Nezvyknem komentovať osudy ľudí zo speváckej branže, ale toto musím. Vo veku 89 rokov skonala veľká európska šansoniérka.

Aj moja veľká láska. Spievala prekrásne francúzske klasiky a v jej podaní boli vyslovene svojské, hlboké. Mala šťastie aj na originálne piesne, najmä od Hapku a Horáčka. Mrazivé, rozorvané, aj hrejivé a iskrivé.

Podarilo sa mi vidieť ju na dvoch koncertoch a veľmi som chcel navštíviť aj tretí, ale už prestala koncertovať.

Keď som býval v Prahe, mal som veľký sen, že ju raz len tak stretnem na ulici. Alebo že jej možno raz pošlem domov veľkú kyticu ruží, za to, aká bola úžasná, nenapodobiteľná. Možno som mal.

Dnes na ceste do neba niekto spieva „…mám vanu plnou fialek…“.

Hana Hegerová, žena, ktorá pôvodne začala spievať „len aby mala na uhlie“ a nakoniec sa z nej stala skutočná diva, odobrala sa na večnosť.