Matovič a Mikulec sa mentálne zasekli v 50.rokoch, bojujú s “triednym nepriateľom”

Možno ste zachytili dnešnú správu, že z Akadémie Policajného zboru vyhodili známeho ľavicového politológa Eduarda Chmelára. Ja len, že nielen jeho. Aj mňa. V tom istom čase.

Aká náhoda – akadémia je v rukách ministerstva vnútra, tento rezort je v rukách OĽaNO, Chmelár a Blaha patria medzi najväčších kritikov OĽaNO a oboch stihne navlas rovnaký osud – nepredĺžia im zmluvy.

Minister Mikulec, ktorý je po Naďovi druhým najoddanejším Matovičovým poskokom (Naď sa fakt prekonať nedá), vyhlasuje, že on s tým nič nemá – v tom nie je nič politické, že sa vláda zbavuje svojich kritikov, to sú len také kozmické náhody.

Plne rozumiem tomu, že hnutie Socialisti.Sk, ktoré Eduard Chmelár zakladal, sa cíti byť poškodené. Áno, pôsobí to ako pomsta Matoviča. Áno, vyzerá to ako učebnicová normalizačná čistka.

A ruku na srdce, Edo Chmelár do mňa v minulosti veľmi často politicky útočil až nevyberavým spôsobom a v mnohom sa nezhodneme, ale nikdy som ho neprestal rešpektovať ako jedného z najväčších odborníkov v oblasti spoločenských vied na Slovensku – ak sa nejaká vysoká škola zbavuje takýchto kvalitných učiteľov a vedcov, tak je to väčší výsmech vysokému školstvu než Matovičova, či Tódovej diplomovka.

Len pripomínam, že prednedávnom vyšli v Oxforde renomované Dejiny moderného politického myslenia v strednej a východnej Európe. Ide o trojzväzkové dielo v angličtine, kde sa opisujú najväčšie osobnosti politického myslenia v našom regióne.

Spomína sa tam náš národný buditeľ Ľudovít Štúr, český sociológ Tomáš Garrigue Masaryk či slávny slovinský filozof Slavoj Žižek. A viete, kto sa tam spomína spomedzi slovenských moderných politológov? Eduard Chmelár a Ľuboš Blaha.

Účasť zástupcu rodiny v komisii na prešetrenie smrti generála Lučanského nie je žiadúca

Nie je tam žiaden z autorov Denníka N, nie je tam žiaden Mesežnikov, nie je tam žiaden Štefančík. Pretože sú to nuly. Ale napriek tomu sú tieto nuly pečené-varené v liberálnej tlači, lebo kopú do ľavice. A politológov, o ktorých píšu v Oxforde, vyhadzujú zo štátnych vysokých škôl ako politickú pomstu za ich názory. To nevymyslíš, to je matovičovské Slovensko.

Na politické čistky si vytvorili špecifický proces. Vláda si vymyslela 10-percentný paušál, ktoré musí naplniť každé ministerstvo a každá štátna inštitúcia – presne toľkoto ľudí musia vyhodiť. Ako prví idú pochopiteľne kritici vlády a nepohodlní úradníci.

Najväčšie čistky v slovenských dejinách, ale tvária sa, že oni len vlastne šetria. Aby mali peniaze na odpúšťanie bankových odvodov a nákup špajchlí na terorizovanie obyvateľstva. Aké jednoduché. Čiže keď sa my vrátime k moci a povyhadzujeme všetkých pravičiarov a liberálov, tak to bude len kvôli deficitu rozpočtu – a všetci tomu uveria, jasné.

Poviem vám to takto: neodchádzam z Akadémie Policajného zboru so zlým pocitom. Mali sme s pani rektorkou, profesorkou Kurilovskou politické nezhody, ale veci sme si urovnali a myslím, že dnes máme korektný vzťah. Nie je to o nej. Neberiem to osobne.

Je to o vyšších poschodiach – Matovič a Mikulec sa mentálne zasekli v 50.rokoch a bojujú s “triednym nepriateľom”. Režú a rúbu. Čakal som, kedy to príde – a prišlo. Študenti mi budú chýbať, učenie mám rád. Ale taký je život. Nesťažujem sa. Idem ďalej svojou cestou – ako vždy.

Mne je len ľúto, ako sa vysoké školstvo “čistí” od ľudí s iným názorom a vytvárajú z neho orwellovské pobočky Ministerstva Pravdy, kde nesmie existovať žiadna diverzia, žiadna diskusia, žiaden ľavicový názor. Pre spoločenské vedy to znamená jedno – konečnú

Držím palce Eduardovi Chmelárovi, aby si našiel uplatnenie na inej vysokej škole, kde nájdu odvahu zamestnať kritika vlády. Lebo v takýchto temných dobách dnes žijeme – dať možnosť učiť Chmelárovi či Blahovi, to je dnes skoro revolučný počin. Okamžite budete na titulke Denníka N, aký ste extrémista. A vláda vám strpčí život. Proste – sloboda a demokracia.

Želám Akadémii Policajného zboru len to najlepšie. Strávil som tam nádherné roky, stretol množstvo talentovaných študentov, spolupracoval so skvelými pedagógmi a dospel k záveru, že v radoch budúcich policajtov je množstvo ľudí, ktorí chcú premýšľať o svete a nielen papagájovať, čo píše povrchná liberálna tlač. To je veľmi dôležité.

Kritické myslenie je základom všetkého – ak preň nebude vytvorený priestor, nepohneme sa ani o milimeter ďalej z tejto matovičovskej totality. A Slovensko bude pomaly umierať… Nebojte – náš čas príde.

Akadémia Policajného zboru, bolo mi cťou!

Rok kajúcnikov… alebo dôveryhodný masový vrah, či niekoľkokrát odsúdený drogový díler

 

Súvisiace články

Používame cookies aby sme pre vás zabezpečili ten najlepší zážitok z našich webových stránok. OK Viac info

Cookies