O právnom štáte, trestnom práve a fenoméne tzv. selektívnej spravodlivosti.

Ako plynie čas, tak sa pomaly začína aj bežný život stavať opäť na nohy, potom ako spadol na dno v dôsledku ešte stále trvajúcej pandémie šíriaceho sa vírusu Sars-Cov-2, resp. ochorenia Covid-19. Táto nikým nečakaná mimoriadna udalosť zasiahla náš všedný život tak výrazne, že je nemožné sa na niečo také pripraviť. Napriek negatívnemu vplyvu vírusu na celú civilizáciu, nemôžeme zabúdať na skutočnosť, že čas sa nezastavil v nejakom medzi priestore nazvaný corona. Musíme myslieť na to, že niektoré procesy, či už prírodné alebo človekom ovládané, stále prebiehajú. Jednými z týchto procesov sú aj procesy právne. Pandémia corona vírusu postihla aj právo, justíciu a všetko s tým spojené. V jej dôsledku sa začali alebo odročovať súdne pojednávania a iné procesné úkony, alebo prebiehajú v určitom mimoriadnom, resp. obmedzenom režime.  Pandémia skutočne odsunula na vedľajšiu koľaj na pár týždňov všetky ostatné problémy a spoločenské témy. Je to prirodzené. Išlo predsa o ľudské zdravie.

Ja osobne by som tiež zabudol na niektoré z nich, ktoré boli pred pár mesiacmi číslom 1 v slovenských médiách, ale objavili sa okrajovo aj v tých zahraničných. Tento príspevok by som vôbec nenapísal, keby som si neprečítal rozhovor na internetovom médiu www.parlamentnelisty.sk s názvom „Kočner chce žalovať Europol, žiada výmaz osobných dát. Expert reaguje: Je to úskok. A pozor, môžu skončiť všetky kauzy spojené s Threemou!“ z 29. apríla 2020. Tento rozhovor som zdieľal na svojom osobnom účte na Facebooku, pretože mi prišiel zaujímavý, predovšetkým z pohľadu práva. Autorka Lucia Balichová si vybrala podľa môjho názoru skutočne na slovo vzatého odborníka, doc. JUDr. Jána Drgonca, DrSc. Rozhovor samotný však nebol popud k tomu, aby som vyjadril svoje myšlienky touto hromadou formou. Až následná diskusia s jedným vysokoškolsky vzdelaným priateľom, ktorý mi odkázal, že nemám zdieľať konšpiračné weby. Prebehla následne medzi nami výmena názorov, ktorú by som Vám chcel svojou vlastnou formou odprezentovať, resp. závery z nej, a odkázať aj svoje posolstvo. Prípadne nechávam niektoré otázky a úvahy otvorené.Najlepšie bude, keď si zodpoviete sami. Predtým by som však rád napísal, že ako autor tohto článku sa nezastávam, resp. neobhajujem žiadnu osobu podozrivú, obvinenú, obžalovanú či odsúdenú z akéhokoľvek trestného činu spáchaného na území Slovenskej republiky alebo na území iného štátu a takisto neobhajujem žiadny režim, ktorý bude v tomto článku spomenutý alebo osoby s nimi previazané.

Tak poďme po porade a fakticky:

Môj priateľ označil spomínaný web za konšpiračný. Nemám rád toto označenie. Prívlastok „konšpiračný“ je v dnešnej dobe skutočne často používaný v našej spoločnosti.

Kto ale určuje, čo je konšpiračné alebo nie je?

