú nedotknuteľní

Sloboda tlače a názoru podľa Penty

Pred niekoľkými dňami prebehla médiami opäť správa, že bývalý siskár a novinár Peter Tóth zhromažďoval informácie o novinároch, s ktorými následne obchodoval.

V tejto súvislosti je potrebné spomenúť zmiznutého novinára Paľa Rýpala, ktorý ako prvý hovoril o takzvaných Black PR agentúrach, ktoré systematicky zhromažďovali  pre obchodné účely a vydieranie kompromitujúce informácie o politikoch, novinároch a podnikateľoch.  Do  tohto spravodajského konceptu zapadá práca a činnosť Petra Tótha. Ak vezmeme do úvahy jeho spravodajské kontakty v SIS a schopnosť vytypovať nielen sledované subjekty, ale aj osoby, ktoré by o informácie mali záujem, predpokladať, že pracoval výnimočne pre Kočnera je úplne naivné.

Presne v tomto kontexte sa vyjadril o jeho iniciatíve manažer Penty Martin Danko v rozhovore pre český portál Denník N, kde v rozhovore pod názvom

Sledování novinářů je normální komunikační zápas, nejsou nedotknutelní, říká v souvislosti s Kuciakem manažer Penty 

odpovedal na otázku:

„Jaký byl váš vztah s bývalým šéfem kontrarozvědky SIS Petrem Tóthem? Jste přátelé? Tóth sledoval pro Kočnera novináře včetně Jána Kuciaka a měl posloužit v jistých situacích i vám.

Mám pod sebou komunikaci Penty, zároveň jsem členem projektového týmu pro média a jsem v dozorčích radách mediálních firem na Slovensku. V rámci toho se někdy věnuji i personálním otázkám. Setkávám se proto s různými lidmi, kteří mohou mít zajímavé informace, kontakty – a je na mně, kam si je pustím. To byl důvod, proč začala moje komunikace s Petrem Tóthem. Měli jsme oficiální vykací vztah. Věděl jsem o něm, že to byl dříve renomovaný novinář, potom agent SIS. Taky že byl potom novinářskou komunitou na Slovensku vypuzený, napsal nějaké knížky a pohyboval se v divné šedé zóně politického prostředí.

Poznatky Martina Danka o Petrovi Tóthovi sú nepochybne oveľa štruktúrovanejšie a podrobnejšie ako uviedol v rozhovore, v opačnom prípade by Danko nepôsobil v Pente pätnásť rokov na pozícii, ktorú zastáva. Z tohto pohľadu nie je skutočne možné  uveriť bezprostrednému tvrdeniu o sledovaní Jána Kuciaka v súvislosti s Kočnerom:

Stále není úplně jasné, co to sledování bylo za aktivitu a zda si byl vědomý, k čemu to mělo sloužit. Domnívám se, že Kočner nejdříve chtěl mít jen nějaké pikantní materiály, kterými chtěl novináře diskreditovat.“

Vnucoval Tóth svoje služby Pente? Ako ho v skutočnosti Penta vnímala a využívala?

Ešte zaujímavejšia je verzia Martina Danka k samotnej iniciatíve Petra Tótha, k informáciám, ktoré ponúkal a jeho odmeňovaniu:

„Jaké typy informací to byly?

Třeba, že zná někoho, kdo by chtěl u nás pracovat, jestli bychom ho nezaměstnali. Nebo, že nějaká politická strana chystá tiskovou konferenci k tématu, které souvisí s Pentou, tak nám to přišel říct, abychom to věděli předem. Byl v tom aktivní, ale byla to spíš společenská setkání.

Vy jste mu za to neplatili? Nebo jaká byla jeho motivace? 

Neplatili jsme mu nic(!). Když byl v roce 2011 publikovaný spis Gorila, pracoval Tóth pro politickou stranu, za kterou stála zbrojařská lobby, a podle indicií, které máme, byl právě Tóth jedním z těch, kdo zveřejnění spisu zinscenovali a způsobili nám obrovské trable. Tvrdil, že s tím nemá nic společného. Možná se z toho snažil vyvinit, nebo byl jeho záměr zpravodajský, že se snažil zobchodovat komunikaci se mnou s někým jiným, anebo si myslel, že mu nabídneme po půl roce nějakou smlouvu.“

Profesionálovi levelu Danko by informácia o tom, pre koho Tóth v dobe zverejnenia Gorily pracoval a kto ho v tom období platil nepochybne neunikla. Ak by bol medializovaný rozhovor Trnku a Kočnera autentický, informácia by Dankovi tiež neunikla. Danko vie, že nahrávka je zinscenovaná a upravená, a Penta s Gorilou v takejto verzii skutočne nemá nič spoločné. V opačnom prípade profesionálna rozviedka Penty by túto aktivitu zachytila a určite na ňu adekvátne zareagovala. (Teraz vynecháme Forishove úvahy o tom, že práve  tieto okolnosti by mohli viesť k ohrozeniu Penty v spojitosti s Kuciakovou aktivitou…)

Tóth dlhodobo poskytoval služby Pente, dokonca služby spojené so sledovaním novinárov.  K Mariánovi Kočnerovi podsúval iba časť informácií spojených s morálnymi pokleskami typu alkohol, drogy a pikantnosťami vzťahov, ktoré mal záujem použiť v relácii „Na pranieri“. Podľa výpovedí z trestného spisu Marián Kočner si neobjednal lustrovanie a sledovanie novinárov, dokonca väčšinu z lustrovaných a sledovaných novinárov nepoznal ani podľa mena. 

