Parlament sa bude opäť venovať sprísneniu interrupcií

Poslanci Národnej rady SR (NR SR) sa majú na júnovej schôdzi opätovne venovať sprísneniu interrupcií. Návrh novely zákona o umelom prerušení tehotenstva predložili hneď dvaja predkladatelia, a to Martin Čepček, ktorý má dočasne pozastavené členstvo v poslaneckom klube hnutia Obyčajní ľudia a nezávislé osobnosti (OĽaNO), a poslanci Kotlebovcov – Ľudovej strany Naše Slovensko (ĽSNS). Parlament rokoval na jeseň minulého roka o novele zákona o zdravotnej starostlivosti, ktorá sa týkala interrupcií. Za schválenie návrhu vtedy hlasovalo 58 zo 117 prítomných poslancov, teda neprešiel. Právnu úpravu predložila Anna Záborská (OĽaNO).

Čepček chce v novele zakotviť právo ženy na informácie a zakázať propagáciu potratu. Tiež chce zakázať nátlak na ženu pri potrate. „Ohrozenie života zdravia matky a vážne poškodenie zdravia nenarodeného dieťaťa musí byť podložené nezávislými lekárskymi správami dvoch gynekológov alebo špecialistov odborov príslušných podľa diagnostikovaného poškodenia počatého dieťaťa,“ píše sa v dôvodovej správe. Čepček chce odstrániť bezdôvodné potraty. Návrh novely ponecháva výnimky, a to ohrozenie života matky, ohrozenie zdravia matky, diagnostikované ťažké poškodenie dieťaťa a prípad tehotenstva ako následku trestného činu na matke (znásilnenia).

Nebezpečné známosti Igora Matoviča

V dôvodovej správe sa ďalej píše, že navrhovaná právna úprava má za cieľ vyhnúť sa prípadom potratov zdravých detí, ktorých matky zdravotnícki pracovníci presviedčali o tom, že budú mať postihnuté dieťa. „Dôvod, pre ktorý má byť tehotenstvo ukončené, je potrebné preukázať, a to buď lekárskymi správami v prípadoch ohrozenia matky a poškodenia dieťaťa, alebo vyjadrením prokurátora v prípade tehotenstva ako následku trestného činu na matke,“ píše predkladateľ.

Poslanci ĽSNS v dôvodovej správe k ich návrhu uviedli, že sú presvedčení, že život človeka by mal byť za ideálnych okolností chránený už od počatia. V novele zákona ponechali možnosť troch výnimiek, v prípade ktorých by bolo vykonanie umelého prerušenia tehotenstva aj naďalej povolené. Vysvetlili, že prvú výnimku tvoria prípady, keď je vážne ohrozený život matky. Druhú výnimku predstavujú prípady, keď žena otehotnela v dôsledku trestného činu (znásilnenia, incestu alebo sexuálneho zneužitia). Treťou výnimkou sú prípady, v ktorých je medicínsky dokázané genetické poškodenie plodu. „Rozhodnutie o podstúpení umelého prerušenia tehotenstva v týchto výnimočných a nešťastných prípadoch nechávame na slobodnej vôli a svedomí rodičov,“ dodali.

QUO VADIS Justícia ?

Súvisiace články

Používame cookies aby sme pre vás zabezpečili ten najlepší zážitok z našich webových stránok. OK Viac info

Cookies