Pčolinský dráma – väzba a zahmlievanie pravdy




Pokračovanie kuriózneho príbehu s detektívnou zápletkou.

Zatknutie šéfa SISky spôsobilo značný šok nielen na verejnosti, ale aj v najbližšom okolí pána Pčolinského. Bolo nevyhnutné rýchlo postaviť silnú obranu pre ďalší právny a mediálny postup.

Obvinenie a právna obrana

Vyšetrovateľ, ktorý obvinenie pánovi Pčolinskému naformuloval, je profesionál. Podľa vyjadrenia politikov, ktorí obvinenie čítali, text obvinenia obsahuje iba odkaz na výpovede dvoch kajúcnikov, pánov Beňa a Makóa. Ich výpovede sa pravdepodobne zhodujú, hoci v čase výpovede aspoň jeden z nich bol vo väzbe, takže sa nemohli navzájom dohodnúť. Z toho vyplýva, že pán Makó zrejme dostal nejaké peniaze ako úplatok a dal z nich 40.000 EUR pánovi Beňovi, tiež ako úplatok. Od koho ich dostali a komu ich dali nie je v tomto štádiu príbehu rozhodujúce. Dôležité je, že vyšetrovateľ nemusel uviesť žiadne iné dôkazy vo vznesení obvinenia. Nezávislé tvrdenia dvoch kajúcnikov, ktoré sa zhodujú, sú dostatočnou indíciou na začatie trestného stíhania. Na väzbu pána Pčolinského však stačiť nemuseli. Je preto pravdepodobné, že vyšetrovateľ mal ešte nejaké silné esá v rukáve, ktoré predložil až súdu.

Pre pána Pčolinského je nebezpečné vypovedať o konkrétnych faktoch, pokiaľ nevie, čo všetko vyšetrovatelia vedia.

Obhajkyňa pána Pčolinského je nielen dobrá advokátka, ale výborná advokátka, a preto vymyslela na pojednávanie o väzbe výbornú líniu obrany. Pán Pčolinský sa mal brániť tým, že ako príslušník tajnej služby je povinný dodržiavať mlčanlivosť o úplne všetkom, čo ako príslušník robil. A preto vypovedať chce, ale nemôže povedať nič konkrétne, kým ho SIS nezbaví mlčanlivosti. A ak sa má baviť o nejakých prevzatých peniazoch, tak to určite musí spadať pod výkon jeho služby, pretože on by predsa úplatok nezobral.

Pán Pčolinský teda na súde vypovedal, čo všetko povedal, nevieme.

Mediálna obrana

Mediálne kauzy rozhodujú novinári a nie sudcovia, preto túto líniu obrany začali okamžite popularizovať aj priatelia, ktorí pána Pčolinského do funkcie navrhli. Aby v silno mediálnej kauze získali navrch.

Akurát začať tlačovku na tému zadržania pána Pčolinského vetou „aj podľa nás, skutok sa stal“ asi nebolo to, čo bolo potrebné uviesť.

Ani zdôvodňovanie potreby zbavenia mlčanlivosti pána Pčolinského tým, že v kauze Gorila to tiež bolo potrebné, nie je dobrý nápad. V kauze Gorila SISkári vystupujú ako svedkovia, ktorí si robili svoju prácu veľmi dobre. Na svedeckú výpoveď o ich práci zbavenie mlčanlivosti potrebné je. Pán Pčolinský však nie je svedok, ale obvinený, ktorý si svoju prácu zjavne vôbec nerobil dobre.

Na obvineného sa povinnosť mlčanlivosti nevzťahuje, môže povedať vyšetrovateľovi všetko, aj tajomstvá, musí iba upozorniť na skutočnosť, ktorá je tajomstvom, aby bola neprístupná tretím osobám. Svedectvo pána Beňa o jeho úplatkoch určite nespadá pod služobnú prácu v SISke, preto mu žiadna povinnosť mlčanlivosti nevznikla.

Mediálna obrana pána Pčolinského, postavená na tvrdení, že skutok sa stal a teda peniaze zaplatené boli, je divná.