Postačí názor jedného človeka, skupiny ľudí alebo potrebujeme na to celospoločenský konsenzus? Podľa mňa nie je jednoduché zodpovedať túto otázku. Avšak nemyslím si, že keď napríklad pán Juraj Smatana, pán Ján Benčík alebo iné dnes už verejné známe a aj politicky činné osoby označia niečo za konšpiračné, tak je to samozrejmá pravda. Úprimne povedané, nechal by som túto otázku zodpovedať v súdnom konaní. Súd je tou autoritou, ktorá po zvážení všetkých tvrdených skutočností a predložení všetkých relevantných dôkazov na podporu tvrdených skutočností vie s konečnou platnosťou posúdiť či niečo je alebo nie je konšpiračné. A za týmto rozhodnutím stojí autorita súdu. Podčiarkujem slovo s konečnou platnosťou. Toto sa môže stať, len ak sa takáto otázka v súdnom konaní objaví, ak nie, je to komplikovanejšie, ale nebudem sa snažiť všeobecne a paušálne vnucovať svoj názor iným ľudom. Len na margo uvádzam, že okresný súd a Ústavný súd SR označil za novinára Martina Daňa, ktorého mnohí nepovažujú za novinára.

Okrem iného, nepríde mi úplne správne, ak niekto hovorí o určitom webe, že je konšpiračný. Na spomínanej stránke a ďalších neskutočne veľa podobných platformách sa vyskytuje mnoho autorov a mnoho článkov. Je možné, že niektorí z nich, by bolo možné považovať za konšpiračný, ale generalizovať vôbec nie je správne. Vždy treba pristupovať k podobným otázkam individuálne.

Pochopil by som, keby môj kamarát tvrdil, že článok je konšpirácia a ani ho nečítal, pretože má kategoricky zaradený spomínaný web do priehradky „konšpirácie“.

On ho však čítal a zdal sa mu sporný. Už v prológu tohto príspevku som napísal, že autorka rozhovoru si vybrala experta na slovo povolaného. Docent Drgonec za svojich 68 rokov nazbieral mnoho životných a odborných skúsenosti, aby sa vedel vyjadriť k právnym otázkam, ktoré mu boli položené. Veď bol sudcom Ústavného súdu Slovenskej republiky, poslancom Národnej rady Slovenskej republiky, členom Súdnej rady Slovenskej republiky a bol aj navrhnutý v nie dávnej dobe opäť do funkcie sudcu Ústavného súdu vedúcim pracovníkom Ústavu štátu a práva Slovenskej akadémie vied doc. JUDr. Jozefom Vozárom, CSc.

Okrem spomínaného bol významne akademicky a publikačne činný. Spomeniem predovšetkým rozsiahly komentár k Ústave Slovenskej republiky, učebnice Ústavného práva hmotného a procesného vydané v prestížnom nakladateľstve C. H. Beck, či mnoho ďalších, napr. v spoluautorstve s profesorom Holländerom. Som toho názoru, že na Slovensku nie je veľa skutočných odborníkov na ústavné právo, resp. právo vôbec, ale doc. Drgonec k ním určite patrí.

Docent Drgonec sa v rozhovore vyjadroval k žiadosti Mariana Kočnera o výmaz osobných dát spracovaných Europolom.

Žaloba bola podaná obhajcami Mariana Kočnera, JUDr. Mandzákom a Mag. iur. Mgr. Parom k Súdnemu dvoru Európskej únie. Drgonec uviedol nasledovné: „Predpokladám, že Threema je kľúčovým dôkazom vo viacerých prípadoch. Vo všetkých zmiznú dôkazy.“ To by v podstate znamenalo, že by sa rozpadli základy všetkých obvinení a obžalôb, ktoré boli voči Kočnerovi a ďalším vznesené. Threema je skutočne kardinálnym dôkazom vo viacerých konaniach, či už je to „zmenkové“ civilné a trestné konanie, kauza Kuciak a Kušnírová alebo trestné a disciplinárne konania voči rôznym osobám z justičného prostredia. Najznámejšou je, bezpochyby, momentálne väzobne stíhaná Monika Jankovská.