Novinár ako legitimný terč oligarchov

Dankovi zrejme unikajú veľmi dôležité články našej ústavy.

V článku 26 v odseku (1) je uvedené, že „Sloboda prejavu a právo na informácie sú zaručené.“

Je to jasné politické právo, na ktorom je postavený princíp demokracie. Je tu ale aj právo jednotlivca podľa článku 19 Ústavy SR, v ktorom sa uvádza:

„(1) Každý má právo na zachovanie ľudskej dôstojnosti, osobnej cti, dobrej povesti a na ochranu mena.

(2) Každý má právo na ochranu pred neoprávneným zasahovaním do súkromného a rodinného života.

(3) Každý má právo na ochranu pred neoprávneným zhromažďovaním, zverejňovaním alebo iným zneužívaním údajov o svojej osobe.“

Názor Martin Danka na  sledovanie novinárov 

Když je někdo terčem novinářského zájmu a má pocit, že na něj neoprávněně útočí, cíleně jej diskreditují, a rozhodne se přejít do ofenzivy a legálními prostředky si o nich shromáždí informace, považuji to za normální komunikační zápas. Nemyslím si, že by novináři měli být z tohoto pohledu absolutně nedotknutelní. Mám tendenci věřit tomu, že Tóth byl přesvědčen, že to bude použito na klasický mediální boj. Když na to získával informace nelegálně, v pořádku to samozřejmě není a nepatří to do civilizovaného světa.“

Martinovi Dankovi evidentne články ústavy a ani ustanovenia zakotvené v trestnoprávnej legislatíve nič nehovoria. Inak by vedel, že sledovanie je v legislatíve zakotvené ako trestný čin nebezpečného prenasledovania, za ktorý hrozí trest od­ňa­tia slo­bo­dy až na je­den rok.

Spacifikovanie Ruttkayovej

V súvislosti s Dankovou žiadosťou o spacifikovanie novinárky Ruttkayovej sa v článku dozvieme aj o inom vzťahu s Petrom Tóthom. Danko požiadavku kategorizuje ako priateľskú žiadosť k Tóthovi, za ktorú samozrejme ako priateľovi neplatí nič… Mimochodom, že si nevykajú, vyplýva predsa z ich komunikácie, zverejnenej v médiách niekoľko mesiacov po vražde Jána Kuciaka.

Znevažovanie Tótha je dvojsečná zbraň

Martin Danko v rozhovore prezentoval obraz Penty, ktorý dlhodobo rieši na Slovensku aj v zahraničí prostredníctvom svojich novinárov a médií. Z Petra Tótha sa pokúša v očiach verejnosti vyprofilovať  lovca na voľnej nohe, na ktorého aktivity sa Penta díva cez plece, plniaceho zadania bez nároku na odmenu.

Penta alebo ktokoľvek môže o Tóthovi rozprávať čo len chce, ale nie to, že je nie je inteligentný, analytický, nedokáže robiť závery a pracuje bez nároku na odmenu.

Napriek veľkohubým vyjadreniam Penty k Petrovi Tóthovi je zrejmé, že spolupráca sa vymykala štandardom a bola viac ako za hranou zákona. Z publikačnej činnosti Tótha na svojom portáli Ďateľ je zrejmé, že Penta má voči Tóthovi záväzky, ktoré postupne plní, nakoľko v nedávnej minulosti jej dal Tóth najavo, že môže začať hovoriť.

Fakt, že nie vždy musí Tóth mlčať a toukazuje aj jeho posledný článok o Danielovi Lipšicovi, ktorý vo farbách Penty (vo farbách spoločnosti Mecom, patriacej Pente) kope do  Mariána Kočnera za výdatnej pomoci médií ovládaných aj Pentou a ešte aj za peniaze Markízy.

Peter Tóth sa dlhodobo venuje  nielen politike, ale aj žoldnierom oligarchov. Je to jeho spravodajský chlieb a fakt, že doteraz nebol napadnutý žiadnou žalobou, svedčí o všeličom. V prípade svedectiev v Kočnerových kauzách, realizovaných a riadených políciou, už teraz je možné konštatovať, že jeho svedectvo je postavené na klamstvách, improvizáciách a pochybných okolnostiach.

Demokracia

Sloboda prejavu názoru, sloboda médií, individuálna sloboda a bezpečnosť novinára sú základnými inštitútmi demokratického štátu. Minulosť mnohokrát ukázala, že sledovanie a lustrovanie novinárov najviac zvádzalo labilných jednotlivcov pôsobiacich v politike, ktorí sa dostali k moci a potrebovali si chrániť vlastné ego a narcistickú povahu. Druhou kategóriou bol vždy záujem kapitálu, ktorý si potreboval vytvoriť imunitu pred novinármi o svojej nezákonnej aktivite, korupcii a zneužívaní politiky na svoje ciele.

Súvisiace články

Používame cookies aby sme pre vás zabezpečili ten najlepší zážitok z našich webových stránok. OK Viac info

Cookies