Akoby tým chceli povedať, že to bola iba štandardná 𝘃𝗹𝗮𝘀𝘁𝗶𝘇𝗿𝗮𝗱𝗮 pri výkone služby, za ktorú bolo normálne zaplatené v zmysle cenníka stanoveného ministerstvom za 𝘃𝗹𝗮𝘀𝘁𝗶𝘇𝗿𝗮𝗱𝘂. Veľmi nezvládnutá mediálna obrana.

Aj tvrdenie, že zadržanie pána Pčolinského je pomsta polície, pokrivkáva. Začatie trestného stíhania policajtov vo veci, na základe oznámenia pána Pčolinského, nastalo 10. marca. Pána Pčolinského zadržali o pár hodín neskôr, veľmi skoro ráno 11.3.

Naplánovať zadržanie šéfa SISky nie je záležitosť pár hodín, ale dní. Zadržanie pána Pčolinského by sa udialo aj v prípade, ak by trestné stíhanie policajtov nezačalo.

Najmä však, ak aj niekto druhý spáchal trestný čin, ešte neznamená, že pán Pčolinský nemohol spáchať trestný čin tiež.

Niekedy je mlčať zlato. V tomto prípade to platí obzvlášť.

Paralela so zavlečením Kováča ml.

Pokiaľ chce vládna moc riešiť problém pána Pčolinského, môžu si zobrať poučenie z histórie. Nie kauza Gorila, ale kauza zavlečenia pána Kováča ml. je príbehom, v ktorom šéf SISky, pán Lexa, mal opletačky so zákonom. Vtedy problém vyriešila vláda „excelentne“. Celá vláda ako zastupujúci prezident, na čele s pánom Mečiarom, jednoducho udelila všetkým amnestiu.

Intervencia Šeligu

Čo je však naozaj divné, na pomoc s príbehom o nutnosti zbavovať mlčanlivosť pribehol aj pán podpredseda parlamentu Šeliga. V sobotu poobede zrazu vyrukoval s právnym názorom, že áno, treba pána Pčolinského mlčanlivosti zbavovať.

Poplietol si síce výpoveď pred štátnym orgánom a výsluch obvineného, ale nevadí. Dôležité je, že si našiel čas a námahu. Prečo? Dostal pokyn z nemenovaného veľvyslanectva, pretože toto má záujem na zotrvaní pána Pčolinského na pozícii šéfa SISky?

Táto neočakávaná dejová línia môže byť ešte v budúcnosti využitá na ďalšia dramatizáciu príbehu.

Odkiaľ mal Pčolinský vysoký príjem?

Pán Pčolinský si žil dlho nad pomery. Svedčí o tom dôkazný materiál z Instagramu jeho pani manželky, poslankyne NR SR. Niektorí bohatí ľudia sa pýšia fotkami z viedenskej opery, niektorí z viedenských butikov. Pani poslankyňa Pčolinská patrí do druhej skupiny. Na jej fotografiách ju vidno v hlbokom zamyslení, či budú lepšie Džimi-Čo topánky za 1000 alebo za 1500 EUR.

Ako pán Pčolinský financoval tento sponzoring značkových firiem? Nielen poslanci, ale aj štátni zamestnanci majú predsa svoj legálny príjem veľmi obmedzený.

Otázka na záver

Dnes je jasné, že problém pána Pčolinského nie je malý. Veľmi rozumne sa vzdal funkcie šéfa SIS krátko pred vyhlásením uznesenia o väzbe. Musel tušiť, ako to dopadne. Asi na pojednávaní videl, rovnako ako sudca, niečo dosť presvedčivé.

V ďalšom pokračovaní bude už potrebné vyjasniť iba jednu otázku.

Zrádzal pán Pčolinský bežne svoju vlasť za pár EUR alebo nie?

Ak nie, niekto si to odskáče.

Ak áno, môže byť asi rád, ak skončí iba v base. Pokiaľ teda nepôjde na samotku do Prešova.

 

 

 




Súvisiace články

Používame cookies aby sme pre vás zabezpečili ten najlepší zážitok z našich webových stránok. OK Viac info

Cookies