Para a Mandzák sa odvolávajú na rozhodnutie SD EÚ vo veci Puškár a Catt c/a United Kingdom. V prípade, že by bol Kočner na Súdnom dvore úspešný, mohlo by sa stať, že všetky vlákna z Threemy by boli ako dôkaz nepoužiteľné. Avšak Drgonec neaprobuje Kočnerovu žalobu, dokonca hovorí, že celé to podanie je čudné, avšak právne ojedinelé a zaujímavé. Drgonec len vyvodzuje, aké dôsledky by to malo pre slovenskú justíciu a tieto živé kauzy. A to fatálne.

Práve skutočnosť, že z Threemy by sa miesto hlavného dôkazu stal len súbor nepoužiteľných dát, ktoré by museli byť vymazané a orgány činné v trestnom konaní a súd by k nemu nemohli prihliadať, ako sa hovorí „ležalo v žalúdku“ môjmu známemu.

Podľa neho je totižto Threema dôkaz ako každý iný a potom všetkom, čo vyplynulo v súvislosti s Marianom Kočnerom, treba, aby „zhnil v base“ za každú cenu.

Našťastie ešte vždy tu máme právne predpisy a nie sme v stredoveku, kedy sa čarodejnice upaľovali na hraniciach v inkvizičných procesoch na základe domnienok.

Zákon č. 301/2005 Z. z. Trestný poriadok vo svojich úvodných ustanoveniach, už klasicky, obsahuje výpočet základných zásad trestného konania, ktoré prežarujú do celého trestného poriadku. Na tieto nosné idey trestného práva procesného poukážem v nasledujúcich riadkoch niekoľkokrát. Hneď v ust. § 2 ods. 1 je uvedená zásada, že „nikto nemôže byť stíhaný inak než zo zákonných dôvodov a spôsobom, ktorý ustanovuje tento zákon.“ Odsek 12 obsahuje zásadu, ktorá sa priamo dotýka dokazovania, a to od vyťažovania až po hodnotenie dôkazov. „Orgány činné v trestnom konaní a súd hodnotia dôkazy získané zákonným spôsobom (…).“ Ustanovenie § 119 ods. 2 hovorí: „za dôkaz môže slúžiť všetko, čo môže prispieť na náležité objasnenie veci a čo sa získalo z dôkazných prostriedkov podľa tohto zákona alebo podľa osobitného zákona. (…).“ Z uvedeného teda vyplýva, že ak boli informácie z Threemy získané nezákonne, nie je možné ich v trestnom konaní vykonať ako dôkaz. Nemožno hodnotiť základné vlastnosti jednotlivých dôkazov ako je vierohodnosť, pravdivosť a závažnosť, ak a priori odpadá principiálne najdôležitejšia vlastnosť, ktorou je zákonnosť. O to viac, ak o absencii tejto podstatnej náležitosti rozhodne taká autorita, akou je Súdny dvor EÚ.

„Kočner by mal zhniť v base!“

Asi toto mi vyplynulo z našej spoločnej konverzácie. Avšak pozor. Prečo by mal Kočner zhniť v base, ak prokurátor neunesie dôkazné bremeno? Ak bude Threema vyhodnotená ako nepoužiteľný dôkaz? Svojho kamaráta som vždy považoval za liberálne zmýšľajúceho človeka, ktorému sú vlastné hodnoty ako právny štát a demokracia. Nerád používam termín právny štát, pretože ide o niečo skutočne dôležité, ale v poslednej dobe sa o tento pojem opiera mnoho ľudí, pri tom ani nevedia, čo presne znamená. Interpretačná činnosť ústavných súdov celej Európy a rovnako Európsky súd pre ľudské práva sa snažia vyložiť tento pojem niekoľko desiatok rokov, ale u nás existujú odborníci, ktorí presne poznajú obsah tohto pojmu. Zvláštne. Určite však môžeme povedať, že imanentnou zložkou princípu právneho štátu je rovnosť pred zákonom, zásada zákazu diskriminácie a právo na spravodlivý proces. Opäť celkom neurčitý právny pojem, pretože obsahuje mnoho komponentov, ktoré na tomto mieste určite nebudem všetky rozoberať. Ak by som však bol taký zarytý liberál a presadzoval všetky spomínané principiálne hodnoty, nepovedalby som nič v takom zmysle, že Kočner by mal zhniť v base za každú cenu, aj na základe nezákonných dôkazov. Či tieto pojmy používame len keď je to vhodné? Tento jav pozorujem už dlhšie u viacerých ľudí. Som toho názoru, že všetci tí, ktorí sa snažia najviac hlásať do sveta, podľa mňa pre nich prázdne slová, demokracia a právny štát, ich v konečnom najviac porušujú, zanedbávajú alebo si ich len jednoducho nevšímajú, keď sa im to hodí. Tento fenomén by som nazval selektívna spravodlivosť. Takéto praktiky sa používali kedysi, v časoch totalitných.

„Treba ukázať spoločnosti, že Slovensko je pripravené po 27 rokoch na to, že sa konečne odsúdia ľudia, ktorí boli vo vyšších kruhoch a nech ostatní vidia a boja sa slovenského právneho procesu.“

Z tohto výroku sa implikuje len jedno. Prekrútené myšlienky jedného z najväčších talianskych mysliteľov – Nicola Machiavelliho. Kočnera treba odsúdiť, aj na základe nezákonných dôkazov, aby všetci videli, že nie je všemocný a nestojí nad zákonom. Účel svätí prostriedky. Machiavellizmus. Hitler. Mussolini. A ďalší.

Neviem čo by som k tomu viac dodal. Možno len k „strachu pred slovenským právnym procesom.“ Právo tu nie je preto, aby ľudia z neho mali strach. Právo tu má byť za účelom služby ľudu a naopak občania ho musia rešpektovať. Ale určite nie vyvolávať strach. Posledné mesiace gradujú tendencie k používaniu slovného obratu „liberálny fašizmus“. Mohli by sme takého správanie pod tento pojem zahrnúť?

„Topiaci sa chytá slamky.“

To je síce pravda, ale určite to nesedí na prípady Mariana Kočnera. Ten má jedno veľké šťastie, a síce že ho obhajujú takí advokáti ako sú Para, Mandzák a Pohovej. To, že podali žalobu k SD EÚ nie je chytanie sa každej slamky v mori, ale skvelý právny manéver. Nakoniec to priznal aj sám docent Drgonec. Okrem toho, každý, proti ktorému sa vedie trestné konanie, má právo na obhajobu (ďalšia zásada trestného konania). A môže k tomu využiť všetky prostriedky, ktoré má, ktoré pozná a ktoré prichádzajú do úvahy. Samozrejme, ak sú zákonné. Nedá mi nespomenúť, že častokrát sa zabúda na to, že nežijeme v nejakom hermeticky uzavretom priestore, ale po vstupe do Európskej únie do slovenského vnútroštátneho práva „prozařuje“ aj komunitárne právo (a taktiež medzinárodné zmluvy, ku ktorým Slovenská republika pristúpila ústavou a zákonom predpísaným spôsobom). Dokonca má európske právo aplikačnú prednosť pred tým národným. Žalobu k SD EÚ proti Europolu môžem naozaj vyhodnotiť ako veľmi dobrý ťah. Výsledok si nedovolím predpovedať, no minimálne to môže zdržať konania na Slovensku.

Toto nie je obhajoba Mariana Kočnera. Toto je obhajoba „fair trial“ a onoho pojmu právneho štátu.

Môžeme tušiť a domnievať sa, že Marian Kočner nemá čistý štít. No doposiaľ nebol za žiadny trestný čin právoplatne odsúdený. A čo hovorí § 2 ods. 4? Je tam zakotvená zásada prezumpcie neviny, ktorá je opäť podstatnou náležitosťou právneho štátu. Nájdeme ju vo všetkých klasických liberálnych ľudskoprávnych dokumentoch (liberálnych preto, lebo podstatou liberalizmu je sloboda a na túto hodnotu sú spomínané dokumenty orientované – sloboda jednotlivca, sloboda myslenia, sloboda prejavu a pod). „Každý, proti komu sa vedie trestné konanie, považuje sa za nevinného, kým súd nevysloví právoplatným odsudzujúcim rozsudkom jeho vinu.“

Mal som možnosť, ale hlavne česť niekoľkokrát sa stretnúť s prof. JUDr. Pavlom Holländerom, DrSc. a rozprávať sa s ním o rôznych zaujímavých témach nie len z oblasti práva. O jeho kvalitách nebudem písať.Avšak medzi nespočetným množstvom vyslovených cenných a múdrych rád si vybavujem aj túto: „nie len v práve, ale vôbec, je veľmi dôležité vedieť od seba veci odlišovať (…)“. A túto vetu môžeme spomenúť aj na tomto mieste ako veľmi príznačnú. Buď budeme postupovať podľa právnych predpisov a zabezpečíme Marianovi Kočnerovi spravodlivý proces alebo môžeme selektívne zabudnúť na právo a postupovať podľa svedomia. Aj keď sme Kočnerovi zatiaľ nič nedokázali, svedomie nám môže hovoriť, že by mal „zhniť v base“. Prečo ale potom nepoužívame svedomie vždy (typicky pre iných osobách, ako je napr. Andrej Kiska, Igor Matovič, Daniel Lipšic atď.)? Opäť ide o selektívnu spravodlivosť. A návrat do inkvizičných procesov. Právo by malo splývať s kategóriou spravodlivosti. Písali o tom rôzni právni filozofovia od Aristotela po Radbrucha. Ale nie vždy to tak je. A právne predpisy nie vždy píšu cnostní ľudia.

Epilóg

V dnešných dňoch som pomerne zaneprázdnený tím, že musím plniť školské povinnosti v rámci dvoch univerzít a dokončujem práce na jednom mimoškolskom, ale stále odbornom projekte. Avšak nedalo mi nevyjadriť svoje pocity. Na úplný záver už len krátke zhrnutie.

1. Vôbec tu nejde o Kočnera a podobne, tu ide o principiálne hodnoty.
2. Nejedná sa ani o mňa a môjho kamaráta, my sme len vzorky z populácie, ktorá sa rozdeľuje na tábory, ktoré zastávajú približne rovnaké protichodné názory.
3. Zabezpečme Kočnerovi a všetkým, voči ktorým sa vedie trestné konanie, spravodlivý a zákonný proces tak ako nám to hovoria hodnoty demokracie a právneho štátu.
4. Ak sa dostanem do situácie, že bude proti mne vedené trestné konanie, chcel by som byť odsúdený vinným na základe nezákonného procesu – nezákonne získaných dôkazov?
5. Existuje fenomén selektívnej spravodlivosti?
6. Dodržiavame právne a morálne hodnoty vždy alebo len keď sa nám to hodí?
7. Svedomie a logiku používajme tam, kde je potrebné a nezamieňajme tieto dve metódy uvažovania.
8. Príspevok nemá za cieľ na nikoho útočiť, ale zapôsobiť na ľudí, aby začali viac o sebe a svojich skutkoch uvažovať.

Neviem prečo, ale spomínané fenomény sa mi spájajú s esejou Problém odporného udavača od Lon Fullera…

1. S.: Som otvorený k zodpovedaniu akýchkoľvek otázok, podnetov a podobne.

„Fiat Iustitia Et Pereat Mundus“

Marek Masarik

Autor je študentom 4. ročníka Právnickej fakulty Univerzity Palackého v Olomouci. V minulosti absolvoval študijný pobyt na Ruprecht-Karls Universität Heidelberg v SRN. V súčasnosti študuje aj na Paris Lodron Universität Salzburg v Rakúsku. V rámci svojho odborného pôsobenia sa chce zameriavať na oblasť trestného práva v rámci sústavy českého státního zastupitelství a taktiež chce pôsobiť na akademickej pôde